Malý výlet do Čachtíc

           Naša výprava začala odchodom pravidelného vlaku z Myjavy o 10.04 hod, do 32 kilometrov vzdialenej obce spájanej s grófkou Alžbetou Bátoryovou sme mali doraziť približne o 40 minút. Môže sa to zdať priveľa, ale dopravu na trati č. 121 medzi Novým Mestom nad Váhom a Vrbovcami zabezpečujú motorové vozy rady 810, prípadne ich modernizované verzie rady 811 v blonski nátere či oranžovom prevedení ZSSK. Počasie bolo ideálne a už  od začiatku som sa tešil na príjemné strávený víkendový deň v železničnom prostredí. Vlak vypravili načas. Bodaj by nie, keď im v tom syn výdatne pomáhal...

     Cestou sme mohli obdivovať kvitnúcu jarnú krajinu myjavských kopaníc a podjavorinského kraja. Škoda, že sa cez nie práve najčistejšie okná vlaku nedalo fotiť. Minuli sme stanice a zastávky Poriadie, Papraď, Stará Turá (kde sme sa snažili upútať pozornosť chalanov zo staroturianskeho železničného múzea, ktorí posedávali pred čakárňou, ale nepodarilo sa), Vaďovce, Hrachovište a Višňové. Práve z tejto poslednej zastávky bol krásny výhľad na povesťami opradený Čachtický hrad. Keby mohli organizátori nostalgickej jazdy potiahnuť až sem, dostali by sa účastníci výletu k bránam hradu o nejakých 20 minút. Z Čachtíc ich čakala na hradný vrch podstatne dlhšia štreka. Prešli sme Čachtický tunel a netrpezlivo vyzerali vlak zostavený z motorového vozňa M 262.007 a prívesného vozňa 020.186-3 z Klubu priateľov historickej železničnej dopravy (KPHŽD) v Bratislave.

Stál na prvej koľaji pred budovou železničnej stanice, ktorá už má svoje najlepšie časy za sebou. Bohužiaľ... A výraznejšie jej nepomohli ani výtvarné prejavy individualistov, ktorým nestačí čarbať si doma na papier, ale na svoju sebarealizáciu potrebujú väčšie plochy... Železničné stavby na tejto trati sú pritom celkom unikátne, pretože boli architektonicky navrhnuté tak, aby v sebe niesli odkaz slovenskej ľudovej architektúry a od Vrboviec až po Čachtice majú takmer unifikovaný vzhľad.

     Ihneď po vystúpení sme sa pustili do obdivovania vlaku, ktorý už bežne na našich tratiach neuvidíme. Pozdravili sme sa so „strážcami“ vlaku, pani Zorkou a jej synom Oliverom. Drobci sa už o chvíľu predbiehali v skúšaní, či sú všetky dvere na vozni dobre zatvorené a testovali odolnosť kľučiek. Vydržali...

     M 262.007 asi netreba nikomu bližšie predstavovať, členovia vlaky.net ho dôverne poznajú, takže len stručne. Motorové vozy rady M 262 boli u bývalých ČSD obľúbené, pretože boli spoľahlivé a jednoduché na údržbu. Zabezpečovali prímestskú i diaľkovú prepravu, vozili osobné vlaky i rýchliky. Kapacita motorového voza je 56 miest na sedenie. Prívesný vozeň 020 si z trate 121 pamätám aj ja, ako dieťa som sa ním ešte vozil. Najradšej som mal posledné miesta na konci vozňa s poriadnym výhľadom, ktorý do oblúka zahnuté okná ponúkali. A istotne som nebol sám...

     Po dôkladnej prehliadke vlaku, malom občerstvení a vyšplhaní sa na Čachtický hrad bez toho, aby sme areál železničnej stanice opustili sme osobným vlakom o 12.43 hod, odišli do Nového Mesta nad Váhom. Spoj pokračoval do Trenčianskej Teplej a keďže bola sobota, stanica bola pomerne prázdna. Trochu sme sa rozhliadli a pár minút sme už sedeli v súprave smerujúcej späť na Myjavu. Odchod mal byť o 13.03 hod., no kvôli rýchliku smerujúcemu do Bratislavy sme sa ešte pár minút zdržali. Keby chcel niekto pristúpiť... Vlak bol na miestne pomery ozaj plný, ale miesto pri okne sa ešte synovi ušlo. O 50 minút sme boli na Myjave, kde od súpravy odpojili prívesný vozeň a motorák pokračoval ďalej do Velkej nad Veličkou... Kedysi tu spoje jazdili až do Veselí nad Moravou, no to je všetko minulosťou. A aj keby,  teraz by sa vlak ďalej nedostal, lebo v piatok 3. apríla 2009 voda podmyla trať a 17 km úsek medzí Veselí nad Moravou a Velkou nad Veličkou je neprejazdný. SDŽC predpokladá, že výluka potrvá minimálne 2 mesiace... Ach jo... Ale výlet to bol naozaj pekný. Ak trať č. 121 nepoznáte, príďte a neobanujete. Je tu čo pozerať.