Ako sa Pišta na MDD vybral za bratom, alebo mimoriadna jazda historického vlaku na trati Zvolen – Vrútky pri príležitosti MDD vo Vrútkach..

 Súprava historického vlaku bola tvorená drevenými vozňami typu Ci, v čele súpravy sa predstavil historický dieselelektrický rušeň T 466.0253 svojimi zvolenskými opatrovateľmi nazývaný Pišta.

 Hoci chladné počasie sobotného rána s ťažkými oblakmi prevaľujúcimi sa po oblohe a všadeprítomné vlhko z nočných dažďov nedávali najlepšie vyhliadky na pripravovanú jazdu, predsa len sa našlo niekoľko malých nadšencov s rodičmi, ktorých to neodradilo a tak mohol Pišta hlasným trúbením a pískaním prichádzajúc z rušňového depa k 1. nástupištu zvolenskej osobnej železničnej stanice pozdraviť prvých cestujúcich. Vlak do Vrútok bol totiž prvým výkonom, na ktorom sa dnes už muzeálny Pišta samostatne predstavil po mnohých rokoch odstavenia z prevádzky v Žiline, čakania na zotavenie v tmavej hale, a následného vyliečenia vo Zvolene

 Zaznelo zapískanie výpravcu, pani vlakvedúca dala súhlas na odchod a na návesť odchod danú výpravkou výpravcom sa staručký 12 valcový komôrkový motor československej výroby a francúzskej licencie Pielstick po mnohých rokoch znovu mohutne rozozvučal zvolenskou železničnou stanicou a vlak sa dal do pohybu. Zaznelo povinné pískanie každého historického vlaku pod zvolenským zámkom a rýchlosť vlaku sa postupne zvyšovala.
 Ako vlak išiel krajinou mnoho tvári ostávalo milo prekvapených pohľadom na netradičný červený rušeň ťahajúci za sebou súpravu malých zelených vagónikov. Onedlho nasledovalo prvé zastavenie v železničnej stanici Sliač, potom Vlkanová, Banská Bystrica a onedlho už vlak zmizol v tuneloch náročnej horskej trate v okolí Harmanca. Možno nejedného malého cestovateľa zaujal pohľad na technickú zaujímavosť vodné korytá na spúšťanie dreva z lesov, možno nejedného zaujala krásna príroda mohutných zmiešaných lesov, ktorými sa táto trať prediera. Až prišiel vrchol trate, ukrytý v dlhom  poslednom tuneli pred železničnou stanicou Čremošné a nasledovala dlhá cesta dolu, do doliny Turca. 

križovanie v Čremošnom, 30.5.2009

 Cesta dolu ubiehala rýchlo, po náročnom stúpaní si teraz spaľovací motor skôr len priadol voľnobežnými otáčkami a k slovu sa častejšie dostávala priebežná vlaková brzda. Cesta dolinou Turca ubiehala hladko, vlak išiel cez zelené polia, no na vrcholkoch Veľkej i Malej Fatry sa belel sneh. Prišli Turčianske Teplice, Martin a cieľová stanica Vrútky. Po krátkej prestávke spôsobenej dopravnými dôvodmi sa historický vláčik presunul do bývalého rušňového depa Vrútky, kde bola výstava rôznych historických i súčasných rušňov, modelového koľajiska, historickej hasičskej techniky, stánky s predajom železničných suvenírov, cukroviniek, či dobrej pečenej klobásy. Pri tejto jazde Pištovi prišiel pre zjednodušenie prác na pomoc rušeň 771 094-0 „Čmeliak“, ktorý bol pripojený na koniec vlakovej súpravy a celý vlak odtiahol k rušňovému depu.

na šírej trati za Príbovcami, 30.5.2009

 Po príchode mladí cestujúci z vlaku vystúpili a išli si pozrieť výstavu, ako to asi vyzeralo v tom „století páry“, keď sa vzduchom šírila vôňa spáleného čierneho uhlia a rušeň robil „ši-ši-ši“ a vždy sa kreslil s komínom a hustým dymom..

 Hoci historický vlak šťastne dorazil do cieľa, pre Pištu to ešte nebol koniec cesty. Čakalo ho ešte niekoľko posledných metrov aby sa mohol stretnúť so svojím súrodencom, dnes tiež už muzeálnym rušňom T 466.0254, ktorý teraz prebýva v Poprade. Pomalým posunom sa pomedzi historické elektrické a parné rušne Pišta presunul na točňu v depe. Na točni bol dvakrát otočený, čo zaujalo nejedného diváka. Neušlo mojej pozornosti, ako neďaleko stojace malé dievčatko zatlieskalo, keď videlo ako sa Pišta na točni otáča.. Točňa sa zastavila a nasledovali posledné metre k bratovi. Rušňovodič spaľovací motor zastavil a takto potichu oba rušne spolu stáli, presne ako kedysi dávno vo výrobnom závode v strojárňach v Martine. Spoločnosť im ešte robil parný rušeň 433.023, stojaci hneď vedľa. Dokonca sa postupne pretrhli aj ťažké mraky a historické mašinky zalialo teplé slnko, odrážajúce sa od ich vyleštených plechov.

na šírej trati za Príbovcami, 30.5.2009

 Čas plynul a postupne nadišiel čas odchodu. Po predmazaní sa spaľovací motor opäť rozozvučal a Pišta sa postupne vybral späť k vlakovej súprave, ktorá sa medzičasom znovu naplnila mladými i staršími cestujúcimi obohatenými o nezabudnuteľné nielen technické zážitky. Pri ceste z depa do železničnej stanice Vrútky opäť asistoval 771 094-0, odtiaľ už Pišta pokračoval sám. Opäť cesta ubiehala hladko, Pišta sa s ľahkosťou pohrával so svojou súpravou historických vagónikov. Krátke zastavenie v Martine, Turčianskych Tepliciach a o chvíľu začalo náročné stúpanie na Čremošné. Historický vláčik sa postupne strácal v hlbokých lesoch a v korunách starých smrekov sa ozýval typický piskot turbín hovoriaci o tom, že staručký motor zďaleka ešte nepatrí do starého železa. Prišla železničná stanica Čremošné, za ňou dlhý tunel a už len dlhá cesta dolu do Banskej Bystrice. V Harmanci ešte došlo k stretnutiu s parnými rušňami 486.007 „Zelený Anton“ a 498.022 „Albatros“ a dvomi staručkými rušňami T 679.1168 a T 679.1578 nazývanými „Sergej“, sprevádzanému piskotom a trúbením všetkých zúčastnených vozidiel.

T 466.0253 a T 466.0254 spolu ako kedysi vo výrobnom závode, Vrútky 30.5.2009

 Po kratšej prestávke v Banskej Bystrici sa vlak vydal na cestu do Zvolena, ktorá prebehla rovnako hladko. Vo Zvolene všetci návštevníci z vlakovej súpravy vystúpili, Pišta obišiel na opačný koniec vlakovej súpravy aby ju onedlho vtiahol do priestorov rušňového depa. Tu za pomoci historického motorového rušňa BN 60 prezývaného „Kocúr“ došlo k rozposunovaniu súpravy, uloženiu všetkých vagónikov na svoje miesta a Pišta zašiel na svoje miesto do haly. Tu jeho posádka opäť zastavila motor, zaistila rušeň proti pohybu a pozorne prezrela všetky časti, aby zistila, či sa na Pištovi cestou neobjavila nejaká tá boľačka, ktorú bude potrebné čím skôr odstrániť. Všetko bolo v poriadku a môžeme spokojne skonštatovať, že Pišta svoju premiérovú jazdu úspešne zvládol.

pred Vlkanovou, 30.5.2009

 Záverom patrí poďakovanie všetkým partnerom podujatia „Dni železnice“ vo Vrútkach: Spolok Výhrevne Vrútky, Železnice Slovenskej republiky, Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., České dráhy, a.s., ŽOS Vrútky, a.s., Železničná polícia, OKV, spol. s r.o. Martin, Hasičský zbor Priekopa, VL MEDIA, spol. s.r.o Martin, Klub historickej techniky Zvolen, Klub železničných historických vozidiel Poprad, Steam Story Agency Praha, Prievidzský parostrojný spolok, www.vlaky.net, www.zeleznica.railnet.sk.

 A poďakovanie rovnako patrí všetkým mladým i starším cestujúcim, ktorí aj napriek zlému počasiu sa prišli s Pištom na jeho premiérovej jazde povoziť a prispeli tým k záchrane nielen Pištu, ale aj ostatných vozidiel o ktoré sa Klub historickej techniky Zvolen už od roku 1994 stará. Ďakujeme...
 
Zdroj fotografii:  KHT Zvolen