Cez Podnestersko vlakom k delte Dunaja (3)

5. deň – 23.07.2009 štvrtok

Z Galaţi odchádzame vlakom A 1732 (Accelerat) o 6.40 hod. do Brăila, pr. 7.15 hod. Na neďalekej autobusovej stanici zisťujeme, že autobus do Tulcei nám ide až o 9.30 hod. Kupujeme si raňajky a v bistre sa zastavujeme na kávu. Po krátkej prechádzke mestom sa vraciame na autobusovú stanicu a o 9.30 hod. odchádzame minibusom smer Tulcea. Kúsok za mestom prichádzame ku kompe, ktorou sa spolu s kamiónmi a ostatnými autami preplavíme cez Dunaj. Do Tulcei prichádzame o 11.48 hod. rovno pred prístavnú budovu. Hneď vedľa je železničná stanica. Pred predajňou lodných lístkov sa rozhodujeme, ktorým ramenom sa vydať. Každé je niečím zaujímavé. O 13.30 hod. odchádza loď Banat do Sfântu Gheorghe. Kupujeme si lístky za 30 lei/os (7 €) a vydávame sa na plavbu Svätojurským kanálom.

Po ľavej strane zanechávame Sulinský kanál, začína krásna príroda s množstvom poletujúceho vtáctva. Cestou stretáme výletné člny, pri brehoch je vidieť stanové tábory. Naša loď má dve poschodia vo vnútri s barom. Usádzame sa na palube, kde príjemne pofukuje vietor a pozorujeme nekonečnú spleť ramien a rákosia. Medzi stromami, ktoré sa skláňajú tesne nad hladinou vody je vidieť volavky, kormorány a pelikány. Sme v biosférickej rezervácii, ktorá je rajom rôznych druhov rastlín, vodného vtáctva a rýb. Toto územie má rozlohu takmer 4000 km2. Zastavujeme v dedinke Mahmudia, kde pristupujú ďaľší výletníci. Asi o 17.00 hod. „spúšťame kotvy“ pri prístavnom móle v rybárskej dedinke Sfântu Gheorghe.

Dedinčania s konskými povozmi už čakajú na turistov a predbiehajú sa v ponuke ubytovania. Aj my sa ubytovávame na súkromí za 10 €/os. Je to zrekonštruovaný typický nízky domček so strechou z rákosia, so sedením a grilom na dvore. Vítajú nás kávou a slivovicou a na večeru si objednávame pečeného kapra. Kým ho však upečú ideme sa vykúpať v Dunaji. Voda je príjemne teplá ale prúd je taký silný, že dlho plávať nevydržíme a pomaly nás unáša. Radšej to vzdávame a ideme sa potúlať po dedine. Pri brehu sú priviazané rybárske člny, ktorými vozia turistov na pozorovanie kŕdľov pelikánov. Po piesočnatých uliciach sa preháňajú konské záprahy, medzi domami sa voľne pohybujú kravy. Je tu miestny úrad, obchody, reštaurácie, banka, kostol a krčma. Dostať sa sem dá však iba po vode.

Ideme k večeri, pani domáca už má všetko nachystané vonku pod prístreškom. Pečený kapor na zelenine, k tomu mamaliga, čiže kukuričná kaša, domáci syr a rajčiny. Pán domáci zase nalieva slivovicu. Jednoducho kráľovská večera. Po dobrej večeri ideme sa ešte okúpať k moru. Pešo je to asi pol hodinu, chodia tu však traktory s vlečkami so sedadlami a konské povozy v „pravidelnom takte“. Pláž je tu piesočnatá, mierne sa zvažuje do mora, nikde žiadne lehátka, slnečníky, reštaurácie, jednoducho panenská príroda. Nachádzame sa v cieli našej cesty, pri ústi Dunaja do Čierneho mora, približne 2840 km od jeho symbolického prameňa v nemeckom Donaueschingene. Tam, medzi tabuľami štátov, ktorými Dunaj preteká je i tá so slovenským štátnym znakom a na nej nápis: „Dunaj – ty hranica vekov, národov a štátov staň sa v ich budúcich rokoch spojnicou v tisícročiach!“. Pomaly sa stmieva, komáre začínajú húfne útočiť. Vraciame sa do dediny a ideme spať.

6. deň – 24.07.2009 piatok

Zobúdzame sa o siedmej hodine rannej, balíme veci, lúčime sa s domácimi a ideme k prístavu. Ľudia sa už schádzajú pri lodi, kupujeme si lístky a o 8.00 hod. dvíhame kotvy späť do Tulcei. Cestou stretáme nemeckú výletnú loď Amadeus Classic z Passau. Do Tulcei prichádzame o 11.30 hod. Budova železničnej stanice Tulcea Oras má veľkolepú architektúru v tvare lode, avšak jazdia tu iba dva páry vlakov za deň. Batohy si dávame do úschovne a ideme sa naobedovať do mesta.

O 15.55 hod. odchádzame vlakom P 8654 (Personal), ktorý má dva vagóny. Pomaly naberáme meškanie. Trať je jednokoľajná, neelektrifikovaná, s mechanickými návestidlami. Krajina je dosť nezáživná, všade dookola je rovina, polia, pasú sa ovce a kozy. Prechádzame cez stanice Tulcea Mărfuri, Zebil, Babadag, kde sa nachádza najstaršia mešita v Rumunsku a žije tu početná turecká menšina. Nasledujú stanice Baia Dobrogea, Mihai Vitazu, Târguşor Dobrogea, Nicolae Bălcescu, Derin a o 19.45 hod. prichádzame do Medgidii, takmer hodinu zmeškaní. Plánovaný vlak o 19.13 hod. do Konstanci nechytáme, ďaľší má ísť o 19.54 hod., v skutočnosti však ide zmeškaný až o 21.40 hod. Do Konstanci prichádzame už po tme, o 22.30 hod. Ubytovávame sa v ***hoteli Maria za 20 €/os s raňajkami, kúsok od železničnej stanice.

7. deň – 25.07.2009 sobota

Po raňajkách sa pýtame dvojice mladých ľudí, akým autobusom sa dostaneme na Mamaiu. Oni vraj tam idú autom a odvezú nás. Máme šťastie, asi o pätnásť minút už vystupujeme na „Mamaia Beach“ – rumunské Miami. Celé pobrežie lemuje množstvo hotelov a reštaurácií, z druhej strany sa rozkladá jazero Siutghiol. Zastavujeme sa pri hoteli Doina a Emil sa vracia myšlienkami o dvadsaťpäť rokov dozadu, keď tu chodieval s rodinou na dovolenky. Ukladáme sa na piesočnatej pláži a ideme sa vykúpať. Nevidíme tu žiadnych zahraničných turistov, všetko len Rumuni. Kde sú tie časy keď sem chodievali Nemci, Čechoslováci, Maďari...? Zlatá éra socializmu pominula. Nad hotelmi popri pláži premávajú červené a žlté kabínky visutej lanovky (Telegondola „Mamaia“) dlhej dva kilometre, rakúskej výroby z roku 2004. Jednosmerný lístok stojí 8 lei (1,9 €) a spiatočný 15 lei (3,5 €).

Panoramatickým autobusom s otvorenou strechou sa vraciame do centra Konstanci. Konstanca je hlavným rumunským prístavom. Z námestia Piaţa Ovidiu, kde sa nachádza archeologické a historické múzeum, ideme popri mešite Mahmudiya s 50 metrov vysokým minaretom k Janovskému majáku. Tu na nábrežnej promenáde si možno príjemne oddýchnuť na lavičkách v tieni stromov s prekrásnym výhľadom na more. Povedľa sa nachádza akvárium s rôznymi vodnými živočíchmi z Čierneho mora a Dunajskej delty. Oproti akvária tesne nad morom je majestátna budova kasína, dnes však už nefunkčná, chátrajúca.

Pokračujeme k pravoslávnej katedrále sv. Petra a Pavla a potom k vykopávkam starovekého mesta Tomis, ktoré na tomto mieste založili Gréci v 6.stor. pred naším letopočtom. V archeologickom parku sú umiestené rôzne amfory a iné pozostatky starovekej kultúry. Trochu sme už vyhľadli a tak si oproti v reštaurácii kupujeme shawormu mare za 9 RON (2,16 €), čo sú vlastne kúsky mäsa, zeleniny, hranolky, majonéza zabalené v arabskej placke, niečo ako kebab. O 15.00 hod. odchádzame vlakom P 8803 popri pobreží do Mangalie, pr. 16.25 hod. Pri meste Agigea križujeme nový Dunajsko-čiernomorský kanál. Nasledujú prímorské rekreačné strediská Eforie Nord a Sud, mestečká Tuzla, Costinesti, Pescarus, Neptun a Mangalia, kde trať končí, kúsok od bulharských hraníc. Máme tu už pristavený náš priamy nočný vlak do Aradu. Kupujeme si pivo na cestu a nastupujeme do klimatizovaného rumunského lehátka. Lístky máme zakúpené už z Bratislavy po 16 €.

O 17.25 hod. odchádzame vlakom A 1821 cez Bucuresti Nord, Videle, Craiova, Simeria, Deva do Aradu. Lúčime sa s čiernomorským pobrežím po ľavej strane zanechávame jazero Techirghiol s liečivým čiernym bahnom. Za mestečkom Poarta Albă križujeme starý Dunajsko-čiernomorský kanál, nazývaný aj kanálom smrti (Canalul Mortii), pretože jeho výstavba si vyžiadala 100 000 životov robotníkov, ktorý tu boli odsúdení vtedajším režimom na nútené práce. Pred železničnou stanicou Cernavodă prechádzame železnično-cestným mostom cez Dunajsko-čiernomorský kanál s plavebnými komorami. Za mestom Cernavodă nasleduje štyri kilometre dlhý železnično-cestný most cez rieku Dunaj. Povedľa je starý nefunkčný ešte dlhší železničný most. O niekoľko kilometrov ďalej opäť prechádzame mostom cez ďalší dunajský kanál (Braţul Borcea). Všetko sú to zaujímavé technické diela.

8. deň – 26.07.2009 nedeľa

Do Aradu prichádzame o 9.57 hod. V reštaurácii míňame posledné rumunské lei a o 11.45 hod. odchádzame s IC 534 do Budapešti. Za hraničným prechodom Curtici posúvame čas na našich hodinkách o hodinu späť, nasleduje Lőkösháza, Békéscaba, Szolnok a do Budapest Keleti pu. máme príchod o 14.47 hod. Tu čakáme na pravidelne zmeškaný IC 344 Avala z Belehradu s odchodom o 15.28 hod., ktorý má vypísané meškanie 50 minút. Do Bratislavy namiesto plánovaných 18.58 hod. máme príchod o hodinu neskôr.

Záver

Delta Dunaja je oázou pokoja a svojím tichom a prekrásnou prírodou ponúka odpočinok a relax od hlučných a rušných miest. Je to raj rybárov, miľovníkov prírody a tých, čo obľubujú agroturistiku. Kúpanie v Čiernom mori tu možno spojiť s člnkovaním a objavovaním tajomných vodných zákutí pod korunami dvestoročných stromov, pod ktorými sa ukrýva rôzne vodné živočíšstvo a vtáctvo.

O Moldavsku sa hovorí, že je to najchudobnejšia krajina Európy. Asi to tak bude, pretože platy sa tu pohybujú od 100 do 250 €. Je tu dosť veľká nezamestnanosť, ľudia sa živia väčšinou poľnohospodárstvom. Železnice sú na nízkej úrovni, sú pomalé a zastaralé. Ako protiklad je budova železničnej stanice v hlavnom meste Kišiňove, ktorá je moderná, nádherne zrekonštruovaná. Podobné je to aj na Ukrajine, myslím tým platy a nezamestnanosť. Železnica je však celkom spoľahlivá a čo je na obdiv, tak to sú pekne vynovené staničné budovy. Prorusky orientované, separatistické Podnestersko je akoby také múzeum komunizmu a boľševizmu, kde sme mali možnosť v myšlienkách si pripomenúť brežnevovské časy, nie až tak veľmi dávne a nám dôverne známe. Colníci nám trochu dvihli adrenalín, ale práve to je na tom to dobrodružné. Schengen nám takéto „vzrúšo“ už nedopraje. Inak majú tu dobrý a lacný koňak.

Titulná snímka: 24.07.2009 - Rybárska dedinka Sfantu Gheorghe, rýchloloď do Tulcei © František Halčák