Tunelom k susedom

22.8.2009 8:00 Ing. Miloš Šefčík

Tunelom k susedom. Aj tak sa dá nazvať možnosť spojenia Slovenska s Poľskom cez historický dobré známy železničný priechod Medzilaborce (SK) – Lupków (PL).

Stavba "Prvej Uhorsko-haličské dráhy" (Erste Ungarisch-Galizischen Eisenbahn) spojujúca strategické oblasti Uhorska a Haliča, dnešné mestá Budapešť s Ľvovom, zažila najväčšiu slávu na začiatku 20. storočia od spustenia do prevádzky v roku 1874, kedy tadiaľ viedla dvojkoľajná trať i prechádzali okrem medzinárodných rýchlikov aj vojenské transporty, predovšetkým s presláveným literárnym hrdinom vojakom Švejkom.

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. spolu s najväčším Poľským dopravcom osobnej dopravy PKP Przewozy Regionalne, spółka z o.o. aj v tomto roku ponuka spojenie v piatok, sobotu a nedeľu na tomto priechode počas letnej sezóny od 26.VI do 31.VIII . Spojenie môžu cestujúci využiť 2x denne v jednom aj druhom smere a to ráno aj poobede. Osobný vlak na našej Slovenskej strane, premávajúci v úseku Medzilaborce – Lupków – Medzilaborce, je tvorený vždy motorovým vozňom radu 810 z depa Humenné. Na Poľskej strane je doprava zabezpečená motorovým rušňom SU 42 respektíve novším typom SP 32 s jedným osobným vozňom v trase Zagórz – Lupków - Zagórz. Ako je o Poľsku dobré známe, nedisponuje veľkým počtom motorových vozňov prípadne jednotiek, preto o efektívnosti podobne zložených vlakov je viac než diskutabilne. Traťová rýchlosť na zhruba 17 km dlhom úseku(z toho necelé 2 km na území Poľska), ktorý zdoláva motorový vozeň 810 nepresahuje rýchlosť 60 km/h. Pre niekoho sa môže zdať rýchlosť nízka, no pri stúpaní respektíve klesaní 26 ‰ je tak či tak postačujúca výkonu motorového vozňa. 48 kilometrov dlhou traťou z Lupkówa do Zagórza, prevezie vlak cestujúcich za 1 hodinu a 40 minút. Nájdu sa miesta, na ktorých sa ako keby celé storočie nič nezmenilo a preto je táto trať pre mnohích domácich ale aj zahraničních priaznivcov železníc srdcovou záležitosťou.

Neodolal som ani ja tejto ponuke a vybral som sa zdokumentovať prevádzku na tomto hraničnom priechode. Kvôli ekonomickej kríze a poklesu tovarových tokov je tu od 1.mája 2009 nákladná doprava, pôvodne určená hlavne pre tranzitné nákladné vlaky z Poľska cez Lupków - Medzilaborce - Čiernu nad Tisou - ukrajinský Čop do Halmeu v Rumunsku, dočasne zastavená, preto rušne radu 751 a 752 v tomto kraji prezývane „Pegasy“ tu už nestretnete. Po 13 rokoch nákladnej prevádzky je opäť bublanie niekedy aj troch pegasov na nákladných vlakoch zaznamenané len v archívoch niektorích fotografov. Bohužiaľ, história sa počas desiatok rokov od otvorenia periodicky znova po opakuje už po niekoľkýkrát.

Moja cesta začína v sobotu v Hrabovci nad Laborcom vlakom Os 8973, ktorý prichádza z Humenného a pokračuje do Medzilaboriec. Neskôr zisťujem, že samotná 810-tka z tohto vlaku spolu s tým istým rušňovodičom pokračuje až do Lupkówa. Predtým ale stihne v krátkom čase obrat osobných vlakom do Medzilaboriec mesta a späť. A môže sa nasadať smer Poľsko do vlaku pod číslom Os 8977. Na moje počudovanie a zarytých odporcov tohto spojenia nastupuje do vlaku približne 20 poľských turistov z veľkými batohmi na pleciach, takže vlak sa celkom slušne zapĺňa. Zo Slovákov sme tam asi iba ja, vlakvedúci a rušňovodič. Darmo, my Slováci sme pohodlný národ a turistika v takom chápaní ako je bežné vidieť v Poľsku nám nič nehovorí. Vlak na svojej trase zastaví len raz v Medzilaborciach meste kde priberie posledných cestujúcich (väčšinou taktiež Poliakov) a pokračuje šplhaním sa súvislým stúpaním na hlavný hrebeň Karpát, pred ktorým sa nachádza Lupkówsky tunel. Hranica medzi krajinami prechádza po 234 metrov od dvojkoľajného Slovenského portálu tunela z celkovej 416 metrovej dlhej tunelovej rúry, ktorá sa po prejdení hranice zúži do jednokoľajného profilu. Celý tunel je v stúpaní 22 až 24‰. Po prejdení tunela trať ešte stúpa približne 300 metrov ďalej, až nastane jasný zlom a klesanie do stanice Lupków. Tu sa mení aj pomorie z Čierneho mora na pomorie Baltického mora a všetky vody tečú na sever do Baltického mora. Po 20 minútach od Medzilaboriec vlak zastaví pri staničnej budove v Lupkówe. Tam nás už netrpezlivo očakáva Poľský výpravca Staszek, ktorý nás informuje o meškaní prípojného vlaku zo Zagórza. Bez meškania je pobyt nášho vlaku v Lupkówe približne len 10 až 15 minút u ranného aj poobedného spoja, preto sa mi naskytol čas preskúmať aj blízke okolie stanice.

Obec Lupków od roku 1231 ustála mnohé prepady a plienenie predovšetkým v 17. storočí a počas 1. Svetovej vojny, kedy na prelome rokov 1914 a 1915 na hrebeni Karpat prebiehali ťažké boje medzi Rusmi a Rakúšanmi. V medzivojnovom období obec znovu ožila, pri tuneli vznikla lyžiarská chata a obec sa stala východzím bodom pre turistiku. Po 2. svetovej vojne zo 115 domov a skoro 700 obyvateľov v obci zostala len staničná výpravná budova, ktorá stojí a slúži dodnes. Na stanici okrem výpravcu nikoho z pracovníkov stanice nenájdete. Nie je tomu tak dávno keď pred vstupom do Shengenského priestoru tu pracovalo na jednej zmene 30-40 ľudí. Opustené zostali aj budovy pre pracovníkov nákladnej prepravy PKP Cargo, Sekcja Przewozów i Ekspedycji w Jasle a ZSSK Cargo, Strediska nákladnej prepravy Humenné. Vidieť sa prechádzať v koľajisku stanice kozy z blízkeho salaša, hneď za obvodom stanice, nie je nič zvláštne. Nedá mi nespomenúť vyhľadávanú neďaleko vzdialenú úzkokoľajku Bieszczadzskiej Kolejki Leśnej, o ktorej sa už mnoho popísalo. O aktívnej prevádzke na jej troch trasách svedčí aj vyvesený cestovný poriadok v okne staničnej budovy v Lupkówe. Pravidelná prevádzka je od 1.mája do 30.septembra v soboty, nedeľe a sviatky, ale počas mesiacov júl a august je prevádzka každodenná (viac odkaz na Úzkorozchodnú trať Bieszczadzka Kolejka Leśna pod textom). O nej snáď niekedy nabudúce.

Stanica, ani napriek všetkému, nie je vôbec pustá ako by si niekto mohol myslieť. Turisti ale aj miestní obyvatelia z najbližšej osady a zároveň aj zastávky Nowý Lupków, ktorá bola vybudovaná v 50.tých rokoch 20. storočia pre vojenské a pohraničné jednotky, sa schádzajú pred príchodom vlakov. Zaujímavosťou osady je väznica pre recidivistov, kam boli od roku 1969 umiestňovaný nepohodlní občania vtedajšiemu režimu, hlavne v období výnimočného stavu priaznivci Solidarity. Nejeden poľský fanúšik železníc dokumentuje súčasnú prevádzku v tejto stanici, či už fotoaparátom alebo kamerou. Tesne pred príchodom vlaku prichádzajú ďalšie autá a vystupujúci ľudia si pripravujú foťáky, čo svedči o príchode zmeškaného vlaku zo Zagorza. Niekedy sa stane, že náš vlak do Medzilaboriec nečaká na zmeškaný vlak z Poľska, ak sa v ňom nehlási žiaden cestujúci na Slovensko. Stojí za zamyslenie, čo ak cestujúci na Slovensko nastúpi v posledných zastávkach pred Lupkówom? Pri meškaní 20 minút bude už náš vlak dávno v Medzilaborciach a tak mu ostáva cez tunel len po vlastných do najbližšej Slovenskej dediny Palota, alebo čakať na ďalší spoj, v horšom prípade až na ranný. Žiaľ, spôsoby praktizujúce na PKP sú niekedy nepochopiteľné. Aj z vlastnej skúsenosti sa mi pred pár rokmi cestou na Slovensko stal podobný prípad, kedy vlak nešiel z východzej stanice Sanok ale bol vypravený už zo stanice Zagórz. Pri vysvetlení dôvodu zo strany pokladničky a informátorky v jednej osobe bolo to, že nikto si nekúpil lístok zo Sanoku do Lupkówa, tak načo by ten vlak išiel až odtiaľ. Akosi pozabudli na to, že cestujúci môžem mať lístok zakúpení aj v predstihu prípadne v inej stanici a nič netušiaci márne čakať na svoj vlak.

Vráťme sa k prichádzajúcemu osobnému vlaku pod označením R-33723 do stanice Lupków zo Zagórza. Na čele je rušeň SP 32 a za ním jeden vozeň PKP radu Bh. Desiatka cestujúcich prestupuje na vlak do Medzilaboriec, niektorí jedinci využívajú posledné sekundy na zdokumentovanie Slovensko – Poľského stretnutia. Do konca platnosti tohto GVD už neostáva veľa podobných príležitosti a so začiatkom septembra sa osobná doprava znovu zastaví aj tu, dúfajúc že o rok sa to zopakuje znova minimálne v takom rozsahu ako tento rok. Časy priamych vlakov v 4 vozňovej zostave z Košic cez Trebišov – Humenné – Lupków – Sanok a Jaslo do Rzeszowa sú pri dnešnej politike k osobnej a zvlášť medzištátnej osobnej doprave v nedohľadne. A opäť ako inak nás Poliaci fotia pri vychádzaní z tunela na území Slovenska, ktorých tunel so svojou históriou poznačenou vojnami dodnes fascinuje. Celý úsek až do Medzilaboriec „osemstodesiatka“ brzdí, sem tam rozbehne na 60km/h po prejdení úseku so zníženou rýchlosťou, kvôli cestným priechodom určeným pre lesné stroje na zvážanie dreva. Vlak opäť najbližšie zastaví až na zastávke Medzilaborce mesto. Tu vystupuje väčšina cestujúcich odkiaľ majú bližšie do centra mesta ako zo stanice Medzilaborce. Obce Palota a Vydraň, kedysi normálne obsluhované osobnou dopravou, ktoré ležia priamo pri trati, prechádza vlak bez zastavenia. Na konečnej v Medzilaborciach je na prestup smer Humenné približne hodina času. Motorový vozeň sa odstaví na staničnej koľaji aby ráno mohol odviezť prvý obratový osobný vlak znovu do Lupkówa. Z depa, ktoré tu roky stálo a storočia slúžilo od parných rušňov až po súčasné vozidlá ostali len základy budovy a zarastený pozemok.

S príjemným prekvapením, že doprava aj keď v obmedzenom sezónnom rozsahu plní svoj účel pre cestujúcich turistov, dal som sa do rozhovoru s ďalším “vlakyneťákom“, ktorý zhodou okolnosti v ten istý deň podľahol týmto zaujímavým tratiam. Ostáva dúfať, že o rok budeme mať opäť možnosť previesť sa týmto nádherným kútom Karpát Slovensko-Poľského pohraničia z Medzilaboriec cez Lupkówsky tunel k Poľským susedom a to nielen vlakom ZSSK do Lupkówa ale aj s pokračovaním ďalej do Zagórza Poľským dopravcom.

Cestovný poriadok 2009/2010 smer Poľsko – Slovensko, ide od 26.VI do 30.VIII v piatok, sobotu, nedeľu: