„Eurohviezda“, alebo to najlepšie, čo doma v Európe máme

Už pri jednej z predchádzajúcich návštev Londýna, som si bol omrknúť stanicu London Waterloo International. V období 14. 11. 1994 - 13. 11. 2007 bola konečnou stanicou pre medzinárodné vlaky TGV Eurostar do Paríža a Bruselu. A kedže som akosi nepostrehol zmenu stanice pre Eurostar, London St. Pancras ako východzia stanica na cestovnom lístku ma zaskočila. Zmenou východzej stanice z Londýna bol cestovný čas skrátený o 20 minút.

Železničná stanica London St. Pancras prešla perfektnou rekonštrukciou. Spolu so susednou stanicou King’s Cross patria medzi dôležité železničné uzly. Hlásnie pre cestujúcich je v angličtine a francúzštine. Objavil som tu tabuľu na pamiatku obetí, ktoré zahynuli pri bombovom útoku vo vlaku metra neďaleko železničnej stanice St. Pancras 7. júla 2005. Iná pamätná tabuľa pripomína otvorenie prvej vysokorýchlostnej trate v Británii – High Speed 1 za účasti kráľovnej zo 6. novembra 2007.

Kontrola pred odchodom vlaku je podobná kontrole na letisku. Cestovný lístok som vložil do turniketu, čím som sa dostal do časti určenej pre vlaky Eurostar. Keďže Veľká Británia nie je členom Schengenského priestoru, prebehla tu aj francúzska pasová kontrola.

Skriňe hnacích vozidiel neboli práve najčistejšie. Vo vstupnej časti vozňa sú úložné priestory pre batožinu. Priestor vo vozňoch druhej triedy je dosť stiesnený. V chodbičke by asi ani nebolo možné používať mobilbar. Nemilo som bol prekvapený aj tým, že sa sedačky nedajú otáčať do smeru jazdy vlaku. A to je už samozrejmosťou mnohých vozňov aj s oveľa nižším štandartom či vekom. V súprave je radený Bistovagon s prijatelnými cenami. Vozne prvej triedy sú pohodlnejšie a priestrannejšie. Prebieha tu aj obsluha mobilbarom. Napriek tomu, že som asi trochu „rozmaznaný“ z cestovania vlakmi po Japonsku, v Eurostar som sa cítil príjemne a cestu som si vychutnal.

Cesta zo stanice London St. Pancras až von z mesta prebiehala tunelmi. Oba vstupy do Eurotunela vo Folkestone (GB) a Calais (FR) sú strážené. Oplotené, dobre osvetlené s väčším počtom kamier. Vlak tu nezastavuje. Eurotunel sme prešli za 20 minút. Tu sa zase musím vrátiť k svojej ceste po Japonsku. Informácie a propagácia tunela Seikan, spájajúceho ostrovy Honshu a Hokkaido je neporovnateľná s informáciami na Eurotunel. Vlak zastavil v stanici Lille Europe. Celkový čas z London St. Pancras do Paris Nord bol 2 hodiny a 22 minút. Slušný čas s porovnaním s mojou prvou navštevou Veľkej Britanie v roku 1992.

Gare du Nord (Severná stanica) patri medzi najväčšie železničné stanice nielen v Paríži ale aj vo Francúzsku. Okrem vlakov Eurostar slúži aj pre vlaky TGV do Belgicka, Holandska, Nemecka, na sever Francúzska a pre ďalšie mestské a predmestské spojenia. Samozrejmosťou je napojenie stanice na rozvetvené parížske metro. V súčasnosti v nej prebieha rekonštrukcia. Slávnostné otvorenie zrekonštruovaných priestorov stanice za účasti prezidenta Mitterranda dňa 6.mája 1994 pripomína pamätná tabuľa. Návštevu Paríža som si zámerne načasoval k 14.júlu na štátny sviatok Francúzskej republiky – dobitie Bastily.

Tradíciou v tento deň je veľkolepá vojenská prehliadka na Champs-Élysées, ako aj prezentácia vojenskej techniky na Esplanade des Invalides, či voľný vstup do Vojenského múzea a do Hôtel des Invalides, miesta posledného odpočinku Napoleona a jeho generálov. A práve vo Vojenskom múzeu som objavil sekciu venovanú k vzniku Česko-slovenskej republiky. Približuje Štefánika, Masaryka, légie a prvé roky novej republiky. Súčasťou expozície je napríklad aj zástava „21. Pluku ČS vojska“. Načasovanie návštevy Paríža k 14.júlu môžem len odporúčať.

A ešte jeden postreh, slovo republika mi najkrajšie znie práve vo francúzštine.

Titulná snímka: Vlak Eurostar (žst. Paris Gare du Nord - 15.7.2009) © Miket