Do Portugalska za „portským“ (1)
11.7.2009 8:00 František Halčák
Od mojej poslednej návštevy Portugalska v roku 1994 sa toho na portugalských železniciach veľa zmenilo (samozrejme k lepšiemu). Zrekonštruované trate, stanice, zastávky, vysokorýchlostné elektrické jednotky Alfa Pendular (Pendolino ETR 480) a tiež moderné súpravy prímestských vlakov (Siemens).
Portugalsko som navštívil v dňoch 6. – 12. 6. 2009 a pre cestu tam i späť som využil výhodnú ponuku lacných leteniek spoločnosti SkyEurope Airlines. Keďže nedávno prebiehala na stránkach VLAKY.NET reportáž Z Čech až na konec světa, zameriam sa skôr na veci, ktoré v nej neboli spomenuté a pridám niekoľko fotiek.
1. deň – 6.6.2009 sobota
Po prílete z Viedne do Lisabonu v nočných hodinách posúvam hodinky o hodinu späť, takže sú 2 hodiny miestneho času. Pred letiskovou halou čakám na nočný autobus č. 208, ktorý ide cez centrum až k železničnej stanici Cais do Sodré. U vodiča si kupujem lístok za 1,40 €. Vystupujem na námestí Praça da Figueira, neďaleko ktorého je železničná stanica Rossio (Central Estação). V tesnej blízkosti stanice sú hneď dva penzióny, v jednom z nich sa ubytujem po návrate z Porta, kam mám práve namierené. Musím sa však dostať na železničnú stanicu (Estação Ferroviária) Oriente, príp. Santa Apolónia, načo použijem vlak, keďže mám voľný lístok FIP (CP, RENFE). Stanicu Rossio otvárajú až o 5.45 hod., takže sa ešte chvíľu prechádzam po okolitom námestí Praça dos Restauradores. O 6.21 hod. mi ide prímestský vlak (Urbanos) smer Sintra, já však vystupujem hneď na druhej zastávke – Benfica a o päť minút už sedím vo vlaku smer Oriente, kde som o 6.50 hod.
Kupujem si miestenku na vlak Intercity IC 521 do Porta, pretože „ícéčka“ a „pendolína“ sú v Portugalsku povinne miestenkové (reserva obligatorio). Miestenka stojí 4 €, comboio (vlak) IC521, carroza (vagón) 21, lugar (sedadlo) 17. Obdivujem mohutnú železobetónovú konštrukciu staničnej budovy pripomínajúcu rybie kosti. Stanica Oriente bola vybudovaná pri príležitosti svetovej výstavy Expo '98. Prímestským vlakom sa ešte presúvam na žel. stanicu Santa Apolónia, odkiaľ vychádza moje IC 521 (Intercidades). Odchod (partida) je o 7.30 hod. Opúšťam Lisabon v pohodlnom „ícéčku“, ktorého vagóny majú max. rýchlosť 200 km/h. Do Porto Campanha má vlak príchod (chegada) o 10.39 hod., 337 km za 3.09 hod., s jedenástimi zastávkami je celkom slušný výkon.
O dve minúty mi ide žltá el. jednotka do stanice Porto São Bento v centre mesta. Ubytovanie som si našiel v ulici Rua da Algeria Nº 313, asi 10 min. od stanice, dvojhviezdičkový hotel – Residencial Santa Clara. Samostatná izba s kúpeľňou za 20 €/noc. Železničná stanica Porto São Bento je svojim interiérom hádam jedna z najkrajších portugalských staníc. Nachádza sa na námestí Praça Almeida Garrett, priamo v centre mesta, neďaleko katedrály Sé. Na stenách je vyzdobená výjavmi z azulejos (maľované keramické kachličky) ladenými do modra, tak ako väčšina azulejos v Portugalsku. Je to koncová stanica, pričom na konci perónov začína tunel, smer Porto Campanha.
Prímestské vlaky (Urbanos do Porto) sú moderné elektrické jednotky Siemens-Bombardier 2001, jazdiace rýchlosťou 120 km/h. Pozostávajú zo štyroch vozidiel po celej dĺžke priechodných, bez dverí a mostíkov, priestranné, s jednoduchým a elegantným interiérom. Elektronický displej vo vagónoch ukazuje čas, vonkajšiu teplotu, nasledujúcu zastávku (Proxima paragem) a cieľovú stanicu (Destino). Vlaky majú štyri línie – trasy a to do Bragy, Guimarãesu, Caide a Aveira. Hustota spojov medzi São Bento a Campanha je asi 15 minút, v špičke 5 minút, počas dvadsiatichštyroch hodín denne. Porto má päť liniek metra ale celé centrum aj so všetkými pamiatkami sa dá pochodiť aj pešo.
Idem k železnému mostu Ponte Luis I cez rieku Douro z roku 1886. Naskytá sa mi typický obraz Porta so starou štvrťou Ribeira (UNESCO). Most je dvojúrovňový, vrchná časť je určená pre peších a metro, spodná časť pre peších a autá. Súpravy metra prechádzajú po moste veľmi pomaly (asi 15 – 20 km/h), aby náhodou nezrazili chodcov. Z mosta je nádherný výhľad na celé mesto a na ostatné mosty preklenujúce rieku Douro. Na druhej stane rieky je novšia časť Porta nazvaná Vila Nova de Gaia. Zaujímavé sú tu pivnice (Caves do Vinho do Porto), v ktorých sa vyrába opojné portské víno. Pri brehu kotvia staré lode s dubovými sudmi, ktorými sa dovážalo víno z údolia rieky Douro. Z neďalekej železničnej stanici General Torres idem vlakom cez tunel a železničný most Ponte São João do stanice Campanha. Hneď vedľa je starší železničný most Ponte D. Maria Pia z roku 1877, dielo Gustava Eiffela, ktorý je práve v rekonštrukcii.
Z Porto Campanha sa vraciam vlakom späť do Porto São Bento. Inak celkom zaujímavý okruh: pešo zo São Bento cez Ponte Luis I do Vila Nova de Gaia, odtiaľ z General Torres vlakom cez Ponte São João do Campanha a odtiaľ vlakom späť do São Bento. Veľmi pekná je aj nočná panoráma mesta s osvetlenou konštrukciou mosta Ponte Luis I, ktorý je hádam najzaujímavejšou a najvzácnejšou pamiatkou Porta. Po náročnej noci a dni idem sa poriadne vyspať. Boa noite (Dobrú noc).
2. deň – 7.6.2009 nedeľa
Bom dia (Dobrý deň)! V nedeľu vraj treba ísť do kostola. Nuž dobre, odskočím si teda do susedného Španielska, do pútnickeho mesta Santiago de Compostela, s veľkolepou bazilikou (UNESCO) nad hrobom sv. Jakuba. Skoro ráno idem cez mesto na stanicu, niektoré diskotéky sú ešte v plnom prúde, v uliciach je množstvo podgurážených a zábavychtivých ľudí. Je predsa víkend a Portugalci sa radi zabávajú. Zo São Bento idem o 7.05 hod. vlakom do stanice Campanha. Je to len štyri minúty a už aj vysadám. Železničná stanica Porto Campanha je zmodernizovaná stanica s vyvýšenými a zastrešenými nástupištiami na hlavnej trati Lisabon – Braga, ktorá ide okrajom Porta a odbočka do stanice São Bento je také zaústenie železnice do centra mesta. K starej staničnej budove je pristavený nový presklený terminál Minho e Douro, pre metro a pre vlaky smer Vigo, Pocinho so šturcovými koľajami.
O 7.55 hod. odchádzam vlakom IN 421 (Internacional) do španielskeho Viga. Je to motorová jednotka pozostávajúca z dvoch motorových vozňov a dvoch vložených vozňov, pre rýchlosť 120 km/h. V mestečku Ermesinde je odbočka trate do Caide a ďalej až do Pocinha. V Lousado je zase odbočka do Guimarães a v Nine do Bragy. Potiaľto je trať dvojkoľajná, elektrifikovaná. Od Barcelos pokračuje jednokoľajná neelektrifikovaná trať. Prechádzame rieku Lima, ktorá tu ústi do oceánu a vchádzame do mesta Viana do Castelo. Nad mestom sa na kopci vypína hrad, ku ktorému vedie pozemný výťah. Na chvíľu sa trať priblížila k pobrežiu, takže mám možnosť pozorovať rozbúrený oceán. Počasie je také upršané, veterné. V stanici Caminha s peknou staničnou budovou pokrytou azulejos, sa križujeme s oprotiidúcim vlakom. Za Valençou prechádzame rieku Minho, ktorá tvorí hranicu medzi Portugalskom a Španielskom. Prichádzame do španielskeho mestečka Tui, ktoré je s Valençou takmer spojené. Posúvam si hodinky o hodinu dopredu, pretože v Španielsku platí stredoeurópsky čas. Pristupuje španielsky rušňovodič (condutor), ktorý preberá riadenie vlaku.
O 12.14 hod. prichádzame do Viga, kde mám na prestup 1 minútu. Mohol som vystúpiť už v Redondele, kde je odbočka do Viga, ale to som si uvedomil až neskôr. Nevadí vlak R 598 (motorová jednotka) s odchodom o 12.15 hod. do Santiaga de Compostela stíham. Že je tento vlak povinne miestenkový, zisťujem až keď ma na to upozorňuje sprievodca. Ten však akceptuje moju FIP-ku a miestenku nežiada. Do Santiaga de Compostela (Hviezdne pole) máme príchod 13.38 hod. Toto pútnicke mesto je hlavným mestom autonómneho spoločenstva Galícia. Zo stanice idem do historického centra s katedrálou z 12. stor., v ktorej je hrob svätého Jakuba, jedného z Ježišových apoštolov. Počasie je upršané, no napriek tomu tu stretávam pútnikov (peregrinos) rôznej národnosti, peších i na bicykloch, ktorí absolvovali dlhú a namáhavú cestu do Santiaga. V obchodoch so suvenírmi predávajú väčšinou pútnicke palice a mušle hrebenatky s červeným krížom, čo je znak rytierského rádu svätého Jakuba.
Veľkolepá katedrála obrastená machom dominuje námestiu Praza do Obradoiro. V katedrále je na lane zavesená obrovská kadidelnica (botamufeiro), ktorá sa rozhojdávala a mala za úlohu udržiavať dýchateľný vzduch, keďže niekedy za dávnych čias spávali pútnici priamo v chráme. Z kadidelnici išiel voňavý dym. K hrobke sv. Jakuba možno zísť schodami priamo pod honosným, pozláteným oltárom. Po prehliadke katedrály idem späť na stanicu a o 17.38 hod. odchádzam vlakom R 598 späť do Viga, pr. 18.59 hod. Tu presadám do motoráčika IN 422 s odchodom o 19.42 hod. smer Porto. Do Porto Campanha prichádzam o 21.55 hod. a prímestským vlakom pokračujem do Porto São Bento.
Titulná snímka: 07.06.2009 - Žel. stanica Porto-Campanha, Alfa Pendular © František Halčák
Galéria
Súvisiace odkazy
- Linha do Norte – z Lisabonu do Porta, 13.7.2023 8:00
- Má nejdelší šotocesta – 1. díl, 7.11.2018 8:00
- Do Portugalska za „portským“ (3), 4.8.2009 8:00
- Do Portugalska za „portským“ (2), 21.7.2009 8:00