Letné vlakové šialenstvo 2009 (1)

Cestovné prípravy na letné vlakové šialenstvo

Už v marci som teda zarezervoval ubytovanie v mestečku Interlaken. No a more? K Interlakenu pribudla rezervácia ubytovania v mestečku Pietra Ligure na Ligúrskej riviére v Taliansku. Myslím že spomínať to, že vždy pri svojich cestách využívam Interail global pass, je snáď aj zbytočné. Počas piatich mesiacov som sa vrhol do plánovania cesty. Plány sa neustále menili, až nakoniec som bol pevne rozhodnutý, že sa pôjdem spolu s priateľkou pozrieť do Kodane. Nakoniec všetko dopadlo inak.

Začiatkom júla sme si boli rezervovať miestenky. Prvý pokus bol na Bratislavskej hlavnej stanici v rezervačnom pracovisku. Žiadal som miestenky na nočné vlaky City Night Line. Mal som pocit, že pracovníčka za pultom ani nevedela, čo sú to za vlaky. Navyše tvrdila, že Interail nám tam platiť nebude. Vzdali sme to a všetko potrebné sme vybavili vo Viedni. No vybavili... Miestenky do Kodane už boli vypredané. A tak prišla prvá veľká zmena – kúpili sme si miestenky z Mníchova do Amsterdamu a z Amsterdamu do Zürichu. Všetko vlaky kategórie CNL.

Základné fakty o našej ceste

rok: 2009
mesiac: júl, august
počet dní: 12
počet nocí vo vlaku: 3
počet nocí: 8
prejdené štáty: Rakúsko, Nemecko, Holandsko, Švajčiarsko, Taliansko, Francúzsko, Monako
prejdené mestá: Viedeň, Mníchov, Amsterdam, Rotterdam, Zürich, Lugano, Luzern, Milano, Nice, Monte Carlo, Janov, Menton
navštívené turistické ciele: Pilatus, Klein Matterhorn, Zermatt, Titlis, Monte Generoso, Engelberg, Pietra Ligure, Ventimiglia, Cap d´Ail, Jenbach, Mayrhofen, Hintertux
použité železnice: OBB, DB, NS, SBB, FS, SNCF
použité súkromné železnice: Zillertalbahn, Zentrall Bahn, Matterhorn Gotthard Bahn, BLS Bahn, Pilatus Bahn, Monte Generoso Bahn
použité kategórie vlakov: IC, EC, RE, CNL, IR, ICE, CIS, ICN, EN 

Itinerár našej cesty

Finančné náklady, ceny lanoviek a zubačiek (na 1 osobu)

1. deň, utorok 21.7.2009 - Rakúsko, Bavorsko

Konečne nadišiel ten dlho očakávaný deň, kedy sa naše cestovné plány začínajú stávať skutočnosťou. Odchod máme naplánovaný už skoro ráno, a tak o 5:30 prichádzame na petržalskú železničnú stanicu. Na 1. nástupišti je už pristavená súprava IC 400 Donau do Viedne. Zatiaľ čo priateľka Majka sedí už v kupé nášho „Beer“, ja robím ranné fotografie petržalskej stanice. Posledné 2 vozne sú čisto rakúske, jeden ležadlový a jedna 1. trieda, oba samozrejme uzamknuté. Doteraz je mi záhadou, odkiaľ šli. Usadám do kupé a pomaly sa začíname pohýnať. Naberáme rýchlosť a na 12 dní sa lúčime s naším rodným Slovenskom. Európske vlakové šialenstvo sa môže začať.

Cesta do Viedne ubieha rýchlym tempom. Na minútu presne zastavujeme na západnej stanici vo Viedni. Hneď vedľa nášho nástupišťa je už pristavená súprava EC 162 Voralberg do Zürichu, s ktorým ideme do Tirolského Jenbachu. Obsadzujeme si voľné kupé a ja opäť vyrážam na lov fotografií raňajšej viedenskej stanice. Na čas opúšťame viedenskú Westbahnhof a vydávame sa na takmer 5 hodinovú jazdu do čarokrásneho Tirolska. Naša ležiaca idyla sa končí vo chvíli, keď si k nám prisadá postaršia pani. Ako neskôr z rozhovoru vyplynulo, aj táto dáma cestuje do Mayrhofenu. Cesta ubieha rýchlo. Do Jenbachu prichádzame s menším meškaním, kedže Rakúšania ale i Nemci modernizujú svoje trate a tak sa i náš vlak nevyhol výlukám. Rozhliadame sa po stanici, robíme prvé fotografie.

Zakupujeme si lístky na úzkorozchodnú trať spoločnosti Zillertalbahn. Našim cieľom je horské stredisko Hintertux. Trať vedie nádhernými horskými údoliami. Po hodine jazdy zastavujeme v koncovej stanici Mayrhofen. Odtiaľto pokračujeme miestnym autobusom až do Hintertuxu. Vystupujeme priamo pri lanovej dráhe na Hintertuxský ľadovec. Lenže máme veľkú batožinu a dostať sa hore so všetkými vecami nie je žiadna pekná predstava. Navyše aj čas nás už tlačí a tak sa po menšej prestávke vraciame späť na zastávku. Takmer až do Mayrhofenu stojíme v natlačenom autobuse. Po vystúpení na stanici v tomto stredisku čakáme na vlak, kde si obsadzujeme miesta a vraciame sa späť do Jenbachu. Po ceste ešte stretávame historickú parnú súpravu s dobovými vagónmi.

V Jenbachu máme ešte kopec času do príchodu nášho EC z Benátok do Mníchova a tak fotíme, čo sa dá. Z tejto stanice vychádza ešte ďalšia úzkorozchodná ozubnicová trať a to Achenseebahn. Máme šťastie na posledný spoj parnej zubačky, ktorá dováža posledných turistov, a tak si ju zvečníme zopár zábermi. Vlak z Talianska už nabral meškanie 20 minút. Počas nášho pobytu v stanici stihlo prejsť niekoľko súprav tzv. Rola vlakov. Treba pripomenúť že vlaky prechádzajú cez perón snáď aj 160 km/h a tak nečudo, že nás nie jedenkrát poriadne ofúklo. Krátko pred 19:30 prichádza zmeškaný EC 86 Tiepolo z talianskych Benátok. Nastupujeme a usadáme do kupé, ktoré je obsadené 2 osobami.

Vydávame sa na 137 kilometrov dlhú cestu do Mníchova, ktoré je konečnou stanicou tohto vlaku, pre nás však len prestupným bodom. Počas cesty sa kupé vyprázdnilo a ostali sme tam sami s priateľkou, čo patrične využívame a oddychujeme ležmo. Krajina a prvé predmestia, nám avizujú, že sa blíži metropola Bavorska. S menším meškaním zastavujeme na jednom z nástupíšť. Rozhliadame sa a ešte stíhame zopár zábermi odprevadiť nočný CNL do Ríma. Súprava je tvorená tak z lôžkových ako i ležadlových vozňov. Predná časť súpravy je tvorená výhradne iba z ležadiel a tá ide ako CNL 40485 Pictor do stanice Venezia Santa Lucia. Zadná časť vlaku smeruje do stanice Roma Termini a nesie číslo a názov vlaku ako CNL 485 Lupus. Ten sa v Bologni spája s EN 235 Allegro Tosca z Viedne.

Do odchodu nášho nášho nočného vlaku CNL 418 Pollux do Amsterdamu ostáva ešte vyše hodiny a tak sa ideme pozrieť po nejakom občerstvení. Okolo 22:00 prichádzame na nástupište a v diaľke už vidieť rušeň, ktorý tlačí našu súpravu k nástupišťu. Miestenky máme do lôžkového vozňa. Vozeň je typický, poschodový Siemens, pričom horné kupé sú výhradne 1. trieda, známe tiež pod názvom De Luxe a tie majú aj vlastnú sprchu a vlastné WC. Pripomínam, že všetky vlaky kategórie CNL sú vždy spojene z viacerých CNL vlakov

Naša súprava je tvorená CNL 40418 Cassiopeia do stanice Paris Est. Naša zadná časť putuje do stanice Amsterdam Central ako CNL 418 Pollux. Prichádza mladá stewardka. Berie nám naše cestovné doklady a ubytováva nás v našom kupé. Odpískané a dávame sa s našou súpravou do pohybu. Ani sme nestačili riadne opustiť stanicu a už naberáme riadnu rýchlosť. Máme pred sebou 10 hodinovú cestu do Amsterdamu. Pomaly zaspávame a rýchlosťou 200 km/h prechádzame územím Nemecka, aby sme sa ráno prebudili v hlavnej metropole Holandska.

Titulná snímka: Modrý poschodový vozeň CNL do stanice Amsterdam Central na München Hbf © Martin Kóňa