Železničné nehody na Slovensku - 28.11.1974, Bánovce n. Bebravou

19.2.2009 8:00 Bc. Jozef Gulík

Dňa 28. novembra 1974 došlo na trati Chynorany – Trenčín pri stanici Bánovce nad Bebravou k vážnej nehode kategórie A-4. Na železničnom priecestí v km 15,6 sa stretol motorový osobný vlak 12 211 s nákladným autom Škoda 706 ŠPZ TO 12-93.

Je sychravý 28. november 1974, krátko poobede. V trojkoľajnej staničke Chynorany stojí pripravený motorový osobný vlak 12 211 a hoci cestovný poriadok nariaďuje jeho odchod o 14.14 h, ešte si musí pár minút počkať.

Zatiaľ, kým sa vydá na svoju cestu, máme teda čas bližšie sa pozrieť na to, čo ho vlastne povezie. Na čele súpravy dvoch Bix vozňov stojí motorový vozeň M 286.0043 (850.043) z pobočného depa Trenčianska Teplá, ktorý bude riadiť rušňovodič Jozef. Tento typ hnacieho vozidla, na svoju dobu moderný, pohodlný a elegantný, sa v priebehu ďalších 30 rokov stal nerozlučným partnerom tejto trate, kľukatiacej sa po vrškoch pod Mníchovou Lehotou. Čas bol však neúprosný a motorové vozne 850 v roku 2007 navždy opustili malebnú trať s číslom 143.

Krátku nostalgickú spomienku však treba ukončiť rovnako ako nástup cestujúcich, pretože po šiestich minútach, o 14.20 h výpravca dvíha výpravku a vlak MOs 12 211 vyráža na cestu.

Ľavotočivým oblúkom opúšťa uzlovú staničku, míňa pripojenie nepoužívanej žabokreckej spojky a postupne zastavuje v Ostraticiach, Rybanoch a Dolných Našticiach. Všetko zatiaľ prebieha bez najmenších komplikácií. Po odchode zo zastávky-nákladišťa Dolné Naštice rušňovodič Jozef zaraďuje jazdné stupne, rozbieha vlak na rýchlosť 50 km/h a postupne sa blíži k mestu Bánovce nad Bebravou, ktorého silueta je čoskoro takmer na dosah ruky.

Avšak prv než vlak vojde do bánovskej stanice, čaká ho prechod priecestím v traťovom kilometri 15,6. Bežná rutina. Asi 300 metrov pred ním rušňovodič Jozef použil húkačku motorového vozňa, ktorou dal zvukovú návesť „Pozor“. Jednak preto, že priecestie je nechránené a označené iba výstražnými krížmi, no okrem toho videl ako z pravej strany prichádza cyklista.

Ujo na bicykli však dobre videl motorový vlak, zhodnotil jeho vzdialenosť aj rýchlosť a bolo mu jasné, že v pohode stíha prejsť na druhú stranu. Hoci aj rušňovodič na neho zatrúbil, bez zastavenia prešiel cez koľaj a pokračoval v šliapaní do pedálov ďalej po ceste. Vzápätí, po prejdení asi 40 metrov, sa minul s nákladným autom, ktoré idúc opačným smerom práve prichádzalo ku priecestiu, ktoré on pred momentom opustil.

Rušňovodič Jozef zvyknutý na podobné ľahostajné prechádzanie cez koľaj sa nevzrušoval nad počínaním bicyklistu. O to pozornejšie však sledoval pohyb nákladného auta typu Škoda „Trambus“. Auto sa pohybovalo pomaly, rýchlosťou asi 40 km/h. Postupne dokonca znižovalo svoju rýchlosť až natoľko, že vo chvíli, keď vlak prišiel asi na 10 metrov ku priecestiu, išlo už celkom pomaličky, takmer krokom.

Jozef, ktorý sedel za riadiacim pultom motorového vozňa, nemal v tomto okamihu dôvod pomýšľať na možné nebezpečenstvo, nakoľko z počínania vodiča bolo zrejmé, že vlak vidí a s autom sa iba „kotúľa“ na neutráli, aby zastavil čo najbližšie pri výstražnom kríži. Pre istotu však ešte raz zatrúbil.

V tom momente, či možno o zlomok sekundy skôr, však nákladné auto poskočilo vpred, pridalo rýchlosť a jeho predná časť vošla rovno pred motorový vlak. Rušňovodič Jozef nemal počas sekúnd, ktoré zostávali do vzájomného kontaktu mohutných vozidiel, mnoho času na adekvátnu reakciu.

Iba vďaka tomu, že ruku mal už predtým položenú na brzdiči, keďže sa chystal na spomalenie kvôli vchodu do stanice odbočkou, stihol prestaviť jeho páku do polohy „rýchlobrzda“ a druhou rukou sa pevne chytiť. Rovnako tak urobil aj vľavo sediaci vlakvedúci Gejza. Nič viac sa nedalo pre krátkosť času robiť, iba odovzdane čakať na náraz, ktorý nasledoval zároveň s tým, a dúfať, že nebude príliš tvrdý.

Motorový vozeň M 286.0043 vrazil zboku do kabíny nákladného auta, ktoré následne odhodil na ľavú stranu. Pri náraze sa motorový vozeň vykoľajil prednou osou a v takto vykoľajenom stave prešiel asi 150 až 200 metrov do svojho úplného zastavenia. Po zastavení rušňovodič Jozef utiahol ručnú brzdu, vypol spaľovací motor a odpojil batérie. Potom zostúpil dolu a ponáhľal sa pozrieť na miesto nehody. Vlakvedúci Gejza zatiaľ išiel po vozňoch v súprave zisťovať, či náhodou pri náraze a prudkom brzdení nedošlo ku zraneniu cestujúcich.

Ako celkom prvý začal na mieste nehody pomáhať 50-ročný Rudolf, ktorého sme pred chvíľou spomínali, ako na bicykli prešiel pred vlakom a tesne nato sa stretol s protiidúcim nákladným autom. Sotva prešiel ďalších pár metrov a obzrel sa, na vlastné oči pozoroval náraz vlaku do auta. Videl ako tento náraz odhodil demolované auto nabok – až mimo cestu a ako z neho odletel vytrhnutý motor. Pán Rudolf takmer spadol z bicykla, keď sledoval túto dramatickú scénu s hlavou otočenou dozadu. Veľa nerozmýšľal. Vedel, že treba pomáhať a preto zastavil a náhlil sa späť ku priecestiu.

Keď prišiel k demolovanému autu, zbadal ťažko zraneného závozníka ležať na zemi v blízkosti vytrhnutého motora. Pri bližšom pohľade v pokrivených plechoch kabíny rozpoznal aj vodiča, preto začal kričať a rukou privolávať ľudí, ktorí čakali na blízkej autobusovej zastávke, aby mu pomohli vytiahnuť ho. Kým títo pribehli, začali sa schádzať už aj prví cestujúci z vlaku a všetci spoločnými silami úspešne vyslobodili vodiča z deformovanej kabíny auta.

Akoby zázrakom sa dokonca vodič dokázal postaviť na vlastné nohy, na pohľad bez ťažkých poranení. Iba čo na čele, pravej ruke a bruchu mal viditeľné rezné rany, z ktorých krvácal. Bol však v šoku a opakoval: „Tak som mu hovoril, aby dal z pravej strany pozor a pozrel sa, a takéto sa nám stalo.“

Vodič Ľudovít v uvedený deň so svojim nákladným autom Škoda 706 ŠPZ TO 12-93 vykonával zvoz hovädzieho dobytka. Vedľa seba mal závozníka Jozefa, s ktorým túto prácu vykonával už najmenej 14 rokov, takže tvorili dokonale zohratú dvojicu. Po naložení jedenástich kráv na korbu v JRD Biskupice odchádzali s autom asi o 14.30 h smerom na Bánovce, keďže za úlohu mali dobytok prepraviť do Topoľčian.

Keď prichádzali k nechránenému priecestiu pri ČSAD Bánovce, začal vodič Ľudovít znižovať rýchlosť a preradil z 3. na 2. prevodový stupeň. Asi 30 metrov pred železničnou traťou oslovil svojho závozníka, sediaceho po pravej strane: „Jožo, ako to vypadá na Tvojej strane?“. Načo tento odpovedal: „Voľno, môžeš ťahať“. Auto na základe tejto informácie vchádzalo zníženou rýchlosťou na koľaj. Zrejme aj oproti idúci bicyklista, ktorý pred jeho očami bez najmenšieho zaváhania prešiel cez koľaj, ho ubezpečil v tom, že trať je voľná. Keby mu vtedy ujo Rudolf aspoň rukou naznačil, že od Dolných Naštíc prichádza vlak, mohlo byť všetko inak...

Vodič Ľudovít, skúsený profesionál, sa napriek uisteniu od svojho závozníka riadil pravidlom „dôveruj, ale preveruj“. Preto po skontrolovaní svojej ľavej strane sa následne nahol aj na pravú stranu, aby sa sám presvedčil, či môžu bezpečne prejsť.

Ako sám hovorí, predtým vôbec nepočul trúbenie vlaku, len teraz odrazu cez pravé bočné okno uvidel prednú časť motorového vlaku, ktorá bola prekliato blízko! Vodič pokračuje: „Hneď som zabrzdil a prednými kolami som zostal práve stáť medzi koľajami a chcel som zaradiť spiatočku a z koľají sa vrátiť. Či však som spiatočku zaradil, to neviem, lebo došlo k nárazu motorového vlaku do pravej prednej strany vozidla, čím naše nákladné vozidlo bolo odhodené vedľa koľají za cestu v smere jazdy vlaku.

Ako to prebehlo po náraze to už neviem a pamätám si, že po zrážke som sa nachádzal pritlačený v plechoch demolovanej kabíny nákladného vozidla. Počul som, ako sa tam prítomní občania radili, ako mi pomôcť z plechov, z ktorých sa im podarilo ma vytiahnuť.“

Už vieme, že vodič sa potom dokázal postaviť na vlastné nohy a jeho prvá starosť smerovala k tomu, aby pohľadal závozníka, ktorého nikde navôkol nevidel. Predpokladal najprv, že bude stále zaseknutý niekde v troskách auta, avšak prítomní ho ubezpečili, že závozníka už odviezli do nemocnice. Trocha sa vtedy upokojil, ale o to väčší šok ho čakal, keď sa neskôr dozvedel, že jeho spolupracovník svojim zraneniam po prevoze do nemocnice podľahol.

Na demolovanom nákladnom aute vznikla škoda asi 60 000 Kčs a na motorovom vozni M 286.0043 asi 10 000 Kčs. Z 11 kráv, ktoré prevážali do Topoľčian na korbe auta uhynuli na mieste nehody tri, čím vznikla škoda asi 24 000 Kčs.