Šesť dní na Orlickej priehrade
4.3.2009 8:00 Mgr. Richard Kadnár
Táto reportáž je voľným pokračovaním predchádzajúcej spomienky uvedenej tu pod názvom O jednej všednej rekreácii na nevšedných miestach. V prvej časti sme nazreli do Leteckého múzea v Kbeloch, obzreli si ťažkú vojenskú techniku Vojenského technického múzea v Lešanoch, kúsok sme sa previezli zákutiami Posázavského pacifiku.
Na druhú časť rekreácie sme sa presunuli do rekreačného zariadenia v obci Červená nad Vltavou. Táto obec leží na pravom brehu Orlickej priehradnej nádrže, 10 km juhozápadne od Milevska v okrese Písek. Pôvodná obec na brehu rieky Vltavy bola zatopená hladinou po vybudovaní Orlickej priehrady. Po ceste sme navyše stihli aj návštevu majestátneho Karlštejnu.
Samotná obec Červená nad Vltavou leží na železničnej trati Ražice - Tábor. Trať bola vybudovaná pred 120 rokmi brnianskou stavebnou firmou bratov Redlichů a Bergra a bola súčasťou Českomoravskej transverzálnej dráhy, ktorej východzím bodom boli západočeské Domažlice, odkiaľ trať viedla cez Tábor, Horní Cerekev, Jihlavu, Brno a Veselí nad Moravou až do slovenskej Trenčianskej Teplej. Niektoré úseky stavby trate boli ľahšie, ku tým ťažším orieškom patrilo preklenutie vltavského údolia širokého až 300 metrov s výškou 68 metrov nad vodnou hladinou.
Samotná stavba preklenutia vltavského údolia železničným viaduktom sa začala v novembri 1886 podľa projektu inžinierov Meltzera a Husseho. Projekt sa pýšil dvoma piliermi a troma 85 metrovými mostnými poliami s oceľovou priehradovou konštrukciou, ktorú dodala První českomoravská strojírna v Prahe (predchodca ČKD). Most sa po dokončení 253 metrov dlhej, 4 metre širokej a 970 ton vážiacej hornej mostovky stal druhou najvyššou mostnou stavbou v celom Rakúsku–Uhorsku, keď ho predčil iba Trisanský viadukt v Tyrolsku.
Na stavbu bolo spotrebovaných podľa dobových záznamov 330 000 nitov a náklady dosiahli čiastky 510 000 zlatých. Stredná časť bola budovaná bez lešenia metódou letmej montáže. Prvý slávnostný vlak prešiel po moste už po troch rokoch stavby, 20. novembra 1889 za účasti osobností tej doby. Na druhý deň bola táto trať otvorená pre verejnosť a prakticky v nezmennej podobe slúži do dnes.
Čiastočnej zmeny sa most dožil koncom päťdesiatich rokov 20. storočia, keď štíhle kamenné piliere mosta z lomového kameňa boli obstavané masívnym žulovým obložením, aby odolali dvihnutej hladine Orlickej priehrady. V rokoch 1979 - 1981 prešiel generálnou opravou a len na nový náter konštrukcie sa spotrebovalo 18,5 ton farby.
Železničný viadukt u Červenej bude v tomto roku oslavovať 120 rokov. Aj po toľkých rokoch stále pôsobí majestátnym dojmom a určite je skvelým miestom na výlet. Stále napĺňa krédo jeho staviteľov, ktoré bolo zvečnené na kamenných doskách umiestnených na jeho kamenných pilieroch: Pevný základ na skale, tvrdý kameň, dobrý cement, tvrdé železo a pružné nity. Dôveruj v Boha a nezakolísaj! (preložené z nemčiny).
Tento železničný viadukt však nie je jedinou unikátnou technickou pamiatkou v tomto okolí. Len pár kilometrov od nášho dočasného ubytovania na ceste medzi Táborom a Pískom je postavený Podolský most, ktorý v roku 1937 získal na architektonickej výstave v Paríži Zlatú medailu a bol nazvaný Le beau pont de l´Europe ( Krásný most Európy).
Stavba mostu bola zahájená v roku 1939 a trvala do roku 1942. Most nahradil starý reťazový most z roku 1848, ktorý bol v roku 1960 v súvislosti s výstavbou Orlickej priehrady rozobraný a premiestnený na rieku Lužnicu k obci Stádlec. Železobetónový most svojou dĺžkou 510 m preklenul celé údolie Vltavy medzi obcami Temešvár a Podolí. Hlavné mostné pole je podoprené oblúkom o rozpore 150 metrov.
Vozovka vedie po mostnej konštrukcii vo výške 55 - 65 m nad údolím. Šírka mostu je 8,5 m ( 6,5 m vozovka a 1+1 m chodníky ). Piliere mostu sú duté. Na stavbu mostu bolo spotrebovaných 1 200 ton oceľovej výstuže, 6 920 ton cementu a 6 300 m³ dreva, pričom bolo spracovaných 20 900 ton betónu. Most postavila za vtedajších 26 miliónov korún firma ing. B. Hlava.
Pekným výletným miestom je aj Královské město Písek. Nakoľko aj ono leží na spomínanej trati Ražice - Tábor, na prepravu z Červenej n/V do Písku sme si samozrejme zvolili železnicu. Prvý krát som dostal príležitosť vyskúšať si vtedy pre mňa novú Regionovu...a bol som ňou milo prekvapený.
Cesta trvá asi polhodinku peknou juhočeskou krajinou. V Písku sme si pozreli centrum mesta, najstarší kamenný most v strednej Európe, Elektráreň Kráľovského mesta Písek - mimochodom doteraz funkčnú vodnú elektráreň, z ktorej je múzeum.
Cestou späť som chcel odfotiť Železničný viadukt pri Červenej z pohľadu, ako ho vidí strojvodca. Oslovil som preto milú pani sprievodčíčku. Vysvetlil som jej, že fotky budú súčasťou reportáže pre vlaky.net. Chvíľku sme požartovali na tému priemyselnej špionáže, nakoľko Regionovy na Slovensku nejazdia a s prísľubom, že sa o jej ochote zmienim na týchto stránkach, som o chvíľku mohol zo zadného stanovišťa strojvedúceho Regionovy fotiť.
Poslednou našou zastávkou bola neďaleká Bechyně. Opäť milé, históriou na každom kroku dýchajúce mestečko, založené v roku 1323. A znova technický skvost - most cez hlboké údolie rieky Lužnice. Vďaka jeho smelému oblúku si časom vyslúžil názov Bechyňská duha. Výška mostu od hladiny rieky je opäť obdivuhodných 50 metrov, celková dĺžka mostu je 203,38 metrov, mostná konštrukcia je železobetónová.
S prípravnými prácami sa začalo v máji 1926 a stavba bola dokončená v lete roku 1928. Most bol slávnostne otvorený k 10. výročiu samostatnosti republiky. Súčasne so stavbou mostu bola predĺžená železničná trať do novej stanice v meste.
Jeho výnimočnosť spočíva aj v tom, že po ňom vedú spoločne dva typy dopravného spojenia - klasická cesta a železničná trať Křižíkovej elektrickej dráhy. Táto trať bola vôbec prvou elektrifikovanou železnicou v bývalom Rakúsku - Uhorsku. Elektrická vlaková súprava z dielne Ing. Františka Křižíka tu na trať vyšla v roku 1903.
Keď som sa na túto rekreáciu chystal, myslel som si, že tých šesť dní na Orlickej priehrade mi bude tak akurát. Nakoniec som si ani zďaleka nestihol pozrieť všetko, čo tento krásny kus zeme ponúka a preto dúfam, že ešte budem mať príležitosť sa sem vrátiť.
Zdroje a odkazy:
Titulná snímka: 23.7.2008 - Železničný viadukt Červená nad Vltavou, Regionova 914 012-0 © Mgr. R.Kadnár, riso.rds 2009
Galéria
Súvisiace odkazy
- Předpremiéra nostalgického „Léta na Bechyňce“, 23.5.2016 8:00
- „Bechyňka“ oslavila 110. narozeniny, 1.7.2013 8:00
- Po Bechyňce ještě elektricky, 30.11.2010 8:00
- O jednej všednej rekreácii na nevšedných miestach, 23.2.2009 8:00
Diskusia
