Spomienka na MDD, alebo ako sme vo Vrútkach pomáhali

Práve sme sa pripravovali poniektorí na štátnice, iní už na skúšky, keď nám zrazu napísal na naše klubové fórum pán inžinier, vtedy ešte bakalár, Michal Tunega, že potrebujú do Výhrevne Vrútky výpomoc. Presnejšie sprievodcov, keďže sa blížila akcia k MDD pod názvom Železnica pre deti, organizovaná spoločnosťami ŽSR a ZSSK Cargo. Takáto ponuka sa dlho neodmieta, a tak po pár dňoch sa nás Michalovi nahlásilo viac než dosť. Mne sa podarilo zverbovať i kolegov múzejníkov zo Starej Turej. Dni pomaly ubiehali a spolu s predsedom klubu Matejom Tvrdoňom sme úspešne prekonali obávané štátne skúšky, a tak nám neostávalo nič iné ako sa už len tešiť na akciu do Vrútok, pretože tá sa nezadržateľne blížila. Po odchode zo školy sme sa dlho doma neohriali, pretože hneď na druhý deň už bolo treba ísť do Vrútok, aby sme mohli byť v sobotu skoro ráno pohotoví do služby.

Albatros vchádza do priestorov Vrútockého depa, foto © Viliam Matuška

Pri našom príchode, v podvečerných hodinách, do priestorov Výhrevne sme ihneď vyťahovali fotoaparáty, pretože svetla rýchlo ubúdalo a navyše sa na hranici depa začali zbiehať zaujímavé vozidlá - Albatros 498.022 spolu so súpravou z Prahy v doprovode požiarneho vlaku a Nemka Ty2-911 so súpravou s Poľska. V priestoroch depa Vrútky sa samozrejme nachádzali i ostatné stroje, ktoré sme chceli rýchlo zvečniť a preto nebolo ani času kedy sa poriadne najesť.

Napokon, keď už i svetla ubudlo natoľko, že sa nedalo fotografovať z ruky, a tak sme usadli spoločne klubisti a múzejníci štýlovo na vozni Res k pivu, pretože nás ešte čakala porada ohľadom sobotnajších jázd a našej spoluúčasti na ich zabezpečení. Napokon tesne pred polnocou sme dostali potrebné informácie i cestovné lístky, a tak sme sa mohli spokojne uložiť ku krátkemu spánku, pretože nástup ku vlakom sme mali už o 4:45.

Ani sme sa nenazdali a zazvonil budík, už je ráno. Ešte so zalepenými očami sa rýchlo obliekame vyliezame ešte trocha ospalí z nášho vkusného ubytovacieho vozňa. Na hranici depa už stojí súprava do Čadce E499.047 + 5 historických vozňov + 498.022. Za ňou už sa pomaly chystá i súprava do Liptovského Mikuláša v zložení 140 001 + Ra + Calm + 486.007 + 6 osobných vozňov ZSSK. Nie je však čas na dlhé postávanie, rozdelení na čaty nastupujeme do súpravy, a už si nás berú do Vrútockej osobnej stanice. Ostatok z nás odchádza opačným smerom do Mikuláša. 

Súprava odchádza do Vrútockej stanice, foto © Martin Kmeťo

Na osobnej stanici vo Vrútkach prichádza zvyšok našej vlakovej čaty, pani vlakvedúca a sprievodkyňa od ZSSK a tak sme kompletný, vozmajstri ešte vykonávajú skúšku brzdy, po ktorej odchádzame. Cesta ubieha rýchlo a tak Bobina už brzdí pred vchodovým návestidlom do Čadce, kde pristavujeme súpravu priamo k budove stanice. Počas hodinového pobytu stíhame malé raňajky, kávu na prebudenie a popredať lístky cestujúcim. Je 8:10 a výpravca nás podľa GVD vyháňa zo stanice. Po ceste do Žiliny zastavujeme v Krásne nad Kysucou a Kysuckom Novom Meste, kde pristupujú ďalší ľudia do našej súpravy. Pri vchode do Žiliny, pri pohľade na preplnený prvý perón rezignujeme na predávanie lístkov pri nástupe do vlaku, pretože objem cestujúcej verejnosti je nezvládnuteľný a tak spolu spríjemňujeme cestujúcim jazdu pri predávaní a kontrole lístkov. Na našej ceste zastavujeme ešte vo Varíne a vo Vrútkach na osobnej stanici, aby sme napokon mohli ukončiť našu jazdu na Vrútockej nákladnej stanici tesne po príchode vlaku z Liptovského Mikuláša, ako bolo plánované.

Čata vlaku do Liptovského Mikuláša sa trocha zmätene nakoniec dostavila na čas do vozňa, v ktorom sa presunula na miesto určenia. Cesta ubehla rýchlo vďaka sledovaniu vychádzajúceho slnka a sledovania krajinky, ktorou poniektorí tak často necestujú. Po príchode do Mikuláša sme sa skontaktovali s vlakvedúcim a sprievodkyňou, ktorí boli radi, že sa dnes veľmi nenabehajú, a tak sme sa dohodli na organizovaní našej práce. Cesta do Vrútok začínala kúsok hekticky, kým sme sa zabehli, ale ako sa kilometre míňali my sme naberali prax, istotu a zároveň nám bolo i ľúto, že je to taká krátka vzdialenosť. Predsa len takáto možnosť predaj lístkov v historickom vlaku pri príležitosti MMD sa nenaskytuje každý deň. Cestou sme pozažívali pár úsmevných udalostí, na ktoré budeme s úsmevom spomínať. Do Vrútockej nákladnej stanice sme dorazili ako prvý, krátko po nás i vlak z Čadce.

Po kontrole súpravy na Vrútockej nákladnej stanici vystupujeme, ako správni sprievodcovia ovešaní kabelami, unavení a hladní z vlaku a neodkladne smerujeme do občerstvovacieho vozňa, kde na nás už čakajú zaslúžené raňajky. Nemáme však veľa času, pretože niektorí z nás majú v pláne naháňačku za nákladným vlakov vedeným Ty2-911 a 556.036, ktorý smeruje do Banskej Bystrice.

Chlapci pri zaslúžených raňajkách, foto © Bc. Martin Horňák

Preto po rýchlych raňajkách zahadzujeme do ubytovacieho vozňa všetko nepotrebné a v uniforme a s fotoaparátmi sadáme do áut, a po rýchlom prejazde Martina uháňame najprv do Koštian nad Turcom a Príboviec, kde robíme prvé fotky silných strojov v čele nákladného vlaku. V Diviakoch nás opúšťa pán prednosta z Varína, a tak sa tlačíme piati vo Favorite nášho kamaráta, návestného majstra, Dušana z Revúcej, v ktorom uháňame k viaduktu za Dolnou Štubňou. Cvakajú uzávierky a my sa ponáhľame ďalej do Harmanca, kde stíhame iba prejazd požiarneho vlaku s T679.019 a T679.1168, a v motoreste pod stanicou občerstvenie v podobe kofoly. Pri pohľade na mapu a služobný telegram sa presúvame do Uľanky, kde práve manipulák obsluhuje miestnu vlečku SHP Harmanec. Treba nám vyplniť čakanie na paru, a tak si tu fotíme Zr1841 Strečno vedený 754 003 a motorový rýchlik vedený zvolenským Pomarančom T678.012.

Rýchlik do Zvolena prechodí Uľankou, foto © Bc. Martin Horňák

Po krátkom rozhodovaní sa takticky presúvame do Čremošného, kde čakáme na parný náklad, ktorý po krátkom pobyte pokračuje do Vrútok. Za ním na odhlášku prichádza i požiarny vlak, ktorý v stanici čaká na uvoľnenie medzistaničného oddielu. Už sme boli pomaly na odchode, keď sme sa od výpravkyne dozvedeli o nákladnom vlaku, ktorý sa štveral hore na Šturec. Po kratšom čakaní sa do stanice dovalil 2000 tonový nákladný vlak od Bystrice vedený dvojicou Veľkých somárov a na postrku s dvojicou Malých somárov. Slnko už dávnejšie zastreli oblaky a keďže čas postúpil začalo sa v doline stmievať a tak sme naskákali do auta a odfrčali do Vrútok, kde na nás hladných a vyčerpaných čakal obed s večerou.

556.036 s Ty2-911 krátko oddychujú v Čremošnom, foto © Viliam Matuška

Po očiste, ktorá bola po namáhavom dni potrebná, sme dali hlavy dokopy, spočítali utŕžené financie z predaja lístkov z oboch vlakov, odovzdali tržbu a nafasovali nové lístky na nedeľnú jazdu do Kremnice. Večer sme ešte posedeli pri zaslúženom pive, a išli spať, aby sme mohli opäť ráno vstávať do služby. Keďže sme odchádzali do Kremnice až o pol desiatej mali sme ešte raňajky v depe, ktoré sme však skoro nestihli ale všetko dobre dopadlo. O 8:40 sme opúšťali priestory depa v súprave 475.196 + 498.022 + historické vozne smer Vrútky osobná stanica, kde sme opäť pribrali vlakvedúceho a sprievodkyňu od ZSSK a po nastúpení cestujúcich sme mohli vyraziť o 9:30 smer Kremnica.

Podľa GVD sme dorazili o 10:30 do Hornej Štubne, kde sa naše dva smädné stroje napojili z miestneho vodného žeriava, kde sme mali stretnutie s vlakom z Prievidze vedeným Ušatou 464.001. Tu nás dostihol i požiarny vlak, dnes vedený strojom z Popradu, Pilštykom T466.0254.

Smädná Ušatá sa ide napiť, foto © Dušan Antalík

Po príchode do Kremnice sa cestujúci z vlaku rozpŕchli po stanici a do mesta a tak sme sa celá vlaková čata posilnili v miestnom bufete kofolou, pretože počasie nám naozaj prialo a slnko pekne vyhrievalo. Bez spoločnej fotky vlakovej čaty by to nešlo, a keďže o fotografov nebolo na tejto akcií núdza, jednu sme si na pamiatku spravili na ochodze Šľachtičnej. Času do odchodu času bolo dosť, preto sme sa rozhodli pre vychádzku do mesta, veď Kremnica má čo ukázať. Po prehliadke historického centra sme posilnený zmrzlinou fučali do prudkého kopca na stanicu, aby nás nebodaj vlak neodbehol =)

Mimoriadny osobný vlak spolu s požiarnym v Kremnici, foto © Michal Melicher

To sme však ešte netušili čo nás čaká pri jazde cez jeden z Kremnických tunelov. Pri výjazde z jedného z nich sa na poslednom vozni súpravy odtrhla hadica priebežnej brzdy. Nemusím písať čo to znamená, najhoršie na vzniknutej situácií bolo, že tri vozne súpravy zostali stáť v zadymenom tuneli navyše bez osvetlenia. Osádka rušňov márne hľadala v domnienke o strhnutej záchrannej brzde otvorenú záklopku. Vtedy už náš člen v zadymenom tuneli našiel príčinu zastavenia podľa výpovede cestujúcich medzi poslednými dvoma vozňami – odtrhnutú hadicu. Spolu členom rušňovej čaty sa im podarilo napokon prepojiť hadice priebežného potrubia aby mohlo byť toto urýchlene naplnené vzduchom a vozne vytiahnuté z tunela. Našťastie cestujúci ani personál neutrpel počas tejto udalosti vážnu ujmu, a tak sme mohli s meškaním pokračovať v jazde do Vrútok. Po vystúpení cestujúcich na osobnej stanici, sme prestavili súpravu do depa, kde sme s radosťou usadli k stolu, k obedu. Po osviežení pivkom sme sa odobrali na očistu, najmä Tomáš, ktorý smrkal popol a sadze ešte týždeň po akcií.

Napokon sme sa podvečer zbalili a opustili bránu Výhrevne Vrútky s kopcom dobrých zážitkov a obohatený skúsenosťami z prevádzky a pobrali sa už v civile na vlak domov.

Na záver by som sa za celý kolektív KPŽ ŽU ako i ŽMST rád poďakoval Výhrevni Vrútky a jej členom za to, že nám umožnili stráviť tieto dni v ich službách, bolo to prínosnom pre nás a dúfam, že i pre organizáciu, a myslím, že hovorím za všetkých zúčastnených, že v prípade potreby sa opäť radi zúčastníme na zabezpečovaní podobných akcií.

Titulná snímka: Mimoriadny vlak pod Strečnom, 31.5.2008, Strečno, © Dušan Antalík

Foto: Dušan Antalík, Bc. Martin Horňák, Tomáš Hornáček, Martin Kmeťo, Viliam Matuška ml. a Michal Melicher 
Text: