Železničné nehody na Slovensku: 4.8.1989, Dobrá pri Čiernej nad Tisou

     S primeranou hrdosťou na koľajovú dopravu môžeme na úvod pripomenúť, že slovenské železnice zavinili smrť cestujúceho pri nehode naposledy v roku 1984! Odvtedy sa vyskytlo síce niekoľko vážnych prípadov, ktoré si len zhodou okolností nevyžiadali obete spomedzi cestujúcich, ale čisté konto sa darí držať už neuveriteľných 24 rokov. Najznámejšou zo všetkých je snáď čelná zrážka osobného vlaku a rýchlika pri Svätom Jure z roku 1995, ale nie o nej bude reč. My vám predstavíme jednu z tých menej známych nehôd.

     Rušňovodič Ondrej nastúpil 4. augusta 1989 do služby poobede, o 14.17 h, v rušňovom depe Košice. S elektrickým rušňom 163 055-7 viezol najprv osobný vlak 8523 do Michalian, odkiaľ už len ako rušňový vlak Lv 71 117 pokračoval do Čiernej nad Tisou, kam prišiel asi o 18.29 h. Po príchode do Čiernej bol so svojim rušňom prestavený na súpravu rýchlika R 500 „Ružín“.

     Za vlakovým bolo radených 9 vozňov v tomto poradí od rušňa: BDms + Bm + Am + Bm + Bm + Am + Btm + WLAB + na konci správkový vozeň Bm. Zhruba hodinu pred odchodom, v čase okolo 19.30 h vozmajster vykonal na tejto súprave skúšku brzdy s výsledkom dobrým. Počasie bolo k večeru oblačné s teplotou +20°C, viditeľnosť dobrá. Do odchodu nastúpilo do vlaku približne 15 až 20 cestujúcich, takže jeho obsadenie môžeme označiť slovom „slabé“. Tento fakt tiež zohral určitú úlohu v tom, že nehoda v konečnom dôsledku skončila s pomerne malými následkami.

     Rýchlik Ružín bol z Čiernej nad Tisou vypravený o 20.47 h pri riadnej obsluhe zabezpečovacieho zariadenia a odchádzal na návesť „Rýchlosť 40 km/h, potom voľno“. Ešte pred odchodom rušňovodič Ondrej nastavil automatiku na rýchlosť 20 km/h, pretože na staničnom zhlaví platilo dočasné obmedzenie rýchlosti. Vlak odchádzal z 9. koľaje cez výhybky č. 227, 229, 235, 237 a potom cez dvojitú koľajovú spojku výhybiek č. 237, 238, 243 a 244. 

     Kritická výhybka č. 243 bola prechádzaná smerom po hrote z odbočky. Práve na nej nastalo vykoľajenie vozňa Am 50 54 19-10 089-4 (tretí za rušňom) a to prvou osou zadného podvozka. Najskôr v km 4,279 spadlo do vnútra koľaje ľavé koleso a po prejdení 66,25 m vykoľajilo aj pravé koleso. Rušňovodič Ondrej údajne pohľadom z okna sledoval, kedy koniec vlaku opustí obvod výhybiek, aby mohol hneď začať zvyšovať rýchlosť. Pri tomto však nespozoroval nijaké závady, ani žiadne trhanie vo vlaku. Následne navolil na tlačidle cieľovú rýchlosť 90 km/h a vlak sa začal rozbiehať. 

     Takto vykoľajený vozeň bol ťahaný do km 5,002, kde sa nachádza železničné priecestie. Na jeho výdreve sa vykoľajila aj druhá os zadného podvozka, takže ďalej už vozeň pokračoval s celým podvozkom mimo koľajníc. Vozeň bol zrejme úplne prázdny, bez cestujúcich, iba tak sa dá vysvetliť fakt, že vykoľajenie nikto nespozoroval a rýchlik pokračoval vo svojej ceste aj s nadskakujúcim vozňom.

     Pred zastávkou Biel rušňovodič preskúšal brzdiaci účinok súpravy, pričom znížil rýchlosť na 70 km/h a opäť ju začal zvyšovať na 90 km/h. Počas prechodu vlaku cez zastávku Biel, opäť na železničnom priecestí došlo k samočinnému nakoľajeniu druhej osi podvozka, takže ďalej vozeň pokračoval opäť už iba s jednou vykoľajenou osou. Keby rýchliku stáli v ceste iba samé priecestia, možno by došiel ešte pekne ďaleko, avšak blížila sa stanica Dobrá aj so svojou spleťou výhybiek, a presne v km 7,496 sa to stalo.

     Keď vozeň vchádzal proti hrotu na výhybku č. 153, vykoľajené koleso narazilo na odchýlený jazyk. Hneď sa skrížil celý podvozok, ktorý sa vybral cestou úplne mimo koľaj a strhol so sebou aj nasledujúcich 6 vozňov, teda celý zvyšok súpravy. Neriadená hmota vozňov, ktorá sa sekundu predtým pohybovala rýchlosťou 96 km/h, mala takú silu, že najprv narazila do nákladných vozňov stojacich na vedľajšej koľaj č. 104 a tie zas odhodilo na ďalšiu súpravu na koľaji č. 106.

     V nesprávnom čase a na nesprávnom mieste sa ocitli vozmajster Imrich a rušňovodič mimo služby Ján, ktorí práve v tej chvíli išli povedľa 106. koľaje, a zasiahli ich odhodené nákladné vozne. Vozmajster utrpel otras mozgu, tržné rany na hlave a odreniny na hrudníku, a rušňovodič Ján zas zlomeninu pätnej kosti.

     Po hromadnom vykoľajení sa súprava rýchlika za vozňom Am 50 54 19-10 089-4 roztrhla a predná časť pozostávajúca z rušňa a troch vozňov zastavil na vzdialenosť 153 m. Po zastavení sa vlakvedúci z prednej časti vlaku ponáhľal k zdemolovaným vozňom zistiť stav zranených. Aj na základe priloženej fotografie vidno, že následky vyzerali na pohľad hrozivo.
     Prvotný šok ale vzápätí vystriedala obrovská úľava, keď zistil, že nikto z cestujúcich ani zo sprievodcov sa nezranil! Pravda, o mužoch zranených za nákladnou súpravou ešte netušil a musel sa navyše ponáhľať pre hasiace prístroje, lebo na vozni, pôvodne radenom ako štvrtý za rušňom, sa objavil začínajúci požiar, ktorý spoločne so staničnými zamestnancami zakrátko úspešne zlikvidovali. Doplňme informáciu, že až dodatočne sa prihlásila jedno ľahko zranená cestujúca.

     Sprievodkyňa Jana, ktorá mala prideleného aj zácvikára, spomína na krušné okamihy takto „... Keď sme prechádzali cez výhybky (v Čiernej nad Tisou) prišiel za mnou jeden cestujúci s lehátkovým lístkom, informovať sa, že kde má lehátkový vozeň. Povedala som mu, že vozeň, na ktorý má lístok, bude pridaný až v Košiciach. Potom som sa odobrala revidovať lístky. Posledný vozeň, ktorý išiel do opravy bol uzamknutý, v druhom vozni bola sprievodkyňa, ktorá mala svoje povinnosti s revíziou cestovných lístkov a ja som prešla od konca tretí vozeň, v ktorom nikto nesedel a so zácvikárom som prešla do štvrtého vozňa od konca vlaku.
     Vtom, keď zácvikár otvoril dvere na prvom oddieli dvere, nastal náraz, po ktorom on spadol na sedadlo a ja na zem. V oddiele nikto nesedel, iba záclony boli zatiahnuté. Počas chodu vlaku necítila som nijaké nárazy vozňa, až priamo ten, po ktorom sme popadali. Vo vozni nás hádzalo, na chodbe bolo veľa dymu a nás hľadali, či sa nám niečo nestalo. Pomocou ľudí zvonku sme vystúpili traja z tohoto vozňa, kde som videla prichádzať vlakvedúceho, ktorý sa nás pýtal, či nie sme ranení. Z cestujúcich nikto nebol ranený, aby potreboval lekárske ošetrenie. Ostatné zariaďoval vlakvedúci a ja som bola pri ňom.“

     V súprave rýchlika „Ružín“ sa vykoľajilo a bolo poškodených 7 vozňov (v poradí od rušňa):
3. Am 50 54 19-10 089-4 – bočná stena a strop v dĺžke 5 m zatlačené a deformované, výztuhy skrine zlomené a deformované, navrhnutý na zrušenie,
4. Bm 50 54 20-41 134-8 – bočná stena v dĺžke 12 m demolovaná, podlaha deformovaná, čelo vozňa a vonkajšie okná demolované, 3 oddiely demolované (!), navrhnutý na zrušenie,
5. Bm 50 54 20-80 967-3 – bočná stena v dĺžke 7 m demolovaná, čelník deformovaný a vnútorné zariadenie demolované, navrhnutý na zrušenie,
6. Am 50 54 19-10 097-7,
7. Btm 50 54 21-19 293-9,
8. WLAB 51 54 64-40 113-9,
9. Bm 50 54 20-41 422-7 (správkový vozeň, uzamknutý).

     Okrem toho utrpeli poškodenie 4 nákladné vozne na koľajach č. 104 a 106. Materiálna škoda na všetkých vozňoch spolu činí 1 110 427 Kčs, škoda na železničnom zvršku 33 904 Kčs, na zabezpečovacom zariadení 79 418 Kčs (okrem iného zničené návestidlo) a na trolejovom vedení a stožiaroch 9888 Kčs. Celková materiálna škoda tak činí 1 223 637 Kčs.

     „Mašinkárov“ by mohla ešte zaujímať doplňujúca informácia, že nehodový vlak zo Spišskej Novej Vsi (žeriav EDK 750) doviezla dvojica rušňov 183 003 + 721 087) a nehodový vlak z Košíc (EDK 300) zas „čmeliak“ 771 073. Doprava medzi stanicami Kráľovský Chlmec a Čierna nad Tisou bola prerušená úplne do 23.30 h. 

     Hoci pri vyšetrovaní nehody, presnejšie rozborom rýchlomernej pásy, sa zistilo, že rušňovodič Ondrej pri odchode z Čiernej prekročil povolenú rýchlosť 20 km/h o 2,5 km/h, nie to bolo príčinou vykoľajenia. Skutočnou príčinou bolo prasknutie monobloku (celistvého kolesa) na vozni Am 50 54 19-10 089-4, následkom čoho pri prechode výhybky č. 243 došlo k posunutiu monobloku o 120 mm a k vykoľajeniu ľavého kolesa. Priestupok rušňovodiča však napriek tomu prerokoval náčelník rušňového depa vo svojej právomoci (zrejme odobratím prémií).