Switzerland a jeho Bahnen (3): Gotthardbahn

Na záver nášho pobytu vo Švajčiarsku som dostal bežne znejúcu otázku, či by mi nevadilo túto trasu ešte raz prejsť, ale kompletne. To mi samozrejme nevadilo, je to jedna z tých trás, ktoré sa dajú jazdiť kompletne trčiac nonstop z okna. Teda okrem hlavného a niekoľkých ďalších tunelov. Trať sa nachádza na línii Zurich-Milano, jej súčasťou je Gotthard tunel z r.1882 o dĺžke 15km. Ale tentokrát sme na moje značné prekvapenie nastúpili rovno do Re 460, alebo Lok 2000, čiže priamo do lokomotívy pravidelného IR 2261 Zurich - Locarno. Ani jeden z nás u železníc nepracuje, takže treba chápať, aký zážitok je prejsť TÚTO trať TAKTO. Keď si odpustím množstvo detailov, takéto zvezenie je možné, obmedzené na dvoch jazdcov (teda nás), nášho sprievodcu a pána lokfuehrera. To je na kabínu tak na hranici, stoličky sa vošli už len pre nás dvoch.

Lok 2000 je krásny stroj s dizajnom od Pinninfarinu, 18.5m, 84t, 6100kW, 230km/h 15 kV 16⅔ Hz AC a ako každá lokomotíva vo Švajčiarsku bola vyrobená vo Winterthure (česť výnimke). Pán sprievodca bol bývalý Lokfuehrer, ktorý jazdil na Gotthardbahn 38 rokov, takže výklad je naprosto kompletný. Počas našej viac ako dvojhodinovej jazdy nás viezli traja rušnovodiči, ktorí sa vymenia rýchlejšie, než vodiči električky. Prebieha to približne nasledovne: nový Lokfuehrer zaparkuje svoj služobný (menší) kufor do skrine, nastaví si kreslo a zahlási sa lokomotíve naklepaním čísla do monitora na pulte. Potom zadá do mobilu niečo ako PIN vlaku, čím sa stane zavolateľným rušnovodičom tohoto vlaku, na poličku vľavo dá svoj služobný notebook (každé 3 dni upgradovaný), pretože tam má cestovné poriadky, a ide sa. Pokiaľ cestujúci stihli nastúpiť rýchlejšie. Lok má výklopné spätné zrkadlá, takže na perón vidí aj cez nás.

Na tejto trati sa dá ísť 140km/h v úseku Fluelen-Erstfeld, potom už je to seriózna horská trať a 80km/h je väčšinou max. Rozjazd vlaku je pri výkone lokomotívy svižný, tichý a pohodlný, ak to chcem ako laik posúdiť. Ako atrakcia nechýba rozjazd vlaku rukou slovenskou, teda našou. Dobre to ide, je na to joistickoidná ovládacia páka. Bdelosť je kontrolovaná ľubovoľnou akciou, treba sa proste hocičoho chytiť, za jazdy stačí napr. pohnúť ovládacou pákou, alebo zatrúbiť. Jazdí sa vľavo, prípadná zmena koľaje kvôli výlukám je značená v cestovnom poriadku trojuholníkom. Jedna z výluk bola kvôli montáži kúrenia v tuneli, pretože im to tam v zime proste namrzá... S pracovníkmi u výluk sa zásadne zdravia, ale nie kvôli vrelej švajčiarskej povahe, vzájomne si potvrdzujú kontakt. Na trati je vcelku hustá premávka, asi ako u nás pod Tatrami za starých čias. Okrem nákladu míňame dosť osobných vlakov rôzneho druhu, miestami aj Cisalpino (t.j. Pendolino) a ETR 610 (zvané Cisalpino Due). Za stanicou Erstfeld začína byť trať patrične horská, od Amsteg naberá výšku špirálovým tunelom a dvoma 180st obratmi, všetky tri úrovne nad sebou sú vedené po svahu a otvárajú sa samé krásne scenérie. Vlastne sa ide neustále krásnou scenériou. V strede tohoto úseku sa nachádza známy kostolík vo Wassen, ktorý miniete najprv zdola, potom približne zboku a dodatočne si ho prezriete zhora.

Ako cestujúci potrebujete okná na oboch stranách na pohotové prebiehanie, v lokomotíve žiaden problém. Medzi Göschenen a Airolo je 15km Gotthard tunel, jeho prejazd je v lokomotíve zaujímavejší ako vo vlaku, ale fotí sa zle. Sú tu veľké žiariace kilometrovníky 1-15 aby sa vedelo, kde v tuneli sme. V týchto miestach sa zmení aj jazyk cestovného poriadku, z „Block“ a „Kurve“ sa stávajú „blocco“ a „curva“. Prvé by mohol byť autoblok, to druhé sú podľa uvedenej rýchlosti dúfam významné oblúky...

Na druhej strane trať postupne klesá cez stanice nápadne talianskych názvov, najznámejšia je Bellinzona, kvôli stredovekým hradom a hradbám zapísaná v UNESCO. Na tomto úseku sa stúpanie zdoláva špirálovými tunelmi. Ako nám bolo vysvetlené, americkí turisti, absolvujúci túto jazdu majú nesúlad v ich označení - jedna polovica nerozumie pojmu „spiral tunnel“, tá druhá nechápe, čo je „helicopter tunnel“. Tomu by som asi tiež nerozumel. Pri Erstfeld a Bodio sú portály momentálne budovaného 57km Gotthard Basis Tunela, ktorý obíde najkrajšie časti tejto trate a bude aj najdlhší na svete. Oba stavebné areály okolo portálov sú značne obrovské, v duchu veľkosti diela. Náš vlak končí v Locarne, veľmi peknom talianskom meste vo Švajčiarsku, ešte krátka exkurzia strojovňou, trofejná fotka a sú z nás certifikovaní absolventi prejazdu cez Gotthard Pass.

Niektoré snímky sú robené cestou späť z vozňa. Šikmé a neumyteľné sklo lokomotívy idúcej proti slnku nie je pre fotenie úplný ideál.