Ako sa jazdilo na NPŽ počas Autosalónu 2009

Pôvodne mali byť súpravy vlakov počas výstavy vedené motorovou lokomotívou, nakoniec ale boli ťahané parnými lokomotívami. Počas pracovných dní bola v čele vlakov „Kolbenka“ U 36.001 a cez víkend sa k nej pripojila aj „Trinástka“ U 25.001 . Cestovné sa neplatilo a tak sa mohol každý na vláčiku dosýta povoziť a vychutnať si tak veľmi pekné jesenné dni.

Odchod prvého vlaku bol každý deň naplánovaný na deviatu hodinu zo stanice Skanzen. Súpravy zrána jazdili poloprázdne, pred obedom už boli slušne zaplnené a poobede už museli cestujúci aj stáť. Posledné spoje zo stanice Brána odchádzali o šiestej večer a do cieľovej stanice dorazili už za súmraku.

K jazdám vlakov NPŽ už automaticky patrí aj prítomnosť prednostu Wáclava Gidaszewskeho so svojím neodmysliteľným megafónom, ktorý cestujúcim spestroval jazdu nielen vtipnými komentármi, ale aj informáciami z histórie NPŽ a vozidiel, ktoré na nej jazdia. Aby ako správny prednosta mal o všetkom dôležitom prehľad, trikrát denne mu posádka vlaku podávala hlásenie o priebehu služby. Hlásenia boli krátke ( ako na vojne ), pretože všetko prebiehalo bez problémov a žiadne mimoriadne situácie nenastali. A keďže šírenie chrípky H1N1 neustáva, opäť zaznievali z úst Wáclava výzvy na dodržiavanie hygieny a umývanie rúk.

 Cez víkend zavítali na Nitriansku poľnú železnicu priatelia z Poľska - Janek ( nick JG_Kraków ) a Gosia. Čo ich sem priviedlo a s akými dojmami odchádzali, vám už rozpovie Janek sám ( myslím si, že jeho "slovenskej poľštine" bez problémov každý porozumie, preto ho uvádzam v pôvodnom znení ):

Za suhlasem Mirka dovolim pridat’ malickie objasnienie, ako do naseho vyletu do Nitry prislo, a aj odkial sa vzial napad. Tak bude nieco historie. Ale ako to bolo od zaciatku…
W Nitre som bol prvykrat” v septembri 2007. Pojechalisme z kamaradem Ryśkiem Kozdrasiem, velkim uskorozchodnym nadsencem pozriet’ nieco na uskorozchodne żeleznicki na Slovensku (Nitra), a v Cechach (Jindrichuv Hradec). Skorej sme sa dohodnuli z clenem Vlaky.net, ktory ma nick lubochlast, ze sa v Nitre stretnieme, a porozpraviamy. Vsak, ak to v żivote, stalo’ sa inak. V Żilinie zrusila’ sa lokomotiva nasho vlaku, a vlak bol zastaveny v stanicy viac, ako 2 hodiny. Stratilo sa dalse spojenie, a do Nitry doslisme z 4-hodinnym mieskaniem. Lubohlast nie mohol cakat’ tak dlho a pojechal do domu, ale na żeleznicke stretlisme’ sa z Lubem Lehotskim (novinarem), a on nas poznal z Wacławem, a inymi ludmi z NPŻ. Mielisme velmi piekny cas v Nitre, a vecer z dobre umytymi (myslim – sterylnymi) rukami pojechaliśmy do Cech. Potom Waclav prijal moje pozvanki a v 2008 roku mielisme zastitu pohostenia go na Parowozjadzie w Suchej Beskidzkiej a w Chabówce. W Skansenie Waclav poznal niekolko moich ludi, v tom Gosię Sedlak, riaditel’ke useku technickich zariadeni nasho podnika, która ukazala mu Skansen. Waclaw a Gosia su velmi komunikativnymi ludmi, a mieli radi svoju kompaniu. Aj v tento rok pozvalisme Waclava na Parowozjadę. Bohużial nas priatiel mohol prijechat’ len na kratki cas, kiedy pri vielkosti pracy pri organizacji akci nie bolo casu ani porozpraviat’. A este tyżeń skorej volali mi z Nitry Waclav a Tercik, że je tam velmi dobra partia znamych ludi, a pozyvali abym aj ja dosiel. No tyzdeń pred Parowozjadą ne dalo sa. Bol som zły, że to tak vsetko vyslo. Sedel som pred pocitacem a cital som na nete o tom, że  nitrianska żeleznicka bude jazdit na autosalonie, ak prisla koleginia Gosia i poviedala mi: „Vies, żial, że nie bolo casu porozpraviat’ z Waclavem”. Ja som citil to iste. Tak prisiel napad: pojedeme do Nitry v case, kied bude’ sa konat’ Autosalon a bude jazdit’ Waclavova uzkokolajka. Realizacja bola rychla, zavolalisme do Waclava, jeho reakcja bola nadherna: Srdecnie Vas pozywam! Tak pojechalisme a mielisme piekny weekend.
Okrem zaujimavej żeleznicki bolo to piekne stretnutie ze skvelymi ludmi: Waclavem, który sa o nas viele staral. Wacku, vielka vdaka za vsetko!!! Mam nadej, że Ta niekiedy cesta zavede aj do Krakowa, a pojdemy spolocnie na Wawel. Miel som możnost’ prvykrat’ stretnut’ osobnie Mirka, vlakvieducom Julie (Julko, od Gosi viel’ka vdaka za „serwis kavovy”, tato żena bez kavy vobec nie funguje). Z dalsimi ak Marek, Roman, Karol, Petr a dalsi ne bolo to uż prve stretnutie. Priatiele, este raz vielka vdaka za vsetko!!!
Na ceste naspat’ tież ne bolo problemov, este zastavilisme na par hodin u priatiela v Trnavej Hore a po desatej doslisme do Krakowa.

Aj keď hlavný prím na výstave hrali automobily, či už tie súčasné alebo historické, mnoho návštevníkov sa cielene zaujímalo o zvezenie sa vláčikom NPŽ.  Tieto posledné jazdy vláčikov Nitrianskej poľnej železnice pre verejnosť v roku 2009 zanechali vo všetkých opäť pekné spomienky a môžeme sa už teraz tešiť, ako sa opäť mašinky rozbehnú po trati aj v budúcom roku. Všetkých vás v mene NPŽ srdečne pozývam na jazdy v roku 2010.