Perfektný víkend s perfektnými ľuďmi na Agráči 2009

29.8.2009 8:00 Miroslav Sekela

Perfektný víkend s perfektnými ľuďmi na Agráči 2009

Som už papierovo nitrančanom dva a pol roka, ale až teraz som spoznal pre mňa najkrajšie zákutie celej Nitry. Miesto, kde človek pookreje na duši, kde môže vypnúť a nechať sa unášať vynikajúcou atmosférou. Pôvodne som mal na pláne, že sa cez víkend pôjdem poprechádzať do Tatier, ale keď mi Terčík a Velebnosti zavolali, že sú v Nitre a pri umývaní rúk sme preberali ich víkendovú misiu, rozhodol som sa, že zmením plány a konečne navštívim Nitriansku poľnú železnicu ( NPŽ ) v areáli Agrokomplexu.

O NPŽ som samozrejme vedel, že sa v Nitre nachádza, ale od jej návštevy ma odradzovalo to, že jazdí len počas veľkých výstav – čiže len pár krát do roka. Pre moju časovú zaneprázdnenosť a možno aj lenivosť, som ju spoznal až teraz. Ale už teraz sa teším, kedy bude jazdiť najbližšie, aby som sa opäť mohol ponoriť do tej vynikajúcej atmosféry, ktorá pôsobí ako balzam na dušu a opäť sa stretnúť s vynikajúcimi ľuďmi, ktorí na NPŽ pôsobia.
Stačí prejsť kúsok od centra mesta a človek sa ocitne v úplne inom svete. Na inú dimenziu som sa prepol až tak, že som sa dokonca pristihol, ako pozerám na hodinky a špekulujem, ako budem cestovať, aby som stihol v Leopoldove posledný vlak do Nitry. Mozog si myslel, že som asiniekde na strednom Slovensku. Potom som sa ale spamätal a teda aj naďalej sa hádam môžem považovať za vcelku normálneho človeka. :-)
Tú vynikajúcu atmosféru netvorí len príroda, mašiny, dym a para, ale hlavne ľudia, ktorí sa o NPŽ starajú a zveľaďujú a zatiaľ úspešne zvládajú všetky prekážky a polená, ktoré sa im objavujú pod nohami. Partii okolo Wáclava Gidaszewskeho, prednostu NPŽ, patrí veľký hold za to, čo dokázali.

Parnými vláčikmi sa počas tohtoročného Agráča ( výstavy Agrokomplex na nitrianskom výstavisku, ktorý sa tento rok konal 20. – 23.augusta ) opäť zviezlo niekoľko tisíc návštevníkov, od batoliat, až po deduškov s paličkami. Súpravy, tvorené parnou mašinkou a dvomi letnými vozňami jazdili cca v 20 – minútových intervaloch. Pri každých schodíkoch vozňov stáli fešné sprievodkyne – jedna krajšia, ako druhá – ktoré cestujúcich privítali a skontrolovali im cestovné lístky. Po vypravení pánmi výpravcami, mašinky zabafkali a vydali sa so svojou súpravou na jazdu od stanice Brána, do stanice Skanzen, následne sa prešli po malom okruhu a vrátili sa späť do východzej stanice. Počas jázd nemohol chýbať ani kontrolný orgán, v podaní Revisora ČSD, v osobe Terčíka, ktorého bedlivému oku neunikol žiadny čierny cestujúci. Terčík sa tu prezentoval aj v novej úlohe, ako „zavesený postrk“, kedy pomáhal bafkajúcim mašinkách pri rozbehu zo stanice.

Neodmysliteľným koloritom jázd bol Wáclav Gidaszewsky so svojím megafónom pri ústach a jeho úchvatné slovné komentáre, ktoré veľakrát vyvolali úprimné úsmevy u cestujúcich. A keďže okolo nás zúri prasacia chrípka, nechýbali v rámci prevencie ani výzvy na pravidelné umývanie rúk.

Počas tohtoročného Agráča navštívila NPŽ vzácna návšteva – Jeho velebnosti šejk Abdullah Nasrá - Husní Tatra, spolu so svojím pobočníkom a tlmočníkom v jednej osobe – eunuchom Mustafom Záporožným. Najväčší záujem u Jeho velebnosti vzbudil historický autobus Škoda RTO, ktorým sa na Agráč priviezla dychová hudba Chynorianka. Po krátkom dohadovaní sa, si obe strany podali ruky a autobus zmenil majiteľa. Cena : 4 ťavy. Jeho velebnosti šejkovi Abdullah Nasrá - Husní Tatra sa na Agráči tak zapáčilo, že prisľúbil svoju návštevu aj na budúci rok.

Pôvodne som na Agráči a NPŽ chcel ostať len počas soboty, ale nedalo sa neodolať sobotňajšej nočnej grilovačke. Podarilo sa mi tak zdokumentovať premenovanie jednej parnej mašinky. Mašinke sa ale viacej páčilo jej pôvodné meno, takže na ďalší deň bolo opäť všetko po starom. V nedeľu poobede sme s Terčíkom opustili všetkých nových známych, bolo nám ľúto, že sme sa nemohli zúčastniť slávnostného ukončenia a vyhodnotenia jazdenia. Terčíka volali služobné povinnosti a ja som chcel splniť sľub, ktorý som dal jednej veľmi príjemnej a zaujímavej osobe. Aj keď som ho splnil len čiastočne, verím, že sa na mňa nehnevá. V deň zverejnenia tohto článku ho splním už na 100%.

Moji známi vedia, že som veľkým lokálpatriotom a aj keď pracujem a bývam na západnom Slovensku, srdcom som stále na východe, v mojich Košiciach. Tento článok preto chcem venovať všetkým úžasným ľudom, ktorých som mal tú česť počas jedného napoly upršaného víkendu spoznať, pri ktorých som sa cítil tak dobre, ako už dávno nie a ktorí v mojom vnútri niečo zmenili. A budem veľmi rád, ak sa s nimi budem môcť stretávať častejšie... 

Ďalšie informácie o NPŽ nájdete na stránke : http://npz.yw.sk/index.html

Galéria

Súvisiace odkazy