Ako sa cestuje vo švajčiarských Alpách alebo Zimné vlakové šialenstvo

Pondelok 6.1.2009

Vstávame skoro ráno na vlak do Viedne. Našim dnešným cieľom je Švajčiarsko. Petržalskú stanicu opúšťame presne na čas. Cesta ubieha svižným tempom. Krátko po 7. hodine zastavujeme na „Westbahnofe“ vo Viedni. Ešte si ideme zaistiť miestenky na nočný EN 463 Kalman Imre z Mníchova až do Budapešti. Nastupujeme do vlaku, obsadzujeme si voľné kupé. Vlak ide poloprázdny. Cesta je nádherná, vystupujeme až v koncovej stanici Zürich, ktorá je zároveň našou prestupnou stanicou. V Zürichu máme dosť času, využívame ho na zakúpenie miestenky Zürich-Roma na piatok. Vonku panuje pravá švajčiarská zima, mrzne až praští. Pred 18:30 sa vydávame na vyše 4 hodinovú cestu do Mníchova. Do bavorskej metropoly prichádzame vo večerných hodinách na minútu presne. Dávame si polnočné občerstvenie. S menším meškaním opúšťame München Hbf a ukladáme sa na nočný spánok.

Utorok 7.1.2009

Ráno sa prebúdzame na stresové buchnutie maďarskej sprievodkyne. Do Budapešti prichádzame načas, krátko pred deviatou hodinou. Tu sa stretávam s Honzom, ktorý si urobil výlet z ďalekej Prahy, zároveň je naším dopravným sprievodcom po Budapešti. Predmetom nášho záujmu je dopravný systém v metropole Maďarska. Už vopred bolo v pláne zviesť sa RailJetom. Jazda do Viedne novou generáciou IC vozňov bola naozaj skvelá. Krátko po 16:00 zastavujeme na jednom z nástupíšť Wien Westbahnhof. Presúvame sa miestnou dopravou na Südbahnhof a smerujeme do našej rodnej slovenskej vlasti. Príchodom späť do Bratislavy ukončujeme prvú cestovnú fázu nášho zimného vlakového šialenstva.

Štvrtok 9.1.2009

Začína sa druhý diel našej zimnej šialenej cesty naprieč vybranými európskymi štátmi. Po necelých dvoch dňoch cestovateľskej abstinencie sa stretávam s priateľkou na stanici v Petržalke. Nastupujeme do vlaku smer Wien, my však vystupujeme v stanici Bruck/Leitha. Staničná hala je síce malá, no zato cítiť, že sa riadne kúri. EN 462 Kálman Imre zatiaľ trošku mešká. Ale tá troška sa ukáže ako omyl... S priateľkou čakáme v čakárni. Náš rozhovor začul ďalší Slovák a tak zvyšok nášho čakania na vlak, ktorý medzitým zvýšil meškanie na 120 minút, sa bavíme všetci traja. Už prestávam dúfať, že ten nešťastný EN dorazí ešte túto noc. Zabudnutý vlak nakoniec dorazil pár minút pred 1:30 v noci. Naše kupé zaberala nejaká podivná spiaca osoba, tak si obsadzujeme iné prázdne kupé, do ktorého nastupuje vo Viedni ešte jedna postaršia pani. Ale to už sme v „polohe ležmo“ a zaspávame.

Piatok 10.1.2009

Po nočnej jazde, napoly dolámaný z toho „super“ sedenia v maďarskom kupé, vchádzame na hlavnú mníchovskú stanicu s 50 minútovým meškaním. Rýchlou chôdzou ideme k nástupišťu, kde akurát pristavujú súpravu vlaku smer Lindau-Bregenz-Zürich. Opúšťame Mníchov, vonku sa začínajú pomaly objavovať prvé ranné lúče a panuje ranné mrazivé počasie. V pozadí sa nám ako na dlani ukazujú v plnej kráse vrcholce Álp. Po troch hodinách jazdy vystupujeme v stanici St.Margrethen. Kupujeme niečo k pitiu a za pár minút si to už ženieme vlakom do mesta Chur. Po príjazde do mesta Chur sa rozhliadame po stanici. Overujem si na informáciách, či náš interail platí aj na Rhätische Bahn. Odpoveď znie kladne a tak sadáme do vlaku. Cieľom našej cesty je malinké mestečko Andermatt, čaká nás však prestup v Disentis/Mustér. V tejto stanici sa menia aj železničné spoločnosti - Rhb (Rhätische Bahn) si delí úlohy s MGB (Matterhorn Gotthard Bahn).

Po hodinovej prestávke v prekrásnom prostredí švajčiarských Álp pokračujeme v ceste. Na trať Disentis/Mustér-Andermatt sme dostali polovičnú zľavu. Počasie vonku je priam ukážkové. Po príchode do Andermattu si robíme ešte zopár záberov a podvečer sa poberáme na vlak do stanice Göschenen. Stanica Göschenen leží na známej Gotthardskej železnici a je poslednou stanicou pred vstupom do 15 km dlhého tunela Gotthard. Régiom sa presúvame do Luzernu, tu máme trochu času a tak fotografujeme večernú atmosféru tohto mesta. Z centrálneho Švajčiarska sa plnou parou „rútime“ do Zürichu.Kupujeme si niečo na zajedenie a čakáme na náš EN do Ríma. Pomalinky sa blíži čas odchodu EN, no vlaku stále nikde. Po pár minútach sme boli oboznámení, že bude meškať na odchode zhruba 20 minút. Neostávalo nič iné, len čakať v tej treskúcej zime. Po nastúpení do vlaku si obsadzujeme svoje kupé. Spočiatku je vo vlaku riadna kosa, ale neskôr už pociťujeme príjemné teplo. Pomaly zaspávame a dávame zbohom krajine helvetského kríža.

Sobota 11.1.2009

Vonku začína pomalinky svitať. Celou cestou ideme po vysokorýchlostnej trati. Dostávame raňajky do kupé, avšak v tomto prípade sa nedá hovoriť o nejakých raňajkách. Capucino a malilinký suchý croiasant nás vôbec neoslovili. Talianske služby v lôžkových vozňoch sú v porovnaní s rakúskymi na veľmi nízkej úrovni. Treba ale povedať, že i napriek starším vozňom sú celkom dobre udržiavané a všetky dokážu ísť rýchlosťou 200 km/h. Presne načas zastavujeme na hlavnej rímskej stanici Roma Termini. Bolo by hriechom nevidieť aj more a nadýchať sa morského vzduchu. Naše kroky smerujú k nástupišťu, kde už je pristavený regionálny vlak smer Pisa Centrale.Vlakom ideme do mesta Civitavechia. Vzdialenosť 70 km prekonávame behom hodiny.

Stanica sa nachádza pár metrov od mora, tu strávime takmer 2 hodinky. Cesta späť do Ríma ubieha rýchlo, oddychujeme a pripravujeme sa na prehliadku Ríma. Na stanici kupujeme celodenný lístok na MHD. Všade sa presúvame výhradne metrom. Dávame si aj poriadne porcie prechádzok po meste. Vraciame sa naspäť na stanicu, v miestnej pizzerii si kupujeme pravú taliansku pizzu. Robíme si menšiu obhliadku EN ktorý smeruje do Paríža. Medzitým k ďalšiemu nástupišťu pristavujú súpravu nášho vlaku. Zaberáme naše kupé, menšie vybalenie a môžeme vyraziť na takmer 14 hodinovú cestu do Viedne.

Nedeľa 12.1.2009

Ráno prichádzame do Viedne. Po nočnej jazde sa vydávame na západnú viedenskú stanicu a nastupujeme do vlaku smer Salzburg. Hlavné stredisko Soľnohradska je naším dnešným a aj posledným výletným cieľom. Cesta vlakom trvá cez 3 hodiny, pociťujeme už menší deficit spánku a tak pospávame. Salzburgu venujeme zhruba 4 hodiny. Vo večerných hodinách prichádzame do Viedne. Následne sa presúvame na Südbahnhof a smerujeme naspäť do rodnej vlasti, plní zážitkov, unavení a vlastne aj oddýchnutí zároveň.

Rekapitulácia:

Titulná snímka: 10.01.2009. Švajčiarsko. Zimná idila v stanici Disentis/Mustér © Martin Kóňa