Dovolenka Strážske 2oo9
Tak ako sa stalo po minulé dva roky zvykom, prinášame aj tento krát reportáž z nášho dovolenkového šantenia pri koľajach. Tak ako minule sme z rôznych dôvodov odložili dovolenkovanie na september. Tento rok sme dovolenku začali trocha netradične, v polovičke našej cesty na miesto určenia.
Po zdĺhavých rokovaniach o viacerých variantoch našej cesty bol napokon schválený finálny plán, ktorý v sebe zahŕňal pobyt na Starej Kremničke, kde práve v nedeľu 13.9. pokračovali oslavy 65. výročia SNP Bojmi pod Kečkou. A tak aby sme sa zbytočne nemuseli náhliť na východ, rozvrhli sme si cestu na dva dni.
V nedeľné ráno vyrazila zo Starej Turej trojica Matias, Mišec a Tom, kvôli nevhodným prípojom k rýchlikom do Nového Mesta nad Váhom autom. d`Ant sa už od soboty nachádzal na Grand Prix vo Zvolene. A prečo sme si vlastne vybrali tento rok destináciu na východe? Odpoveď je prostá, kvôli rozmanitej nákladnej doprave na neelektrifikovaných tratiach, kde sú vlaky ťahané hnacími vozidlami s nádherným charakteristickým zvukom motora K6S310DR.
Po tom, čo sme v pokladni v Novom Meste nad Váhom ozrejmili našu požiadavku na cestovný doklad, sme nastúpili do R601 aby sme už v Trenčíne prestúpili na ďalší spoj do Chynorian. Tu sme našťastie mali v rozumnom časovom intervale prípoj v podobe R 721 Bojnice, ktorým sme sa dostali až do Prievidze. Hodinový pobyt na prestup sme využili na občerstvenie, partičku kariet a poniektorí i na pár minút spánku. O spestrenie našej ďalšej cesty sa postarali ŽSR dlhodobou výlukou v medzistaničnom úseku Sklené pri Handlovej – Horná Štubňa, kde sme boli prepravený NAD. Po rýchlom a nevyhnutnom občerstvení v nám už dobre známom Štubnianskom staničnom bufete, sme nastúpili do Os 7551. Tento však pravidelne na Kremničke nezastavuje, no od regionálneho dispečera sme mali potvrdené, že v nedeľu budú všetky vlaky osobnej dopravy mimoriadne zastavovať aj v Kremničke, práve kvôli oslavám. Keď sme sa však dopytovali u vlakvedúcej či je vlaková čata o tejto skutočnosti vyrozumená, iba sa na nás usmievala a uisťovala nás, že ona o ničom nevie, a zastavovať sa nebude. My sme si však stáli za svojim a boli sme rozhodnutí ísť osloviť i rušňovodiča. Už v Turčeku nás však vlakvedúca informovala, že nám rušňovodič „teda“ zastaví. Napokon v Bartošovej Lehôtke bol rušňovodič vyrozumený i rozkazom od výpravcu.
Doobednajšia idylka v Prievidzi, 13.9.2009, © Bc. Martin Horňák
A tak po chvíľke jazdy sme za tunelom Pod Kečkou znížili rýchlosť na 5 km/h pretože v koľaji tak ako i na samotnej bývalej výhybni Stará Kremnička sa nachádzalo mimoriadne zvýšené množstvo ľudí. Po vystúpení z vlaku sme sa ihneď presunuli na miesto bojov, poniektorí IPV, iní zasa po svojich. Po príchode vlaku na miesto sa rozpútali boje, súprava bola nútená niekoľko krát takticky ustúpiť, či už do lesného porastu alebo do tunela. Boje sa napokon ukončili víťazne, a tak sme sa mohli presunúť naspäť na Starú Kremničku. Prvé čo ma hneď na prvý pohľad upútalo bolo upravené okolie budov. Ešte pred pár týždňami na našej stanovačke by ste budovu Starej Kremničky ťažko odfotili celú, a ešte ťažšie by ste hľadali vhodné miesto na postavenie stanu tak, aby Vás svojou jazdou neohrozovali koľajové vozidlá. Dnes však všetko vyzeralo úplne inak. Okrem iného sme si prehliadli aj novú posilu ZSSK Cargo – 765.002 a po občerstvení a odbornej diskusii sme sa napokon mimoriadnym osobným vlakom, vedeným Pielstickom KHT T446.0253, dopravili do Zvolena. Tu sme doplnili zásoby na nadchádzajúce dni a bez otáľania sme prestúpili do d`Antovho auta, pretože na nás na Zbojskej už čakala vynikajúca večera, a v rozumnom čase sme sa chceli dostať do Revúcej.
Pondelok sme boli nútený vstať v skoré ráno, aby sme sa d`Antovým automobilom mohli presunúť do Plešivca k R 801. Driemajúci spiaci sme sa pozobúdzali v Moldave nad Bodvou. Dlhší čas na prestup v Košiciach sme vyplnili raňajkami. Do Strážskeho nás odviezol R443 Šírava, ktorý, ako je zvykom v Bánovciach nad Ondavou menil trakciu, čo výhodne padlo viacerým cestujúcim na fajčiarsku pauzu. No už v Trebišove sme mali dôvod na radosť, pretože sme zočili prvé stroje 751 a 752 postávajúce si na stanici. Po príchode do Strážskeho sme sa ihneď ubytovali. Aby sme zbytočne nestrácali čas, vyrazili sme späť na stanicu vyzistiť dopravnú situáciu, pretože koľaj plná Wap-iek (Falls) sa nedala prehliadnuť. Takisto sme ešte nemali presne naplánovaný program na nadchádzajúce dni, no po pohľade na oznamy o výlukách bol program operatívne zostavený, tak aby sme sa výlukám vyhli a mohli nafotiť čo najviac 751/752.
R443 Šírava v Košiciach bez HDV, 14.9.2009, © Bc. Martin Horňák
Pondelok sme teda využili na návštevu Nižného Hrabovca, kam sa chystal Mn 81152 vedený 752 018. No skôr ako sme vyrazili pešo do Hrabovca sme sa pokochali miestnou posunujúcou zálohou, ktorá zostavovala ucelenku „Wap-kov“. Manipulák sme si stihli cvaknúť a natočiť ešte pred Strážčianskym tunelom. Od tunela sme sa potom do Hrabovca presunuli po vlastných. Po našom príchode manipulák ešte stále obsluhoval miestnu vlečku, a tak som ja s Mišecom ostali čakať v záreze za stanicou. Tom s d`Antom zatiaľ zabezpečili občerstvenie. V Hrabovci boli už na manipulačnej koľaji nachystané mechanizmy na stredňajšiu plánovanú výluku. Cestu naspäť do Strážskeho nám skomplikoval zrýchlený Os 9131, ktorý nemá v Hrabovci zastavenie, a tak sme sa museli operatívne presunúť do Vranova nad Topľou Os 9110.
Mn81153 odchádza z Nižného Hrabovca, 14.9.2009, © Michal Melicher
Utorkový deň sme venovali návšteve Stakčína. Už ranný príchod na stanicu bol dôvodom na vyťahovanie fotoaparátov, pretože na ucelenej súprave Wapiek, ktorú v pondelok zostavila záloha bola nachystaná 752 021, ktorú zdobia ešte stále logá ŽSR. No času na kochanie a fotenie nebolo mnoho, pretože náš Os 8907 zanedlho odchádzal. Pobyt v Humennom nám ubehol celkom rýchlo, veď napokon bolo sa na čo pozerať. Okrem nášho vlaku sa do stanice zbehli vlaky zo všetkých smerov, takže v priebehu pár minút boli skoro všetky dopravné koľaje obsadené. Prehliadku tunajšieho depa sme odložili na poobedňajšie hodiny. Do Stakčína pokračovala súprava z Os 8907 v zložení 754 032 a 4x B. Po príchode do najvýchodnejšej stanice ŽSR, okuliarnik klasicky obehol súpravu a po zvesení sa čakalo na vykonanie potrebných úkonov pred odchodom. Po našom príchode naspäť do Humenného sme už všetci pociťovali nedostatok energie a tak sme si dopriali neskorý obed. Odporúčam však využiť iné stravovacie zariadenie ako jedno z tých, ktoré sme pri stanici navštívili my. S pomaly zapadajúcim slnkom sme vyrazili teda na návštevu miestneho depa.
Bolo sa naozaj na čo pozerať. V halách ale i pod šírim nebom boli odstavené 751, 752, 721, 754 ale i motory 810 a 812. No v celom depe sa nepohol ani šŕobik, ani jedno kladivo neudrelo. Prosto ticho, ktoré bolo prerušené iba dva krát štartovaním a tichým pobrumkávaním 752jiek. Každý si asi domyslí na čo narážam, obzvlášť v posledných mesiacoch to dobre vidno na súpravách vlakov, ktorých vozbu zabezpečuje Humenné. Nuž ale nepoznám súvislosti prečo vznikajú takéto situácie. Do Strážskeho sme sa zviezli sólo 810 661, smerujúcou v podvečerných hodinách do Trebišova.
721 223 a 752 043 idú na hranicu (HDR), 15.9.2009, Humenné, © Bc. Martin Horňák
No po príchode do Strážskeho, sme zotrvali na stanici, pretože podľa našich predpokladov 752 043, ktorá bola počas nášho pobytu v depe vystavená na hranicu spolu s traktorom 721 223, prišli za našim motorom s Mn 81260. Do ruchu na stanici zasiahol iba R 442 križujúci s Os 9105. Po odchode týchto vlakov sme odišli aj my, pretože hlad bol silnejší, a hlavne dianie na stanici sa upokojilo.
V stredu sme sa rozhodli navštíviť Kapušany pri Prešove. Odchod sme stanovili na skoršie ranné hodiny, aby sme sa vyhli plánovanej výluke Nižný Hrabovec – Vranov nad Topľou. Po príchode do Kapušian sme ihneď zaujali miesto na prešovskom zhlaví, pretože Mn 81150 stojaci v stanici, po odhláške za osobným vlakom, odišiel do Prešova. Po jeho odchode sme sa informovali u výpravcu o nadchádzajúcej doprave, a keďže sa nemalo do obeda nič významné diať, vydali sme sa teda po raňajkách v čakárni na Kapušianský hrad. Po tom, čo sme sa trocha blúdiac vyštverali na hrad, sa nám naskytol krásny výhľad na dolinu. A tak sme som si mohol cvaknúť a Mišec natočiť obedný Os 9109, ktorý v závese priviezol aj 810 s 011 na osobný vlak do Bardejova. Zostup z hradu bol v porovnaní s výstupom doslova bleskový, cestička ktorú sme objavili viedla priamo po skalnatom svahu do obce. Po výdatnom obede sme s Mišecom odfotili a natočili 752 051 ako Mn 81212. Napokon i tento stroj odišiel do Prešova a my sme sa premiestnili k Hanušovskému viaduktu prostredníctvom Os 9131. Tu sme si postriehli na Os 9111 vedený 810 005 s prívesom, a Os 9110 vedený 754 056, ktorá nás po obrate v Prešove viezla do Vranova. Keďže výluka medzistaničného úseku do Hrabovca ešte stále pokračovala, boli sme prepravený NAD. Do Strážskeho sme pokračovali súpravou 812 s prívesom.
Panoráma Hanušovského viaduktu, 16.9.2009, Hanušovce nad Topľou, © Bc. Martin Horňák
Ako naschvál, keď sme tento večer vynechali návštevu stanice, sme na izbe počuli čochvíľa známy a nezameniteľný zvuk motorov K6S310DR. To ako keby niekto vedel, že tam nie sme a ako naschvál jazdili Zamračené hore dole do neskorej noci.
Štvrtok sme mali naplánovaný odchod domov. Pôvodne sme premýšľali využiť priame spojenie do Nového Mesta nad Váhom i s prípojom na Starú Turú v podobe R 614 a Os 3100. No po zvážení všetkých možností sme sa napokon rozhodli využiť spojenia cez Michaľany k R 612 v Košiciach, aby sme si pozreli aj kúsok juhu. A tak sme s prestupmi v Trebišove a Michaľanmi dorazili do Košíc, kde sme sa rozlúčili s d`Antom. Cesta domov nám ubiehala pomerne rýchlo a bez výrazného meškania sme dorazili domov aj my zvyšní traja.
Čo dodať na záver? Asi znova sa aspoň takto poďakovať zamestnancom ŽSR a ZSSK CARGO za poskytnuté informácie a cenné rozhovory. A kam pôjdeme nabudúce? To ešte asi nie je celkom rozhodnuté, ale ako poznám Mišeca, isto vymyslí niečo čo bude znova stáť za to.
Foto: Dušan Antalík, autor a Michal Melicher