Čriepky z histórie: Železnice a Slovenské národné povstanie

Ozbrojené akcie partizánov, povstalcov a nemeckej armády sa dotkli aj prevádzky na železnici. Ba dokonca, železničiari sa aj priamo podieľali na príprave bojovej techniky a to zostavením troch pancierových vlakov.

V  auguste 1944, ešte pred vypuknutím povstania, začali na našom území ozbrojené akcie partizánov. Vysadzovali ich sem sovietske orgány, aby rozvíjali boj v tyle nemeckého frontu, ktorý sa práve nachádzal v blízkosti severovýchodných hraníc Slovenska. Okrem toho vznikali aj slovenské partizánske skupiny. Prvou ozbrojenou akciou partizánov namierenou na železnice bolo zatarasenie tunelov na Košicko-bohumínskej železnici pri Strečne a Kraľovanoch v noci z 23. na 24. augusta 1944. Tunely boli aj podmínované. Doprava sa tu zastavila na niekoľko hodín. Akciu organizovali prísušníci II. československej (partizánskej) brigády M. R. Štefánika, známej ako veličkovci (viedol ju Piotr A. Veličko). V ďalších dňoch zatarasili aj tunely na trati Horná Štubňa – Handlová a Horná Štubňa – Kremnica. Trať pri Kremnických Baniach bola podmínovaná a zatarasená dvoma vykoľajenými vlakmi. Tu sa ukázalo, že partizánske skupiny slovenským povstalcom škodili, so SNP nemali takmer nič spoločné. Zablokovaním týchto tunelov povstalci neskôr počas ústupu totiž nemohli využívať železničné spojenie medzi Hornou Nitrou a Turcom a všetok vojenský materiál, zbrane či benzín prenášali dlhé kilometre vlastnými rukami.

 
Vyčerpaní slovenskí povstaleckí vojaci na železničnej stanici Čremošné. Snímka v archíve fotografií Považského múzea v Žiline

Ďalšie udalosti sa uskutočnili tesne pred vypuknutím povstania, 27. augusta v Martine. Miestny železničný výpravca, ktorý sympatizoval so SNP, rozhodol zastaviť medzinárodný rýchlik smerujúci z Maďarska do Berlína, keďže v ňom cestovala skupina nemeckých dôstojníkov, vojakov a civilov. Nemeckých cestujúcich odviedli do kasární, kde ich na druhý deň zastrelili. V tento deň partizáni obsadili Ružomberok, čím Nemcom znemožnili presun na hlavnej železničnej trati. Aj to bolo dôvodom k predčasnej okupácii Slovenska nemeckou armádou, na čo slovenské povstalecké velenie reagovalo začatím ozbrojenej akcie, ktorá do dejín vošla ako SNP.

Po jeho vypuknutí sa vytvorili paralelné zložky štátnej moci, ktoré uskutočňovali vládu na povstaleckom území. Vzniklo i povereníctvo dopravy, ktoré viedol Ivan Viest, bývalý prezident Slovenských železníc.

Prvé väčšie boje sa začali pri Strečne medzi Žilinou a Vrútkami. Predtým sa tu Veličkova brigáda neúspešne pokúsila zatarasiť vchody do železničných tunelov. Výjazd v smere na Vrútky však bol už niekoľko dní uzavretý kvôli vykoľajenému vlaku. Povstalcom sa darilo udržať svoje pozície do 5. septembra, potom sa stiahli do Turca. V nasledujúcich dňoch sa územie pod kontrolou slovenských povstalcov zužovalo zo všetkých strán. Nemcom sa podarilo obsadiť Liptov až po Ružomberok. Následne kládli dôraz na prebratie Košicko-bohumínskej železnice, na čo potrebovali dobyť úsek od Ružomberka po Vrútky. Na juhozápade obsadili v polovici septembra Prievidzu a vtedy sa naplno ukázala nezmyslenosť akcií sovietskych partizánov, keď povstalci nemohli zachrániť strategické zásoby benzínu po železnici zo Zemianskych Kostolian na Pohronie. Napokon ich ukoristili Nemci, ktorí následne prenikli z Ponitria do Turca.

 
Prepadnutie pancierového vlaku. Rekonštrukcia, Rendez 2008. Autor: Peter Šimko

K technike, ktorou disponovali oba proti sebe bojujúce tábory patrili aj pancierové vlaky. Slovenskí povstalci mali tri pancierové vlaky, Nemci jeden. Tri slovenské pancierové vlaky boli postavené v železničných dielňach vo Zvolene. Dostali mená po významných štátnikoch – Hurban, Štefánik a Masaryk. Prvý z nich – Štefánik bol dokončený 18. septembra 1944. Skladal sa z piatich vozňov a rušňa v poradí tykadlový vozeň (predsunutý vozeň na dlhšom ťahadle, ktorý slúžil ako ochrana pri podmínovaní trate), delový vozeň, tankový vozeň, rušeň, tankový vozeň, guľometný vozeň. Do bojov zasiahol 27. 9. 1944 na úseku trate Hronská Dúbrava – Kremnica. V tom čase už pretrvával medzi povstalcami rozvrat a Nemcom sa úspešne darilo zmenšovať povstalecké „slobodné“ územie, v tom čase zredukované už len na oblasť Horného Turca a Pohronia a smerovali od Handlovej na Zvolen. Vlak bol značne poškodený pri Hronskej Dúbrave. V nasledujúcich dňoch sa vrátil do Zvolena na opravu. Potom úspešne zasahoval do bojov pri Žiari nad Hronom, Jalnej, Hronskej Dúbrave a Krupinke. 20. októbra bol poškodený nemeckým letectvom pri Dobrej Nive. 25. októbra sa Nemci priblížili k Zvolenu, ktorý nasledujúci deň obsadili. Vlak bol presunutý do Banskej Bystrice a potom do Úľanky, kde ho povstalci odzbrojili. Vtedy SNP skončilo a povstalci prešli na partizánsky spôsob boja.

 
Zástupcovia železničných dielní Zvolen odovzdávajú pancierový vlak Štefánik povstaleckej armáde na železničnej stanici Zvolen. Snímka v archíve fotografií Považského múzea v Žiline

Vlak Hurban mal byť nasadený pri Hronskej Dúbrave v smere na Sv. Kríž nad Hronom (Žiar nad Hronom), avšak neočakávaný nemecký útok 4. októbra v priestore Čremošného si vyžiadal jeho urýchlený presun do tejto oblasti. Ešte v ten istý deň sa Hurban vyznamenal ako neoceniteľný bojový prostriedok, ktorý pomohol vytlačiť Nemcov z Malého Šturca. V boji bol vlak značne poškodený. Po krátkej oprave ho nasadili na trati Banská Bystrica – Diviaky. Počas generálnej ofenzívy nemeckých vojsk úspešne zasiahol do obranných bojov pri Heľpe.

Masaryk sa zúčastňoval bojov na Pohroní – na trati Brezno – Červená Skala, kde úspešne zasiahol do viacerých akcií. 23. – 24. októbra bol poškodený a po niekoľkých hodinách pomocným rušňom odtiahnutý do Harmanca. 25. októbra Nemci dobyli Brezno a Horehronie bolo stratené. Oba vlaky, Hurban aj Masaryk, boli spoločne odstavené v harmaneckom tuneli a odzbrojené.

Posádku jedného pancierového vlaku tvorilo asi 70 – 80 vojakov. Použitie vlakov bolo pre slovenských vojakov novinkou a preto spočiatku vznikali problémy pri ich nasadení v boji. Vlaky boli označené ako „improvizované“, nakoľko ich tvorcovia museli využiť dostupné zdroje. Za základ posúžili bežné kryté a plošinové vagóny slovenských železníc. Rovnako aj rušne pochádzali zo štandardnej výbavy strojového parku. Použité boli rušne 320.213, 320.217, 320.220. Pancier prvých dvoch vlakov tvorili 7 mm hrubé kotlové plechy, Masaryk získal silnejší pancier zo železniarní v Podbrezovej hrubý 10 – 15 mm. K vlakom patrili ešte asistenčné súpravy zložené z obyčajných osobných a nákladných vozňov. Tvorili ich nasledujúce vozne: vozeň slúžiaci ako kancelária a ubytovňa dôstojníkov, 2 vozne na ubytovanie mužstva, kuchynský vozeň, ošetrovňa a manipulačný vozeň. Asistenčná súprava sa pred akciou ponechávala v najbližšej železničnej stanici.

Výroba troch pancierových vlakov je dnes historikmi označovaná za jeden z najväčších prínosov SNP. Zvolenskí železničiari ich vyhotovili v rekordne krátkom čase, čo napovedá o povstaleckom nadšení ich tvorcov. Dnes sa filmárska replika Hurbana nachádza voľne prístupná vo Zvolene. Zahovaný originálny tankový vozeň (opancierovaný tank na plošinovom vozni) je umiestnený vo zvolenských železničných opravovniach a guľometný vozeň patrí múzeu SNP v Banskej Bystrici.

 
Model tankového vozňa pancierového vlaku s tendrom. V zbierke Považského múzea v Žiline

Počas SNP bola železničná doprava povstaleckej železničnej správy podriadená vojenským potrebám. Preto v osobnej doprave premávali na povstaleckom území zväčša 2 vlaky denne a to na tratiach Zvolen – Červená Skala, Banská Bystrica – Diviaky, Zvolen – Kremnica – Martin (s prerušením pri Kremnici – zatarasený tunel), Zvolen – Kozárovce, Zvolen – Krupina – Dudince, Zvolen –  Tomášovce – Poltár – Utekáč, Brezno – Tisovec a Ružomberok – Korytnica. Z týchto tratí postupne ubúdalo zmenšovaním povstaleckého územia. Nákladná doprava bola určovaná vojenskými potrebami.

Prínos SNP tkvie v zadržaní nemeckej okupácie na území stredného Slovenska viazaním nemeckej armády. Hoci je treba kriticky pripomenúť, že do povstania sa odmietlo zapojiť viacero ozbrojených zložiek slovenskej armády, čo prispelo k jeho skorému potlačeniu, k obrane Slovenska pred cudzou okupáciou prispeli aj slovenské železnice a železničiari.

Použitá literatúra a pramene:

1. LACKO, Martin: Slovenské národné povstanie 1944, Slovart, Bratislava 2008
2. KUBÁČEK, Jiří at al.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, Bratislava 1999, s. 285 – 287
3. Pamiatky druhej svetovej vojny a SNP — Tipy na výlet
4. Pancierové vlaky v SNP