Jasovský Expres

13.6.2009 8:00 Igor Molnár a Ľubomír Lehotský

Jasovský Expres

Posledná májová sobota sa niesla v duchu nostalgických jázd, organizovaných pri príležitosti blížiaceho sa MDD. Preto sa aj členovia Klubu historických koľajových vozidiel /KHKV/ z Hanisky pri Košiciach rozhodli zorganizovať výlet vláčikom pre deti z Košíc a blízkeho okolia. Za cieľovú destináciu si vybrali Jasov, malebné mestečko v údolí Bodvy, na okraji Slovenského krasu.




Aj keď sa počasie niekoľko dní pred jazdou poriadne zahrávalo s nervami organizátorov,  v sobotu si povedalo, že nemôže predsa prekaziť plány deťúrencom, ich rodičom, ale aj všetkým ostatným, ktorí si prišli zaspomínať na roky, keď do typického víkendového centra  Košičanov premávali ešte osobné motoráky.
Nesmelé lúče už krátko po siedmej priťahovali na košickú stanicu prvých nedočkavcov. Tu na nich už čakala MAGDA (M 131.1125) aj s dvomi prívesnými vozňami. Netradične zostavený vlak sa rýchlo zaplnil a po menších problémoch s posunom v stanici sa pohol k cieľovej stanici. 

Jazda bola v pohode a vo vozňoch panovala výborná nálada a bezprostredná atmosféra. Väčšinu účastníkov zrejme spojilo ranné čakanie na posun, ale aj netradičný program. Nešlo totiž iba o samotnú jazdu, ale aj o vyplnenie celého dňa, akoby sme boli účastníkmi podnikového zájazdu.
Ani sme sa nenazdali a zastavili sme v Moldave nad Bodvou. Vlakový personál vykonal potrebné úkony a mohli sme pokračovať ďalej. Na trati z Moldavy nad Bodvou do Medzeva už viac ako šesť rokov osobná doprava nepremáva a tak pre vodičov a prizerajúcich sa ľudí bolo veľkým prekvapením, keď uprostred polí zazreli červený motorák, vlečúci za sebou starý a nový vozeň. Cesta lesnou lokálkou pripomínala miestami safari- park. Rušňovodič Jaro Kroupa preto poriadne ubral plyn a kochal sa spolu s cestujúcimi nad množstvom skákajúcich sŕn, pokojne sa prechádzajúcich bažantov, či križujúcich zajacov. Po niekoľkých kilometroch sa zjavila silueta Jasovskej skaly a pod ňou sa blýskali vežičky kláštora. Posledné metre pred stanicou i priecestím sme museli poriadne trúbiť – nečudo – domáci už dávno stratili rešpekt pred železnicou. 

V stanici nás vítali miestni obyvatelia, starosta Gabriel Nagy a banícka dychovka z Poproča, ktorá rezko vyhrávala po celý čas. Domáci pre nás pripravili malé občerstvenie a starosta poskytol krátke interview. Výletníci vystúpili a pobrali sa k jaskyni. Priestory motoráčika sa uvoľnili pre miestnych obyvateľov, ktorí sa chceli potešiť jazdou do neďalekej staničky Počkaj.
Do jaskyne sa šlo v dvoch skupinách. Kým prvá absolvovala prehliadku jaskynného systému, tá druhá si krátila čas rôznymi hrami, ktoré pre nich pripravila Katka s Jožom. Tí najmenší triafali do tunela tenisovou loptičkou, staršie deti dali prednosť minifutbalu. Na všetky deti čakala samozrejme sladká odmena. Po obedňajšej pauze v neďalekej reštaurácii sme sa presunuli popri rybníku do kostola kláštora premonštrátov, ktorým nás previedol brat Albert. Posvätné ticho urobilo dojem na väčšinu cestujúcich, ešte aj vždy utáraný sprievodca Terčík stíchol v starobylej kostolnej lavici. Obdiv nad interiérom kostola dopĺňal zaujímavý výklad a neformálna debata.
Potom sme sa už spoločne odpochodovali na stanicu a vláčikom sa previezli do neďalekej staničky Počkaj, kde MAGDA obehla prívesné vozne a vytvorila originálnu súpravu s moderným prívešákom 011 uprostred. Nakoľko nešlo o fotovlak, ale pohodlie cestujúcich, takáto improvizácia nikomu neprekážala.
Vrátili sme sa ešte raz do Jasova, zobrali zvyšných cestujúcich a pred odchodom ešte absolvovali spoločné fotenie. 

Cesta späť ubiehala rýchlo, len v Moldave nad Bodvou sme si museli počkať na križovanie s R 934 GEMERAN. Do Košíc sme dorazili s miernym náskokom. Cestujúci spokojní z príjemne stráveného dňa v prekrásnej prírode sa rozpŕchli do svojich domovov. Ešte predtým však viacerí na peróne poďakovali vlakovej čate za zaujímavý výlet. Takéto slová rozhodne prekvapili, no určite veľmi potešili a povzbudili do budúcich akcií.
Deň sa chýlil ku koncu a my sme odprevadili náš motorák do domovského depa v Haniske pri Košiciach.
Napokon treba povedať, že cieľ Jasovského expresu nebol náhodný. Viacerí sa pýtali, prečo sme nešli až do Medzeva? Na to je jednoduchá odpoveď. Do Medzeva pôjdeme 11. júla na dni mesta. Jasovským expresom sme chceli, v spolupráci so samosprávou, upozorniť železnice, ale aj Košický samosprávny kraj, že táto trať by nemusela mať vôbec núdzu o cestujúcich. Najmä cez víkendy a počas sezóny by tu mohol historický, ale aj bežný vlak, doviesť stovky turistov, ktorí by v Jasove, či Medzeve našli množstvo turistických zaujímavostí a o program by iste nemali núdzu. Ak by sa podarilo na budúcu sezónu zorganizovať víkendové jazdy, alebo aspoň by sa rozprúdila odborná diskusia o možnom opätovnom využití opustených tratí, budeme to považovať za úspech. Veď už onedlho prejdú kompetencie regionálnej železničnej dopravy pod vyššie územné celky (VÚC). Potom by už nemusel teoreticky existovať až taký veľký problém, akčne zareagovať zo strany jednotlivých samosprávnych krajov, a sa určité vlakové kilometre prerozdeliť tak, aby sa ich pár ušlo aj na obnovenie dopravy, napríklad aj na tratiach: Moldava n. Bodvou – Medzev; Rožňava – Dobšiná; Plešivec – Slavošovce, či Spišská N. Ves – Levoča.
Poďakovanie pri organizovaní tejto jazdy patrí i: ŽSR, VLAKY.NET, Slovenskej správe jaskýň, Obci Jasov a firme Webex za to, že sa na akcii zišlo toľko cestujúcich.

Reportáž na TA3: http://www.ta3.com/sk/reportaze/123000_obnovia-opustene-trate

Galéria

Súvisiace trate

Súvisiace odkazy