Cez Podnestersko vlakom k delte Dunaja (1)

TRASA CESTY:

Bratislava – Košice – Čierna nad Tisou – SK/UA – Čop – Černivci – Kamenec Podolskij – Dunajivci – Mogilev Podolskij – UA/MD – Vălcineţ – Kišiňov – MD/PMR – Bendery – Chiţcani – Tiraspol – PMR/MD – Kišiňov – Bessarabka – Kahul – Giurgiuleşti – MD/RO – Galaţi – Brăila – Tulcea – Sfântu Gheorghe – Tulcea – Medgidia – Constanţa – Mamaia – Constanţa – Mangalia – Arad – Curtici – RO/HU – Lőkösháza – Budapešť – Szob – HU/SK – Štúrovo – Bratislava

VZDIALENOSTI:

Bratislava hl. st. – Košice = 445 km (vlak)
Košice – Čierna nad Tisou = 95 km (vlak)
Čierna nad Tisou – Čop = 10 km (vlak)
Čop – Černivci = 425 km (vlak)
Černivci – Kamenec Podolskij = 75 km (bus)
Kamenec Podolskij – Dunajivci = 33 km (bus)
Dunajivci – Mogilev Podolskij = 112 km (bus)
Mogilev Podolskij – Kišiňov = 323 km (vlak)
Kišiňov – Bendery = 60 km (vlak)
Bendery – Chiţcani = 18 km (taxi)
Chiţcani – Tiraspol = 8 km (maršrutka)
Tiraspol – Kišiňov = 80 km (maršrutka)
Kišiňov – Bessarabka = 122 km (vlak)
Bessarabka – Kahul = 149 km (vlak)
Kahul – Giurgiuleşti = 52 km (vlak)
Giurgiuleşti – Galaţi = 10 km (autostop)
Galaţi – Brăila = 31 km (vlak)
Brăila – Tulcea = 95 km (minibus)
Tulcea – Sfântu Gheorghe = 112 km (loď)
Tulcea Oraş – Medgidia = 140 km (vlak)
Medgidia – Constanţa = 35 km (vlak)
Constanţa – Mamaia = 8 km (bus)
Constanţa – Mangalia = 43 km (vlak)
Mangalia – Arad = 872 km (vlak)
Arad – Budapest Keleti pu. = 251 km (vlak)
Budapest Keleti pu. – Bratislava hl. st. = 215 km (vlak)

NIEKOĽKO ZAUJÍMAVÝCH ÚDAJOV O CESTE:

• celkový počet dní – 8
• celkový počet nocí – 7, z toho v hoteli – 3, vo vlaku – 4
• celkový počet precestovaných kilometrov – 3939 km, z toho 3268 – vlak, 236 – bus, 18 – taxi, 183 – maršrutka, 10 – autostop, 224 - loď 
• navštívené mestá – Černivci, Kamenec Podoľskij, Kišiňov, Bendery, Chiţcani, Tiraspol, Galaţi, Tulcea, Sfântu Gheorghe, Constanţa, Mamaia, Mangalia
• navštívené štáty – Ukrajina, Moldavsko, Podnestersko, Rumunsko, Maďarsko 

ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVŠTÍVENÝCH KRAJINÁCH:

DENNÍK:

1. deň – 19.07.2009 nedeľa

Je pekné nedeľné ráno a na bratislavskej hlavnej stanici, na treťom nástupišti je už pristavený rýchlik R 603 Čingov s odchodom o 8.10 hod. Stretávam sa s čerstvým dôchodcom Emilom Gluchom a spolu odchádzame na spoločnú poznávaciu cestu, ktorej cieľom je unikátna biosferická rezervácia v delte Dunaja. V Margecanoch pristupuje ďaľší spolucestovateľ Boris Ottmar, ktorý sem pricestoval rýchlikom R 811 Horehronec z Dediniek. Prichádzame do Košíc a tu stretáme Petra Ďurčáka, štvrtého člena expedície „Delta Dunaja, naprieč krajinami bývalého Sovietskeho zväzu“. V takomto kompletnom zložení odchádzame z Košíc vlakom Os 8807 s odchodom o 14.40 hod. Do Čiernej nad Tisou prichádzame o 16.23 hod. Presadáme do vlaku Os 8864 s odchodom o 16.29 hod., ktorý pozostáva z rušňa 163.107-6 a jedného vozňa. Na vedľajšej koľaji stojí vlak s jadrovým palivom („Atómový vlak“), ktorý Peter tajne fotí cez okno a lúči sa s nami, lebo si myslí, že ho zato zatvoria do väzenia a cesta sa pre neho predčasne skončí. Po odchode z Čiernej nad Tisou vo vlaku prebieha pasová kontrola, zastavujeme priamo na hranici a dvaja Ukrajinci musia zaplatiť pokutu, každý po 100 €, za prekročenie 90-dňovej vízovej lehoty.

Do Čopu prichádzame o 18.15 hod. ukrajinského času (+ 1 hod. oproti Bratislave). Tu vypisujeme vstupnú a výstupnú kartičku – „ďeklaráciju“. Ako cieľ cesty uvádzame tranzit do Moldavska. Nasleduje pasová a colná kontrola, pričom do pasu dostávame vstupnú pečiatku Ukrajiny a pečiatku s tranzitom na tri dni. Potom si ideme vymeniť eurá za ukrajinské hrivny v kurze 1 € = 10,5 UAH. Kupujeme lôžka po 49 UAH (4,66 €). Emil, keďže nemá voľný lístok OSŽD, si kupuje lístok aj s lôžkom spolu za 81 UAH (7,71 €). O 19.13 hod. odchádzame z Čopu vlakom N 626 (passažírskij) Užhorod - Černivci. Nasledujú mestečká Batevo, Mukačevo v pozadí s hradom, Karpaty, Svaljava, Volovec. Prichádzajúca tma nám znemožňuje fotiť nádhernú trať cez horské pásmo Karpaty s množstvom viaduktov a tak sa poberáme spať. Náš vlak pokračuje cez Stryj, Ivano-Frankovsk, Kolomyju do Černivci.

2. deň – 20.07.2009 pondelok

Prechádzame rieku Prut a presne o 7.50 hod. zastavujeme v Černivci, v hlavnom meste regiónu Bukovina. Rieka Prut ďalej svojím tokom tvorí prírodnú hranicu medzi Rumunskom a Moldavskom a neďaleko Galaţi sa vlieva do Dunaja. Staručkým škodováckym trolejbusom č. 3 ideme do centra mesta na Hlavné námestie, ktorému dominuje budova mestského úradu.

Ulicou Ruska prichádzame ku gréckokatolíckemu kostolu Nanebovzatia. Neďaleko sa nachádza tzv. „opitý“ kostol sv. Nikolaja s piatimi belasými kopulami. Vežičky na streche sú mierne zatočené a práve to pôsobí, akoby bol kostol opitý. O kúsok ďalej je druhý kostol sv. Nikolaja, celý z dreva. Pochádza z roku 1607 a je najstarším kostolom v meste. Pokračujeme ku katolíckemu Arménskemu kostolu, ktorého staviteľom bol český architekt Jozef Hlávka. Je však uzamknutý, takže nemáme možnosť si prezrieť interiér. Ďaľším významným kostolom v meste je katedrála Duše svätej z roku 1844. Od katedrály ideme trolejbusom k univerzite. Treba ešte spomenúť, že lístky v trolejbuse predáva sprievodkyňa, ktorá sa s „gučou“ papierových hrivien v ruke pretláča medzi cestujúcimi. Lístok stojí 0,75 UAH (0,07 €) a buď vám ho dá alebo nedá. Neviem akým spôsobom potom odovzdáva tržbu a koľko si z nej nechá pre seba. Ale zrejme na Ukrajine sú ľudia uvedomelí, poctiví a navzájom si dôverujú.

Národná univerzita Černivci je nádherný tehlový komplex, pripomínajúci krížiacky hrad Malbork v Poľsku. Postavená bola v rokoch 1864 – 1882 a jej projektantom bol opäť český architekt Jozef Hlávka. V priľahlom parku sa nachádzajú vzácne druhy stromov. Vďaka univerzite sa tak mesto Černivci stalo centrom ukrajinského intelektualizmu. Kedysi bolo po Viedni a Prahe tretím najvýznamnejším mestom Rakúsko-Uhorska. Ďaľším primátom mesta je Kalinivska tržnica, najväčšie trhovisko na Ukrajine. Je tu dostať vraj všetko a to za skutočne nízke ceny. My však nemáme chuť motať sa medzi stánkami a nakupovať a tak ideme trolejbusom na „autovakzál“ (autobus. stanica). Autobusom o 10.24 hod. odchádzame do Kamenca Podolskeho, pr. 12.00 hod. Je to 75 km a lístok stojí 23 UAH (2,19 €). Cestou prechádzame mestečkom Chotin so stredovekým hradom, ktorý v minulosti odolával mohutným útokom Turkov. Po príchode do Kamenca Podolského si dávame ruksaky do „kámery chranénija bagažá“ (úschovňa) priamo na autobusovej stanici a ideme do historického centra mesta. Kamenec Podolskij je kultúrnym a historickým centrom regiónu Podolie. Je známy svojou rozmanitou architektúrou a stredovekou pevnosťou. Staré mesto obklopuje skalnatý kaňon, ktorým preteká rieka Smotryč. V meste kedysi žilo veľa rôznych etnických skupín a každá tu zanechala kúsok svojej kultúry. Poliaci, Rumuni, Židia, Arméni, Gréci, Rusi, každý má svoju štvrť, kostoly a úrad. Inak ulice, námestia a budovy sú v dosť zanedbanom stave. Zrejme chýbajú peniaze.

Najpôsobivejšou pamiatkou mesta je hrad s opevnením, ku ktorému sa ide mostom ponad rieku Smotryč. Na nádvorí si možno zastrieľať z kuše. Vraciame sa na autobusovú stanicu, kupujeme si lístky (8,42 UAH) a o 14.50 hod. odchádzame autobusom do Dunajivci, pr. 15.50 hod. Odtiaľto pokračujeme ďaľším autobusom (28,50 UAH) o 16.00 hod. cez Novuju Ušicu do Mogilev Podolskij, pr. 18.30 hod. Na autobusovej stanici je celkom slušná reštaurácia. Dávame si večeru, boršč, chlieb, rezeň, hranolky, šalát, pivo, vodka a to všetko len za 3 €/os. Posilnení dobrou večerou, presúvame sa maršrutkou na železničnú stanicu. Staničná budova je nádherne zrekonštruovaná, tak ako väčšina staníc na Ukrajine.

Máme ešte dostatok času a tak v parčíku na stanici popíjame pivo a fotografujeme sa. Zrazu prídu colníci a chcú mi zobrať fotoaparát. „V prostórach stánciji neľzja fotografírovať“, s vážnosťou mi dohovára jeden colník. Vzápätí však priateľským úsmevom minimalizuje vážnosť situácie a púšťa sa s nami do neformálnej debaty. O 21.23 hod. prichádza náš vlak N 62 (skórij) zo Sankt Peterburg-Vitebskij. Do pasu dostávame výstupnú ukrajinskú pečiatku. O 22.18 hod. opúšťame Ukrajinu a odchádzame do moldavského Kišiňova. Vlak bol tvorený skoro výlučne moldavskými vozňami (CFM). Dežúrna nám ponúka posteľné prádlo, za ktoré sa platí, my však máme svoje spacie vaky. O chvíľu zastavujeme v moldavskej pohraničnej stanici Vălcineţ. Kontrola pasov prebehla bez jedinej otázky, pričom pasy sa skenovali na notebookoch, vybavených čítačkou, vyzeralo to profesionálnejšie ako napr. naša kontrola v Čiernej nad Tisou. Po bezproblémovej pasovej kontrole náš vlak pokračuje cez mestá Oknica, Beľc-Oraš (Balti), Ungeň (Ungheni), ale to už spíme.

Tiulná snímka: 19.07.2009 - žel. stanica Mukačevo © František Halčák