Verejná doprava v Sydney

3.10.2008 8:00 Michal Weiszer

Verejná doprava v Sydney

Tento rok som mal letné obdobie možnosť stráviť v pre nás ďalekej a exotickej Austrálii, konkrétnejšie v jej najväčšom meste Sydney. Na základe každodenného používania tamojšej verejnej dopravy sa pokúsim urobiť o nej stručný prehľad.

 

 

 


Oblasť Sydney je domovom pre viac ako 4 milióny obyvateľov. Štruktúra mesta je však značne odlišná od našich miest. Väčšina obyvateľov žije v rodinných domoch zoskupených v predmestiach rozprestierajúcich sa do vzdialenosti niekoľko desiatok km od centra. A naopak, centrum zaberá pomerne malú časť niekoľkých štvorcových km s husto vedľa seba postavenými mrakodrapmi. Nízka hustota obyvateľstva preto značne znevýhodňuje hromadnú dopravu a spolu s existenciou dobrej siete diaľnic (aj priamo v centre) je zrejmé že v doprave výrazne dominuje IAD (individuálna automobilová doprava).

Kostrou systému dopravy v metropolitnej oblasti je železnica. Rozsiahla sieť pozostáva z viac ako 302 staníc a 2060 km tratí a obsluhuje mestá vzdialené až 150 km od Sydney. V samotnom meste neexistuje klasické metro, preto železnica zabezpečuje úlohu prímestskej, medzimestskej (diaľkovej) železnice a metra. Trate normálneho rozchodu sú na povrchu a v centre mesta sú vedené pod zemou. Sieť je elektrifikovaná iba v metropolitnej oblasti jednosmerným 1500 V napätím, pričom nákladné vlaky a diaľkové vlaky sú zásadne dieselové. Stredom siete je hlavná stanica Central a podzemný okruh City Circle so 6 podzemnými stanicami. Dopravu prevádzkuje štátna spoločnosť Cityrail. Hlavná stanica Central je počiatočnou/konečnou stanicou pre väčšinu vlakov a takisto východiskovou stanicou pre vlaky do Melbourne, Canberry, Brisbane a pod. Vlaky sú rozdelené na diaľkové (Countrylink a Intercity trains) a prímestské, ktoré môžu byť zrýchlené (Limited Stops) alebo so zastavením na všetkých zastávkach (All Stops).

24.7.2008 – Sydney, Jednotka typu Countrylink zo stanice Central smeruje do Canberry © Michal Weiszer

V nasledujúcom texte sa budem venovať hlavne systému prímestskej železnice. Vozidlový park je tvorený poschodovými (u Countrylink klasickými) jednotkami so 6 alebo 8 vozňami (2 jednotky spriahnuté). Vek najstarších dosahuje 30 rokov, modernejšie jednotky typu Tangara sú zo začiatku 90. rokov (morálne však vyzerajú staršie najmä čo sa týka interiéru) a najnovšie sú v súčasnosti dodávané Millenium trains. Celkovo sa denne prepraví vlakmi okolo 1 mil. cestujúcich (porovnajte s 1,4 mil. v pražskom metre a veľkosťou Prahy a Sydney). Spomínaná kombinácia prímestskej železnice a metra sa prejavuje vo viacerých veciach. Vlaky jazdia podľa pevného grafikonu (v ktorom som nepostrehol náznak nejakého intervalu), vlaky na jednej trati (linke) majú rôzne konečné zastávky (čím bližšie do centra tým viac vlakov za hodinu jazdí).

Vlaky sú vypravované vlakovým personálom (2-3 ľudia spolu s rušňovodičom) a na niektorých staniciach výpravcami so zástavkou (aj v podzemných staniciach). Viac podobný metru je tarifný systém s turniketmi aj keď cestovné je na základe tarifných pásiem. Vlaky v špičke jazdia každých niekoľko minút (závisí samozrejme od polohy stanice), ale bežným javom je aj 13 minútová diera na trati okolo 14. hodiny. Rozsiahle meškania v minulých rokoch donútili spoločnosť Cityrail zaviesť dlhšie jazdné doby v grafikone a rozsiahle investície do infraštruktúry tratí. Traťová rýchlosť sa pohybovala okolo 50 km/h a na niektorých tratiach do 100 km/h. Problémom u starších jednotiek bola často čistota a grafity.

27.6.2008 – Sydenham, Jednotka typu Tangara © Michal Weiszer

Ďalším typom verejnej dopravy sú autobusy. Prevádzkuje ich štátna spoločnosť (v širšom centre mesta) a niekoľko súkromných dopravcov. V mnohých vzdialenejších predmestiach však nejazdia žiadne. Celkovo je systém veľmi odlišný od našej MHD a skôr sa podobá našej SAD. To znamená nástup prednými dverami a kúpa lístka u vodiča, cestovné podľa tarifných pásiem, žiadny interval (existujú aj linky s odchodom raz za hodinu) a dlhá jazdná doba. Systém liniek je odvšadiaľ všade, pričom neraz si autobus a železnica konkurujú. Je vytvorených niekoľko významných prestupných uzlov (Bondi Junction, Chatswood, Central, North Sydney,..) medzi autobusmi a železnicou, ale klasický systém napájacích liniek a nosnej dopravy to nie je. Veľkou novinkou pre miestnych bol nákup kĺbových autobusov v posledných rokoch.

Mesto Sydney leží okolo zálivu, čo umožňuje prevádzkovať niekoľko trajektových liniek (Ferry). Všetky začínajú v centre mesta pri železničnej stanici Circular Quay na dohľad od známej Opery. Skôr doplnkovým druhom je električka a monorail. Električky boli rozšírené v Sydney do 60. rokov 20. storočia kedy boli ako vtedy bežne na západe nahradené autobusmi. Návrat električiek v roku 1997 bol skôr symbolický. V prevádzke je jedna linka a 3 vozidlá Variotram od Bombardieru, ktoré jazdia v cca 15 min. intervale. Trať je bývalá železničná nákladná spojka zo stanice Central s viaduktmi a tunelmi. Okolie trate je dosť priemyselné čo nepomáha záujmu zo strany cestujúcich. Monorail (po slovensky jednokoľajka) je okružná trať v dĺžke 3,6 km nad úrovňou ulice v centre mesta. Vozidlá jazdia po okruhu jednosmerne na gumených pneumatikách s maximálnou rýchlosťou 33 km/h. Dopravný význam jednokoľajky je malý, skôr je to atrakcia pre turistov.

24.6.2008 – Sydney, Monorail na Pitt Street © Michal Weiszer

Pre zaujímavosť uvediem ešte príklady cien lístkov. Jedna jazda na monoraile (bez ohľadu na počet staníc) je za $ 4,80. Lístok na železnici z 10 km vzdialenej stanice Artarmon do centra výjde na $ 3,40. Týždenný lístok s neobmedzeným cestovaním na všetky druhy dopravy (vlak, trajekt, bus) v červenej zóne (cca 10km polomer od centra) je za $ 35. (1$ = cca 20 SKK). Veľkým mínusom považujem neexistenciu úplnej tarifnej integrácie. Každý dopravný prostriedok (bus, vlak, loď, električka, monorail) používa vlastný cestovný lístok. Jedinou možnosťou ako cestovať s prestupmi medzi druhmi dopravy je týždenný/štvrťročný/ročný cestovný lístok platný v danej zóne. Žiaľ ten neplatí u súkromných dopravcov ani na električke a monoraile.

Záver

Považujem za škodu, že pri množstve dotácií do dopravy od štátu (napr. výstavba novej podzemnej trate Chatswood – Epping, nákup nových 600 jednotiek) chýbajú niektoré základné veci známe od nás. Na druhej strane verejnej doprave je venovaná zo strany samosprávy a vlády značná pozornosť.

Tento článok si nedával za cieľ byť úplným sprievodcom, skôr som sa snažil napísať svoje postrehy a tak dať možnosť porovnania napr. so súčasným stavom dopravy u nás. Akékoľvek otázky a podnety sú vítané.

V článku boli použité údaje z wikipedia.org.

Galéria

Súvisiace odkazy