Švajčiarsko - železničné kráľovstvo (2)

4. deň – 9.5.2008 piatok

Z Interlakenu odchádzame o 7.31 hod. vlakom R 5709 spoločnosti BLS do Spiezu, pr. 7.50 hod. Po krátkej chvíle čakania prichádza talianske naklápacie CISalpino (ETR 470) CIS 41, smerujúce z Bazileja do Milána, ďaľší z trojice „superrýchlych“ vlakov jazdiacich po Švajčiarsku. Ihneď po odchode o 8.05 hod. začíname naberať rýchlosť. Pri meste Frutigen „vpálime“ do nového Lötschbergského tunela, s dĺžkou 34,6 km je to najdlhší pozemný železničný tunel na svete. Po ôsmich rokoch výstavby bol minulý rok v júni uvedený do prevádzky.

Rýchlosťou 200 km/h preletíme „čiernou rúrou“ približne za 11 minút. Výjazd z tunela pokračuje točitým viaduktom ponad rieku Rhônu pri meste Raron, kde sa pripaja na trať do Brigu. O 8.31 hod. vystupujeme vo Vispe. Kupujeme si spiatočný lístok do Zermatu (66 CHF/os), keďže „FIP-ka“ sa tu neuznáva. Na nástupišti nás už čaká Glacier Express R 221 spoločnosti MGB (Matterhorn Gotthard Bahn) s odchodom o 9.10 hod.

Vlak má sedem červeno-bielych vagónov, z toho jeden panoramatický (1. trieda), ktorý nie je veľmi vhodný na fotenie, pretože sa na ňom nedajú otvoriť okná. Rušeň má netradične – nepravidelne členené čelné okná. Pred rušňovodičom je väčšie, vľavo menšie okno. Na tejto úzkorozchodnej trati (1 000 mm) je to asi kvôli výhľadu lepšie. Po odchode z Vispu, ktorý leží v nadmorskej výške 700 metrov začíname stúpať do kopcov, až do Zermattu vo výške 1 604 metrov. Trať je jednokoľajná, miestami doplnená Abtovým dvojhrebeňovým ozubnicovým systémom. Pri zachádzaní na ozubnicu vlak spomalí, pričom rýchlosť na týchto úsekoch je maximálne 40 km/h. Vo vagóne s nami je ešte skupinka Japoncov, ktorí fotia každý strom.

Trať ide údolím rieky Vispy, ktorá vytvára menšie vodopády, množstvo viaduktov sa strieda s tunelmi a galériami. Miestami je vidieť popadané snehové lavíny a lavíny kamennej sutiny zo ztvetralých skál. V stanici St. Niklaus upúta našu pozornosť kamenná veža kostola s cibulovitou strechou. Križujeme sa s oprotiidúcimi „ľadovcovými expresmi“ a prichádzame do stanici Täsch, kde končí cesta pre autá. Motoristi tu musia na parkovisku odstaviť svoje autá a ďalej pokračovať napríklad vlakom alebo taxíkom-elektromobilom. Príroda a ovzdušie sú tu prísne chránené. O 10.14 hod. prichádzame do Zermattu. Mestom prechádza hlavná ulica Bahnhofstraβe, ktorú lemuje množstvo hotelov a obchodov so suvenírmi, oblečením, turistickou a horolezeckou výbavou. Na konci ulici sa otvára prekrásny pohľad na magický Matterhorn (4 478 m). Ihlanovitá, mohutná, špicatá skala s čiastočne zakriveným vrcholom, od ktorej je ťažké odtrhnúť pohľad.

Osobitný alpský štýl a čaro majú domy v Zermatte, postavené väčšinou z prírodných materiálov, kameňa a dreva. Zvlášť tie staršie, ktoré sú postavené na krátkych koloch, a ešte oddelené plochým bridlicovým kameňom v tvare kruhu. Vraj, aby sa im tam myši nedostali a nezožrali úrodu. V uliciach stretáme turistov z rôznych kútov sveta. Taxíky-elektromobily čakajú pred hotelmi na svojich zákazníkov. Vládne tu neuveriteľný pokoj, nepočuť trúbenie áut. Hneď oproti železničnej stanici je depo a dolná stanica úzkorozchodnej zubačky (1 000 mm) Gornergrat Bahn (GGB). Kupujeme si spiatočné lístky po 64 CHF/os a o 13.36 hod. odchádzame z Zermattu

Prudko stúpame ponad mesto, pričom máme dobrý výhľad na Matterhorn, ktorý je k nám bližšie a bližšie. Jednokoľajná ozubnicová trať (miestami dvojkoľajná) používa Abtov dvojhrebeňový systém s maximálnym stúpaním 200 ‰. Trolejové vedenie tvoria dva vodiče vedľa seba s trojfázovým napätím 750 V, 50 Hz. Tiež elektrické vozne majú dva oddelené zberače vedľa seba. O 14.09 hod. zastavujeme vo vrcholovej stanici Gornergrat vo výške 3 089 metrov. Z Zermattu (1 604 m) sme vystúpili o 1485 výškových metrov na trati dlhej 9.34 km.

Víta nás biela snehová krajina s ľadovcami. Dookola sa vypínajú štvortisícovky pohoria Monte Rosa, s najvyšším vrcholom Švajčiarska – Dufourspitze (4 634 m). Pred nami, akoby na dosah ruky, sa týči v plnej paráde Matterhorn. Nachádza sa tu observatórium, reštaurácia s vyhliadkovou terasou a kaplnka. Silné slnečné žiarenie sa snaží preniknúť cez UV-filter okuliarov až do zreničiek našich očí a riedky vzduch preveruje naše pľúca. Skoro nám dych vyrazilo, keď zrazu počujeme češtinu. To skupinka českých učiteľov si sem vyrazila na „erohácky“ výlet. Po bratskom zvítaní sme svorne skonštatovali, že oveľa jednoduchšie a lacnejšie by bolo stretnúť sa niekde na Veľkej Javorine, ako tu pod Matterhornom. No jednoducho zažartovali sme si a nasmiali sme sa do sýtosti.

Po tomto príjemnom rozptýlení v krásnom bielom, akoby rozprávkovom svete, odchádzame o 16.19 hod. späť do Zermattu, pr. 17.03 hod. Prestupujeme do R 260 s odchodom o 17.13 hod. a do Vispu prichádzame o 18.22 hod. O 18.57 hod. nám ide IC 841 s príchodom do Spiezu o 19.24 hod. O šesť minút už sedíme v nemeckom ICE 373 a do Interlakenu prichádzame o 19.51 hod. Ideme hneď na hotel oddýchnuť si, zajtra nás totiž čaká viac chodenia ako vozenia. V pláne máme tri švajčiarske mestá – Bern, Luzern a Bazilej.

Titulná snímka: 9.5.2008 - Žel. st. Interlaken West, vlak spoločnosti BLS © František Halčák