Rozlúčka s R 374/375 Pannonia

Nasledujúci deň totiž kvôli zmene GVD skončila svoju púť už v Bratislave a súprava ďalej pokračovala v polohe nového rýchlika Amicus.

Vlakové spojenie juhovýchodnej a strednej Európy malo pomerne silnú tradíciu. No kým vlaky ako Meridian, Balt-Orient, a letné posily Mamaia, Trakia, Vitoša či Rujana boli zrušené už pomerne dávno, Pannonia sa vytrvalo držala – až do konca grafikonu 2007/2008. Prežila zmeny režimov vo všetkých krajinách, ktoré spájala, vstup Slovenska do EÚ, do Schengenu. Osudným sa jej stal až nový grafikon 2008/09.

Pannonia v grafikone 1989/90 jazdila dokonca po ešte dlhšej trase: Sofia – Bukurešť – Štúrovo – Praha – Berlín. Následne bola skrátená na súčasnú trasu. R 374 každé ráno vyrážal z bukurešťskej stanice Nord a na svojej ceste Rumunskom prešiel priemyselným mestom Ploieşti, horským mestečkom Sinaia, nádherným priesmykom Predeal, historickým mestami Brašov a Sighişoara a opäť podhorskými mestami Simeria a Deva a nakoniec Aradom. Hranicu s Maďarskom prekročil na hraničnom priechode Curtici/Lőkösháza, aby sa pomaly gúľal nekonečnou maďarskou pustou až do Budapešti. V Budapešti vlak stál na východnom nádraží (Keleti pu.). Do Bratislavy Panónka prichádzala neskoro večer. Na českom území išiel tento vlak, ako jeden z mála medzinárodných rýchlikov, po krásnej trati českomoravskou vrchovinou cez Havlíčkův Brod, do Prahy dorazil nasledujúce ráno. 1500 km za necelých 25 hodín. R 375 išiel rovnakou trasou, z Prahy však odchádzal neskoro večer a do Bukurešti prišiel opäť neskoro večer nasledujúceho dňa.

Pannonia, ako kedysi výhodné ranné spojenie Bratislavy s Budapešťou, sa žiaľ stala za posledné dva grafikony vďaka zmenenej časovej polohe absolútne neatraktívna. Iste aj tento fakt prispel k tomu, že Pannonia bola jedným z najmenej vyťažených vlakov na slovenskom území. Zaujímavé je, že už od Mosonmagyaróváru bol R 375 hojne využívaný ako ranný spoj do Budapešti.

Úplne samostatnou kapitolou bola diskutabilná bezpečnosť cestujúcich v tomto vlaku, a to najmä počas nočnej jazdy českým a slovenským územím. Medzi železničnými fandami kolujú rôzne historky – od tých o zlodejských gangoch operujúcich v okolí Břeclavi až po zaťahovanie rýchlobrzdy po okradnutí cestujúcich pri bratislavskom Auparku...

Vzhľadom na to, že piatok 12. decembra bol posledným dňom, kedy išiel R 374 v celej trase, sa tento deň javil ako ideálny na neoficiálnu rozlúčku s týmto pomerne kontroverzným rýchlikom. Rozhodli sme sa, že sa s Pannoniou naposledy prevezieme medzi Győrom a Bratislavou.

Realizácii nášho zámeru predchádzala úvaha, ako sa dostať z Bratislavy do Győru, keďže medzi týmito mestami prakticky žiadne železničné spojenie neexistuje. Z Rajky (škoda, že nie už z Petržalky) do Győru premávajú v dvojhodinových intervaloch osobné vlaky, na ktorých sú radené moderné jednotky Talent. Zvolili sme variantu z mesta do Rusoviec autobusom MHD a z Rusoviec do Rajky taxíkom. Necelých 6 km za 320 Sk, to vcelku zabolí. V Rajke už bol pristavený čistučký vyhriaty Talent (Os 9451), stanicu opustil na minútu presne. Príjemne nás prekvapili nápisy v maďarčine, angličtine, nemčine a – slovenčine. Takmer po hodine sme dofrčali do Győru, opäť presne, priemerná cestovná rýchlosť okolo 60 km/h je na osobný vlak veľmi slušná.

Do odchodu Pannonie nám zostávali približne dve hodiny, čas sme si skrátili veľmi príjemne, v centre mesta na vianočných trhoch. Ochutnali sme vynikajúce maďarské štrúdle, „mindenes lángos“ pečený v hlinenej peci, a poctivo a chutne pripravené vianočné punče a varené vína.

V Győri sme mohli vidieť, že Pannonia zjavne nebola prioritou ani pre jednu zúčastnenú železničnú správu. Práve v tejto stanici sa Panónka križovala s rýchlikom Dacia, ktorý spája Bukurešť s Viedňou. Kým súprava Pannonie bola (okrem lôžka CFR, ktoré tam nechodievalo) zostavená zo starších ošumelých vozňov, na Dacii boli radené podstatne modernejšie rumunské a rakúske vozne.

Panónka dorazila do Győru na naše mierne prekvapenie načas, i keď zo stanice už odchádzala približne 5 minút zmeškaná. S čistotou vlaku a úrovňou cestovania to v Pannonii nikdy nebolo valné, čo je snáď vzhľadom na extrémne dlhú trasu pochopiteľné. (Napr. R 375 býval najmä počas víkendových nocí využívaný aj podguráženými cestujúcimi smerujúcimi z Prahy na východ, stávalo sa teda, že ranná frekvencia v Maďarsku cestovala v silne znečistených kupé). Ani pri našej rozlúčkovej jazde nás súprava neoslnila čistotou. Namiesto koženkových „béčok“ sme sa celkom logicky, aj napriek neskutočnému zápachu, ktorého pôvod sme neodhalili, usadili v rumunskom vozni Bmee. Bolo jasné, že vlak má už prvých tisíc km jazdy za sebou. Súprava bola od Győru poloprázdna, väčšina ľudí potom vystúpila v Mosonmagyaróvári a po Hegyeshalome v nej zostalo už len pár cestujúcich. Už klasicky medzi nimi boli aj neznalí japonskí turisti cestujúci zrejme z Budapešti do Prahy - či v Prahe vystúpili aj s drahou fotografickou technikou, to už nevieme ;-).

Súpravu ťahal maďarský Taurus 1047.006-0 a bola tvorená z moderného lôžka CFR (WLAB), sedačky CFR (Bmee), sedačky ČD (B), dvoch maďarských dvojek (B) a jednej jedničky (A) a lehátka (Bc) a lôžka ČD (WLAB). V Rajke všetky maďarské vozne odpojili, na slovenské územie sme išli už s našou laminátkou 240.030-7 ako 5-vozňová súprava. Na bratislavskú hlavnú stanicu sme dorazili, ako sa patrí s dvadsať minútovým meškaním (rozposunovanie súpravy v Rajke trvalo neskutočne dlho). Na hlavnej stanici vystriedala laminátku gorila 350.001-4 s kurzom z Banskej Bystrice a s päť minútovým meškaním naposledy opustila bratislavskú hlavnú stanicu...

Pannonia nekončí úplne, po novom bude jazdiť ako IC 374/375 v približne rovnakej časovej polohe, ale po skrátenej trase medzi Budapešťou a Bukurešťou.

Kompletný cestovný poriadok R 374/375 Pannonia v GVD 2007/8 (zmeny počas grafikonu nie sú zohľadnené):

Na záver trochu štatistiky:

• Celková jazdná doba: R 374 – 24 h 44 min; R 375 – 24 h 23 min
• Priemerná cestovná rýchlosť: R 374 – 60,6 km/h; R 375 – 61,5 km/h.
• Priemerná cestovná rýchlosť podľa krajín: R 374 – Rumunsko 63 km/h, Maďarsko 70 km/h, Slovensko 54 km/h, Česko 69 km/h; R 375 – Česko 74 km/h, Slovensko 51 km/h, Maďarsko 73 km/h, Rumunsko 53 km/h (pobyty v PPS nie sú zohľadnené)
• Pannonia pomerne veľa času strávila pobytom v staniciach – R 374 celkom 4 h 1 min. (16% celkovej jazdnej doby), R 375 dokonca 4 h 23 min (18% celkovej jazdnej doby)
• Najdlhší pobyt v stanici: R 374 – Kúty, 34 min; R 375 – Budapest Keleti pu., 42 min.
• Najvyššia cestovná rýchlosť medzi stanicami – úsek Győr-Komárom; 37 km mal podľa grafikonu prejsť za neuveriteľných 18 minút, čo dáva rýchlosť 123 km/h