II. etapa modernizácie v Poprade (2): Búrať je ľahko, stavať ťažšie...

No, rekonštrukcia.... ono to bola doteraz skôr deštrukcia. Pôvodne som chcel toto pokračovanie napísať o nejaký ten týždeň, možno aj mesiac skôr, ale .....

 .... po počiatočnom pracovnom eláne, keď sa veci diali a mizli v pomerne svižnom tempe, sa s príchodom letných dní dianie na stavbe dosť utlmilo. Robotníkov ubudlo a ja som vlastne nespozoroval nič, čo by stálo za písomnú alebo fotografickú zmienku. Stalo sa, čoho sme sa tak trochu obávali. Kým bolo čo búrať, práca šla ako po masle – keď však treba začať čosi nové budovať, robota už tak od ruky nejde. A pracovný harmonogram akoby dostával  trhliny... našťastie sa august preklopil do druhej polovice a stavba chytila druhý dych. Veď do ukončenia modernizácie ostáva sotva 5 mesiacov. A možno je aj dobre, že počas najsilnejšej turistickej sezóny nie je pracovný elán robotníkov až taký markantný, veď by kazil dovolenkovú sezónu všadeprítomným turistom...
Cestujúci i zamestnanci si už zvykli na prítmie, ktoré v budove spôsobujú ochranné siete, natiahnuté na lešení. Zvyknúť si však na neustály hluk pneumatických kladív, ktoré boli celý apríl, máj a jún „v hlavnej úlohe“ sa určite nedá. No čo, starý keramický obklad síce niekde už opadal s náskokom sám a úplne dobrovoľne, niekde sa však držal zubami nechtami... Pracovať v kancelárii, v ktorej za priečkou hrmocú dve zbíjačky úspešne odstraňujúce vonkajší obkladový materiál fasády, sa jednoducho nedá. Dokonca nepočujete ani pol metra vzdialený vyzváňajúci telefón o bežnom rozhovore ani nehovoriac. A tak táto stavebná akcia intenzívne zvýšila kontrolnú činnosť a aj úradnícky „styk s prevádzkou“. Veď hluk v koľajisku pri rozraďovaní nákladného vlaku, narážaní vozňov o nárazníky a zarážky, to je vlastne len taký jemný šum... prosím, čo hovoríte? A skúste si pri likvidácii fasády za vašim oknom to okno otvoriť.... Veď v letných horúčavách je každé osvieženie vítané. Aha, netreba, práve mi ho otvoril padajúci kus betónu, obkladačky alebo to bola malta? Nevadí, to okno aj tak vymeníme...

Deštrukčné práce sú teda už ukončené. V tejto chvíli sa už zbúrať nedá asi nič (škoda). Na skládke odpadu, prípadne v skladoch sa ocitlo všetko, čo sa dalo odmontovať alebo  odskrutkovať, teda všetky pôvodné inštalácie, rozvody, zariadenia zdravotechniky, vzduchotechniky, vnútorné priečky, podhľady, všetky okná, takmer všetky dvere, drevené obklady a kompletná fasáda s výraznou časťou striech.
Všetky nové okná sú už na svojich miestach. Šetriť treba všade a tak na južnú stranu budovy prichádzajú plastové a len na exponovanejšiu severnú stranu hliníkové okná a dvere. V priestoroch pre cestujúcich sú ale všetky rámy okien a dverí hliníkové. Nedá mi nespomenúť kozmickú rýchlosť výmeny – predstavte si, že Vám v kancelárii alebo doma v izbe menia jedno okno viac ako tri týždne.... A okná v dopravnej kancelárii nie sú dokončené už viac ako mesiac.

Po odstránení podhľadov a osvetlenia sa odhalil oceľový skelet budovy a odborné oko (aspoň dúfam, že odborné) zistilo, že kovová kostra veru nie je v dobrej kondícii. Niekde hrdzavieme, niekde... Takže je nevyhnutne potrebné vykonať riadne vyčistenie, vo vnútri opieskovanie, drobné opravy a poriadny konzervačný náter. A s tým veru rozpočet nepočítal. A takýchto vecí na stavbe nájdeme viac. Zatiaľ čo robotníci pracujú na neplánovanom, úradníci špekulujú, kde a ako ušetriť. Niečo sa ušetrilo na oknách, ale rozpočet sa nafúknuť nedá a objem naviacprác to akceptovať nemôže. A okresať už okresané, bez ujmy na zdraví.... no uvidíme, čoho sa budeme musieť ešte vzdať. Škoda, že na požiadavky užívateľa sa neprihliada a popradčania nemôžu rozhodnúť o ničom, čo by podľa ich skúseností mohlo byť prospešné cestujúcim i zamestnancom.
V júni a júli prebehla úplná oprava nosného systému budovy. Ošetrenie oceľových nosníkov, priečnikov a trapézových plechov tvoriacich podlažia sa vykonalo opieskovaním, ktoré úplne odstránilo pôvodné nátery a hrdzu. Jemný piesok striekaný pod obrovským tlakom otryskal konštrukcie až na čistý kov. Následný špeciálny viacvrstvový nástrek oceľovú konštrukciu spoľahlivo zakonzervuje na desiatky rokov. Tieto práce si vzhľadom na svoju hlučnosť, prašnosť a „smradľavosť“ vyžiadali postupné budovanie ochranných drevotrieskových priečok, ktoré aspoň čiastočne umožňovali relatívne čistú prevádzku v budove. Práce sa vykonávali len v noci, aby čo najmenej obťažovali cestujúcich.

Najvyššie dve poschodia v halovej časti sú už stavebne takmer ukončené, prebieha v nich montáž rozvodov elektrickej energie, zdravotechniky, klimatizácie a vzduchotechniky. Pohľad na rozmernosť a objemy vzduchotechnických zariadení dáva nádej, že sa tieto priestory budú dať komfortne využívať počas celého roka. To znamená, že v zime nezamrzneme a v lete sa nebudeme dusiť. V tejto časti budovy sa doteraz nedalo prirodzene vetrať - chýbali otvárateľné okná, vzduchotechnika nikdy poriadne nefungovala a izolácie oceľových nosníkov medzi oknami  chýbali úplne. Pomaly sa rozbehla  kompletná výmena zasklenia a nasledovať ju bude montáž izolačného systému. Definitívna povrchová úprava stien, podláh a podhľadov je však ešte ďaleko.

Moje ucho si len trochu oddýchlo od zbíjačiek za oknom a už si znovu začínam privykať na hluk vŕtačiek, ktoré „pripravujú pôdu“ pre prichytenie izolačných dosiek z minerálnej vlny, ktoré sa následne zakrývajú špeciálnou fóliou. Zároveň sa pripravuje nosný rám, na ktorý sa budú upevňovať obkladové dosky novej fasády. Vďaka prirodzenému prevetrávaniu cez priznané škáry bude staré murivo dobre dýchať a budova bude konečne poriadne zaizolovaná.

Keďže sa v rámci šetrenia niektoré stavebné objekty pozmenili a o niektorých ešte stále nie je definitívne rozhodnuté, radšej vopred nebudem nič sľubovať a komentovať. Zmeny sú totiž takmer každodenné a často z pohľadu užívateľa nelogické, čo s letným spomalením tempa rekonštrukcie pridáva vedeniu stanice stále viac vrások na čele. Napríklad nové eskalátory už mali byť dávno na svojich miestach, veď staré sme museli na žiadosť stavbárov odstaviť už začiatkom júna! Práve do najsilnejšej sezóny....
Cez lešením poškodené a čiastočne rozobraté strechy do budovy pri letných búrkach tečie ako do sprchy... O toľko sľubovaných a prepotrebných piktogramoch a pevnom informačnom systéme sa už ani nehovorí... Za mesiac sa začína vykurovacia sezóna a s výmenou zasklenia v halovej časti prestupovej haly sa ešte ani nezačalo... Ale intenzívne sa pracuje na úplne nových eskalátoroch, ktoré po novom povedú z haly od verejných WC na prvé nástupište. Jasné, veď prekonať sotva dvojmetrový výškový rozdiel medzi podlažiami inak ako pohyblivým schodišťom nejde...

Časy sa menia. V prvej etape šlo častokrát o to, aby sa prostredníctvom takzvaných „naviacprác“, vyriešilo mimo pôvodného plánu čo najviac vecí a objektov, na ktoré projekt pozabudol alebo si to situácia postupnou realizáciou jednotlivých stavebných objektov vyžiadala. Takto sa pre spokojnosť všetkých zúčastnených strán podarilo vyriešiť pomerne veľa detailov, ktoré boli pre cestujúcich, dopravnú prevádzku a jej zamestnancov veľmi prospešné. V tejto etape naopak, musíme bojovať nie za naviac práce, ale za záchranu a zachovanie už aj tak dosť preriedeného pôvodného rozsahu projektu, čo sa nám ale neveľmi darí.... Otázka už neznie: „Čo by ste potrebovali?“ ale „Čoho ste ochotní sa vzdať?“....
A tak sa napriek nespochybniteľnému prínosu tejto stavby stále častejšie zaoberám otázkou, pre koho vlastne tú stanicu rekonštruujeme a opravujeme... A či budú mať z tejto investície naozaj najväčší osoh cestujúci, investor a užívateľ... alebo nedajbože niekto úplne iný?