Szécsény 2009, alebo „prvý máj na Poiplí“

Je skoré ráno, prvé lúče slnka pohládzajú rosou pokryté steblá trávy. Ľudia, ktorí si vďaka sviatku môžu pospať dnes o čosi dlhšie sa ešte spokojne prevaľujú z boka na bok, zatiaľ čo partia zvolenčanov a chlapcov z Hanisky úpenlivo pripravujú svoje motoráky na príchod cestujúcich...

Celá súprava v zložení M131.1053 + BDlm + M131.1125 + Blm prišla ráno zo Zvolena, aby sa hneď po príchode mohla rozdeliť na dve časti. Zatiaľ sa zvolenská, 60tkou ovenčená „päťdesiattrojka“, vybrala na 41 kilometrovú cestu do Veľkého Krtíša, odkiaľ sa neskôr už s cestujúcimi vybrala do Szécsény. Tam sa mali obidva „Hurvínky“ stretnúť pri križovaní s „Desirom“, ktoré v ten deň zas spestrilo železničnú dopravu medzi Lučencom a Fiľakovom.
Hanisská „stodvadsaťpäťka“ bola zatiaľ v opatere svojich klubistov a Igiho, ktorý dokončoval poslednú výzdobu motoráku vlajkami oboch štátov.

Ručičky na hodinkách sa čoraz viac približujú k 15tke, ľudia pomaly prichádzajú a vlak sa napĺňa zvedavými cestujúcimi. Je 8:15, na odchodovom návestidle už svieti zelená, „motorvodič“ si s výpravcom vymieňa posledné slová, vlak sa pomaly rozbieha...

Opúšťame Lučenec, cesta ubieha pomaly, na „palube“ motoráku sa vymieňajú skúsenosti, vedú sa rozhovory a rozprávajú zážitky. Prichádzame do Rapoviec, niekoľko ľudí už očakáva náš príchod, motorák však ešte nie je plný, vlak pokračuje do Kalondy. Po pár minútach opúšťame Kalondu a aj Slovensko, zvyšok trate už leží na maďarskom území.

Vláčiku sa v Maďarsku páči, zrýchľuje, avšak čochvíľa bude musieť zastať, aby mohol v Ipolytárnóc vykrižovať s „maďarskou motorkou Bzmot 297“.

Vláčik opúšťa Ipolytárnóc, je niečo po pol deviatej, krajina sa už naplno prebudila do nového slnečného dňa, na poliach sa začínajú objavovať ľudia. Prichádzame pred vchodové návestidlo do Nógrádszakál, kde rameno mechanického návestidla ukazuje návesť  stoj. Poslušne zastavujeme...
Zatiaľ čo my čakáme na návestidle zakazujúcemu jazdu, zvolenský „Hurvínek“ opúšťa Nógrádszakál, kde pred pár minútami prišiel z Veľkého Krtíša, aby obehol súpravu a pokračoval do cieľa dnešnej cesty, do Szécsény.

V Nográdszaká už na nás čakala historická Škoda Octavia z lučeneckého veterán klubu, ktorá zaiste spestrila cestujúcim a najmä fotografom zážitok z jazdy a pomohla nás presunúť sa do minulosti.
Všetko je pripravené na odchod, ešte posledná fotka a môže sa vyraziť na cestu, posledných pár kilometrov do Szécsény.
Po príchode nás už čakali davy ľudí, ktorí sa hneď zhŕkli do hlúčika okolo motorákov. Krátko na to do Szécsény zavítal aj konvoj rušňov MÁV, ktoré sa zúčastnili výstavy spojenej s rušňoparádou, počas ktorej rušeň opustil priestor stanice a strojovo sa po predstavení vrátil, kde bol sprístupnený a návštevníci si ho mohli prezrieť aj zvnútra.

Medzi nepochybne jednu z najzaujímavejších atrakcii patrila aj jazda maďarského „Desira“ z Budapešti cez Szécsény a Lučenec až do Fiľakova. „Desirá“ zavítali do Szécsény dve, jedno však pokračovalo s cestujúcimi do Lučenca a druhé zostalo na rušňoparáde.
Do odchodu vlaku zostávalo niekoľko hodín. V centre mesta už  turistov netrpezlivo očakávali s pripraveným programom a stánkami s občerstvením. Návštevníci mesta sa mohli nielen zabaviť a dosýtosti najesť, ale spoznať niečo z maďarskej histórie v miestnom múzeu, poprípade poprechádzať sa v zámockom parku. K dispozícii bola aj prehliadka mesta na „vláčiku“, ale i jazda na konskom záprahu centrom mesta, ktorá zlákala nejedného návštevníka. V jednej z budov v centre mesta sa dokonca konala výstava železničných modelov rôznych mierok, spojená s miniburzou.

Ručičky hodiniek pomaly ukazovali štyri a my sme sa po dobrom obede prechádzkovým tempom vybrali späť na stanicu, kde okrem pristavených rušňov návštevníkov čakalo aj prekvapenie v podobe komárňanského koľajiska, ktoré sa nachádza vo vozni a tak sem bez problémov mohlo docestovať.
Do odchodu prvého vlaku zostáva niekoľko desiatok minút, ľudia začínajú prichádzať na stanicu, zatiaľ čo my sa presúvame na nográdszakálske zhlavie očakávať „Desiro“ z Lučenca.

Po prestúpení cestujúcich a jeho odchode do Budapešti už bolo všetko pripravené na obehnutie motorákov a prípravu na cestu domov na Slovensko. A tak sa aj naozaj stalo, prvý vlak do Lučenca s hanisskou M131.1125 už bol pripravený na odchod, zatiaľ čo zvolenská „päťdesiattrojka“ mala ešte hodinku, aby bezpečne odviezla svojich cestujúcich späť do Veľkého Krtíša.

Vláčik sa pomaly rozbieha a vydáva sa v ústrety zapadajúcemu slnku. Cestou zastavujeme už len na výstup cestujúcich, na fotenie nie vždy zvyšuje čas. Ponáhľame sa domov, my sme tam už zanedlho, zatiaľ čo posádku hanisského „Hurvínka“ čaká ešte dlhá cesta na východ...

Prichádzame do Lučenca, ľudia vystupujú a vymieňajú si posledné pozdravy, hanisčanom zotáva už len obehnúť súpravu a vydať sa na 190 kilometrovú cestu domov...

Pre nás už akcia skončila, no zvolenčania ešte stále smerujú do Krtíša kde vystúpia aj poslední cestujúci a potom cez Lučenec domov pod Pustý hrad, až to bude bodka za celou akciou.

Máme za sebou deň, na ktorý vďaka všetkým, ktorí sa na ňom zúčastnili, tak ľahko nezabudneme. Akcia sa nadmieru vydarila, prialo jej aj krásne počasie, ktoré jediné mohlo pekný nápad oraganizátorov prekaziť.

Moje poďakovanie za skvelú akciu patrí organizátorom, obidvom posádkam motorákov za ich skvelú prípravu, ale najmä  celej osádke hanisského „Hurvínka“, všetkým jej členom od klubistov, sprievodcu, pilota až po dobre naladených cestujúcich, bez ktorých by sa akcia nezaobišla. Takisto aj Igimu, ktorý nám spríjemňoval jazdu a robil akéhosi „sprievodcu“ celou akciou.

Ďakujeme !

Poďakovanie patrí takisto aj Jurovi736 a 363.097.7 za poskytnutie fotografii.

Dovidenia o rok v Szécsény!
Viszont látásra ha elmúrik egy év Szécsény!