Nippon v tieni Shin (3)

V stanici Tokio ma čakal prestúp na mestský vlak JR, s ktorým som sa odviezol dve zastávky na stanicu Ochanomizu. Na hotel to bolo už len kúsok. V ten večer Tokio očakávalo hurikán. Bol z toho však len dážď, hurikán zmenil smer. Svoj Japan Rail Pass som využil aj na mestských vlakoch JR v Tokiu. Používajú moderné súpravy s dvomi obrazovkami nad každými dverami.. Z jednej sa cestujúci dozvedia informácie o jazde vlaku. Ako napríklad nasledujúca stanica, na ktorej strane sa otvárajú dvere, východ z nástupišťa najbližší k vozňu, v ktorom sa nachádzame. Na druhej obrazovke vidieť správy a predpoveď počasia. Všetky informácie i hlásenia sú tiež v angličtine.

Mal som pred sebou celý deň v hlavnom meste. Cisársky palác, štvrť Ginza a chcel som pochopiť aj stanicu Tokio. Stanica Tokio je jeden obrovský kolos s húfmi cestujúcich. Spája sa tu niekoľko druhov železničnej dopravy: klasická, Šinkansen, mestská železnica, Narita Express (premáva na letisko). Vládne tu ale perfektná organizácia. Cestujúci sú disciplinovaní a ohľaduplní. Zo strany od cisárskeho paláca stojí historická budova stanice. Momentálne je v rekonštrukcii. Historická tehlová budova slúži od roku 1914. Počas II.svetovej vojny bola jej veľká časť zničená bombardovaním.

Vo veľmi krátkom čase bola znovuobnovená., pričom previedli zmeny v strešnej časti. Súčasná rekonštrukcia vráti budove pôvodnú podobu. Má byť ukončená v roku 2010. Budova na mňa zapôsobila. Dúfam, že ju niekedy uvidím aj po rekonštrukcii. História budovy a jej rekonštrukcia je veľmi zaujímavo prezentovaná (aj v angličtine) na oplotení okolo stavby. Pokúšal som sa zohnať nejakú literatúru z histórie stanice v angličtine, no neuspel som. Na druhej strane je celkom iný typ staničnej budovy. Je presklená a tak trochu aj zapadá do okolitej modernej zástavby. Tu sú aj nástupištia pre Šinkanseny.

V ďalší deň som mal na Tokio len pár hodín. O 14,03 hod. mi odchádzal Šinkansen Hikari 375 späť do Okayami. Do ukončenia platnosti môjho Japan Rail Pass mi zostával už len jeden deň. Samozrejme, že som ho dostatočne využil. Ráno už sedím v Šinkansen Hikari 449 z Okayami smer Hirošima. V Hirošime prestup na vláčik JR Sanyo Line do Miyajimaguchi. Ďalej trajektom JR na ostrov Miyajima, ktorý je známy budhistickými stavbami. Poobede tou istou cestou späť do Hirošimy. Zo železničnej stanice som sa odviezol električkou k Mierovému parku. Nachádza sa tu niekoľko pamätníkov a múzeum, pripomínajúce smutnú udalosť spred vyše 60 rokov. Do Okayami som sa vrátil Šinkansenom Hikari 390.

Tým sa skončilo moje putovanie japonskou železnicou. A keďže Japonsko patrí medzi krajiny s najvyššími železničnými tarifami na svete, s Japan Rail Pass som na cestovnom pekne ušetril. Tri dni relax u známej v Okayame. Potom však Lucia zobrala svoju rodinku a spoločne sme sa vydali autom smer Tokio. Po ceste zopár zastávok ako: safari a hrad v Himedži, chrám Tódaidži v Nara, prenocovanie v Nagoja, výstup na horu Fudži a nakoniec Disneyland Tokio a Universal Studio Osaka. V Disneylande ma zaujala jednokoľajová visutá dráha, zabezpečujúca dopravu návštevníkov. Čím sme boli bližšie k Osake, tým viac sa približoval môj odchod do Európy. No čo už?! Každá dovolenka raz skončí. Sayonara Nippon!

Titulná snímka: 22.09.2008 - trajekt JR Miyajimaguchi - Miyajima © Miket