Quo vadis, E499.001...? - DOPLNENÁ FOTOGALÉRIA -

Aj napriek relatívne nevhodnej časovej polohe a mizernému počasiu sa popoludní na podtatranskej magistrále rozpútalo už tradičné fotošialenstvo. Je jasné, že v snahe zdokumentovať podobné mimoriadnosti sa na hustú oblačnosť, kryjúcu správny slnečný násvit, či snehom pocukrené tatranské končiare, pri fotení samozrejme nehľadí. Hoci sme s kolegom tejto fotohorúčke podľahli aj my, naším cieľom nebolo súperiť o prvenstvo vo zverejnení aktuality či najkrajšej fotky...

...naším zámerom pri písaní týchto riadkov bolo železničnej verejnosti pripomenúť existenciu reliktu na koľajniciach čítajúceho jubilejných 55 liet nepretržitej služby s veľkým otáznikom nad jeho budúcnosťou...

Predstavovať bobinu 140.001, pramatku všetkých naších súčasných elektrických rušňov by na tejto stránke bolo nosením dreva do lesa. Rušeň s bezpochyby veľkou historickou hodnotou, ktorý takpovediac pri elektrifikácii severného ťahu strihal slávnostné pásky, ešte aj dnes po vyše polstoročí dokázal hravo nahradiť o tri dekády mladších bratov v čele pravidelného vlaku pri rýchlostiach do 100 km/h.

Potom, čo si ZSSK možno trochu unáhlene „pustila“ svoje tri posledné bobiny, čoby predsa len prepotrebnú prevádzkovú zálohu, sa ukázalo ZSSK Cargo, verný to záchranca ŽOP-ky, preteraz predsa len ako prezieravejšie.
Je však jasné, že žiadna takáto prezieravosť nemôže trvať večne a preto je najvyšší čas, aby sa prabobine s plnou vážnosťou hľadalo a našlo plnohodnotné a dôstojné miesto jej zaslúženého odpočinku. Sledujúc diskusie na týchto stránkach už nie je žiadnym tajomstvom, že rušeň s veľkou pravdepodobnosťou už onedlho poputuje po rekonštrukcií k niektorému súkromnému poľskému dopravcovi alebo do podnikového múzea ŠKODA, kde bude zrejme ako nefunkčný pomník, či artefakt povojnovej doby skrytý očiam širokej verejnosti.

Jedno alebo druhé, hoc vždy lepšie ako fyzická likvidácia, by v každom prípade bolo riešenie pre mašinku značne dehonestujúce.
Skúsme sa ako nadšenci železnice ujednotiť a vysloviť spoločný názor, podľa potreby vyvinúť potrebnú aktivitu smerujúcu k tomu, aby si prototypná bobinka našla svoje miesto povedľa „historickej“ E499.047, či už pod hlavičkou MDC alebo podporou iného spolku, ktorý by za podmienky zotrvania na území Slovenska čoby prevádzkyschopného exponátu prevzal nad týmto strojom patronát.
Aj keď budeme z druhej strany nepochybne bičovaní neúprosnými ekonomickými ukazovateľmi, predsa len ostáva veriť a robiť všetko v duchu hesla „kde je vôľa, tam je aj cesta“.

Nech sú nám v tomto naši bratia Česi príkladom.