Švajčiarske železnice po francúzsky (1)

To, že ste sa v nej ocitli, poznáte podľa hlásenia vo vlaku. Francúzština nahradí dovtedy používané jazyky, väčšinou bez náhrady a pokiaľ náhodou ničomu nerozumiete, je to aspoň ľubozvučné.

Naša trojčlenná výprava sa dopravila do krajiny určenia naprosto nepredpisovo, teda za pomoci Swiss Air Lines, za čo si sypeme popol na hlavu, ale ono to je o niečo pohodlnejšie, než kupé s nestíhajúcou klimatizáciou a dieťaťom, ktoré 400km spieva "Kleine Bär Hansi!". Na vlak ideme až v Zürichu na letisku, teda pod letiskom, a prestupujeme na náš vlak v Zürich HB (teda Hlavná) smer Spiez. Tu sme zmenili spoločnosť SBB za BLS interregio do Zweisimmen, kde sa začína trať MOB a zmení sa aj rozchod na 1000mm. Nastupujeme do Golden Pass Panoramic-u a pokračujeme až do Montreux, našej základne.

Jedná sa o tie pekné, komfortné, tiché, klimatizované vozne, podobné, aké používajú aj MGB a RhB s oknami až na strechu, ktoré ale neotvoríte. Pre úplnosť: Golden Pass Panoramic je spojenie Luzern - Interlaken - Zweisimmen - Montreux, prevádzkované troma spoločnoťami (ZB/ BLS/ MOB), s prestupmi v strednom úseku, pretože na trase sú používané rozchody 1000/1435/1000mm. MOB vybavuje dva vlaky denne riadiacimi vozňami na obrázku, ktoré sú naozaj "panoramic" tým, že lokführer sedí v kabíne na streche a nezavadzia vo výhľade malému oddeleniu prvej triedy vpredu, ktorý je plný malých Japoncov s obrovskými fotoaparátmi.

Miestenky sem boli vypredané približne tri mesiace vopred, aj preto nemôžem slúžiť zábermi odtiaľ. Keďže rušnovodič zo svojej leteckej kabíny hore zrejme nedovidí na dvere súpravy, po oboch stranách má zabudované kamery zaberajúce dozadu, okrem toho má vozeň smerom dopredu webkameru, obrázkový záznam z jazdy je na stránke spoločnosti. Trať je adhézna, ale dostatočne horská v celej dĺžke, výšku prekonáva serpentínami, hlavne pri prejazde cez horský masív okolo Ženevského jazera a následnom zostupe do Montreux.

Používajú sa hlavne lokomotívy GDe 4/4 1,068MW a Ge 4/4 III 2,3 MW- najmä s touto sú rozjazdy a samotná jazda vlaku veľmi svižné do každého stúpania. Nielen na úzkorozchodku. MOB síce má typicky modro-biely vzhľad, takú lokomotívu ale stretnete minimálne, reklamná tvorba kvitne. Môj favorit je Ge4/4 III s veľkým horským cyklistom, vydarenejšiu kombináciu už vzhľadom na svoje záľuby nemôžem chcieť.

Stanica Montreux má rozchody 1435, 1000 a 800 mm zpredu, od nástupišťa č.1 operujú SBB, MOB a zubačka na Rochers de Naye. Bývame v hoteli Au Splendid, kde okrem iných býval istý Uljanov, kamarátmi zvaný Lenin. Nedozvedeli sme sa, ktorá to bola izba. Hotelík je neďaleko stanice, pred ním jazdí trolejbus a naproti zastavujú linkové parníčky na Ženevskom jazere, pre dopravného cestovateľa ideál. A neďaleko na pobrežnej promenáde je pomník Fredy Mercuryho, ktorý v tomto krásnom mestečku na konci života býval, čo mu dodatočne úplne schvaľujem.

Na druhý deň vyrážame do Vevey, pretože je to taktiež pekné mesto, žil tu pre zmenu Charlie Chaplin a vychádza odtiaľto zubačka CEV na Les Pléiades. Na niektorých vozňoch sa síce píše Vevey - Les Pléiades, ale v praxi je to adhézna Vevey - Blonay a ozubnicová Blonay - Les Pléiades s prestupom. Iný, taktiež používaný názov je Astro Pléiades - na vrchole kopca je čosi ako astro-park s atrakciami slúžiacimi na pozorovanie a poznávanie hviezd. Dráha používa max. sklon štandardných 250 ‰, ozubnicu Strub, a pocitovo je zatiaľ najhlučnejšia, akú som počul. Tým mienim pomerne veľké vibrácie celého vozidla za jazdy, taktiež aj vonkajší prejav. Jasne a dosť počujete, že sa ide po zuboch. Ostatne, ozubnica mi prišla akási otlačená.

Na vrchole dostala väčšina našej výpravy (teda všetci okrem mňa) skvelý nápad zísť späť do Blonay pešo, čo je krásna prechádzka s prenížením necelý kilometer, ktorú som v nohách cítil ešte tri dni, ale zasa mám zábery z trate. Pešia trasa vedie okolo zastávok Lally a Fayaux, ale väčšinou mimo trať, nieje určená vlakfotičom. Takto sme došli do Blonay, kde odbočuje bývalá spojovacia trať do Chamby na trati MOB Montreux - Zweisimmen.

Táto trať bola zrušená r.1966, toho istého roku bola založená spoločnosť momentálne známa ako Musée Blonay - Chamby. Na trati sa nachádza vlastné múzeum. Z Blonay vás do areálu privezú, dalo by sa povedať, vždy niečím zo svojich zbierok. My sme cestovali v salónnom vagóniku z železnice Bernina Bahn, s dobovou hudbičkou, kávou a croissantom, ťahaní malletovou lokomotívou č.105 zo Schwarzwaldu.

Múzeum zhromažďuje široký prierez švajčiarskych vozidiel metrového rozchodu rôzneho určenia a rôznych spoločností. Sú tu vozidlá mestské, medzimestské, horské, v dvoch depách, a rôzne medzi nimi. Väčšinou sa neopakujú vozidlá jednej spoločnosti, preto je v katalógu múzea uvedených viac než 25 pojazdných vozidiel/spoločností, ale na mieste som videl dosť ďalších, neuvedených v katalógu. Múzeum vlastní aj flegmatického kocúra. S exponátmi na snímkoch vonku sa rôzne posunuje kvôli zoraďovaniu súprav, čiastočne len tak pre radosť prizerajúcej verejnosti.

Do Blonay aj Chamby jazdí podľa cestovného poriadku dost spojov, časovo nie ste nijako obmedzovaní, minimálne to platí pre soboty a nedele, a to v lete. Chodiť sa dá úplne všade v a okolo areálu. Cestu späť volíme cez Chamby, je to značne kratšie než naša príjazdová trasa. Všetkých troch nás vezie opäť malletova lokomotíva č.105 vo vagóniku bývalých Gruyerských železníc, a to je kompletný vlak. V Chamby práve prebieha na porovnávku križovanie Golden Pass Panoramic Classic s poslednou generáciou toho istého vlaku, ktorý nám na znamenie zastaví a my s ním zozjazdujeme serpentínami dolu do Montreux pri jazere pod nami. Večer ešte zvládame organový koncert vo Vevey, pretože nie sme čiste len trainspotterský kolektív.