Letné vlakové šialenstvo 2009 (4)

Pozrieme sa ako sa cestuje v prímorskej Ligúrii a na Francúzskej riviére. Pri ceste späť Slovensko sa na dva dni zastavíme opäť v čarokrásnom Švajčiarsku, tento krát v kantóne Ticino, hraničiacim s Talianskom.

6. deň, pondelok 27.7.2009 – Taliansko (Pietra Ligure)

Nadišiel deň nášho odchodu zo Švajčiarska. Ráno vstávame, balíme posledné veci a ide sa raňajkovať. Po zaplatení penziónu sa vydávame na stanicu. Cestu do Luzernu absolvujeme nám už známou traťou cez Brunigg Pass. Po 2 hodinách jazdy vystupujeme v stanici Luzern. Cestu do Talianska máme naplánovanú Gotthardskou železnicou. Z Luzernu sa presúvame Régiom do železničného prestupného uzla Arth Goldau. V tejto stanici máme viac času a tak fotografujeme okolie a odchádzajúcu súpravu zubačky na Rigi Kulm. Krátko predpoludním prichádza súprava ICN, ktorá končí v stanici Lugano. Vlak je dosť plný a tak sme radi že sme vôbec našli voľné miesta na sedenie. Opúšťame pomaly centrálne Švajčiarsko a začíname stúpať k vrcholovému portálu Gotthardského tunela.

Cesta ubieha rýchlo, popri trati vidieť miestami stavebný ruch na novom tunele Bassis Gotthard. V stanici Bellinzona vystúpila značná časť cestujúcich, a tak už do Lugana ideme prázdnejší. Presne na čas zastavujeme v spomínanej stanici a rýchlym prestupom sa ocitáme v talianskej jednotke ETR, ktorá jazdí pod názvom Cisalpino. Vlak je povinne miestenkový. O miesto sa delíme so starším talianskym párom. Cesta ubieha rýchlo, avšak pred Milánom viac stojíme ako ideme. Nakoniec všetko dobre dopadlo a s menším meškaním vchádzame na hlavnú milánsku stanicu Milano Centrale.

Prichádzame k jednému z posledných nástupíšť, kde je už pristavená súprava vlaku EC s konečnou v Nice Ville. My však ideme do stanice Finale Ligure, ktorá je naším prestupným bodom. Miestnym regionálnym vlakom sa následne presúvame do nášho dovolenkového cieľa - Pietra Ligure. Po vystúpení z vlaku zisťujeme že naše ubytovanie sa nachádza vysoko na kopci nad mestečkom. Vonku je slnečné horúce počasie, v tieni okolo 34 stupňov a tak sme radi, že sa môžeme odviezť miestnym taxíkom, aj keď cestovné už takú radosť nevyvoláva.. Ubytovávame sa a večernou prechádzkou zahajujeme náš pobyt pri mori.

7. deň, utorok 28.7.2009 – Francúzsko, Monaco (Monte Carlo, Cap D´Ail, Nice)

Hneď druhý deň nášho pobytu na Ligúrskej riviére využívame na výlet na Francúzsku riviéru. Ráno si dáme typické talianske „výdatné“ raňajky - sladký croaisant, jogurt čaj a džús. Takéto zloženie sa opakuje každé ráno. „Výborne“ najedení ideme na stanicu, kde čakáme na regionálny vlak. S menším meškaním prichádza regionálna jednotka. Vozne sú plne klimatizované. Cesta ubieha svižným tempom, prechádzame cez nespočetné množstvo tunelov a mostov. Po vyše hodinovej ceste prichádzame do hraničnej stanice Ventimiglia, tá je zároveň aj koncovou stanicou pre náš regionálny vlak. Vystupujeme a rozhliadame sa po stanici.

Nastupujeme do regionálnej poschodovej jednotky a smerujeme do Monaca – hlavného mesta Monte Carla. Cesta ubieha rýchlo, stojíme len v meste Menton. Okolo poludnia vystupujeme v Monackom kniežatstve. Stanica sa nachádza v podzemí. Robíme si niekoľko hodinovú prechádzku. V poobedňajších hodinách sa presúvame o niekoľko kilometrov ďalej. V ruksaku máme zbalené aj veci na kúpanie a tak vystupujeme v malebnom mestečku Cap d´Ail. Schádzame po prudkých kamenných schodoch až sa ocitáme v prekrásnej zátoke, kde si naozaj užívame kúpanie v mori.

Podvečer opäť usadáme do vlaku a vystupujeme až v Nice. Dôvodom našej cesty do tohto mesta je zakúpenie miesteniek na nočné vlaky Ventimiglia - Paris (Corail Lunea) a Paris - Munchen (CNL). Vystupujeme v stanici Nice Ville, a naše prvé kroky vedú do centra predaja medzinárodných cestovných lístkov. Prichádza však veľké rozčarovanie.

Zisťujeme, že je už po pracovnom čase a jediným pohybom vo vnútri sú pracovníčky z upratovacej firmy, ktoré nám však ťažko predajú cestovné lístky. Stále nemôžeme uveriť tomu, že takto skoro zatvárajú. Aspoň si robíme menšiu prechádzku mestom a ukončujeme ju v miestnom supermarkete. Okolo 19:30 odchádzame regionálnym vlakom späť do hraničnej stanice Ventimiglia, aby sme sa následne presunuli do Pietra Ligure, kde máme ubytovanie.

Vystupujeme vo Ventimiglii a prichádza ďalšie „milé“ prekvapenie. Stanica zíva prázdnotou. Na nástupišti stojí jedine régio, ale to je to, ktorým sme práve prišli z Nice. Na hodinkách mám pomaly 20:30 a zisťujeme, že posledný vlak išiel niečo pred pol hodinou. Najbližší spoj ide až ráno okolo 4:30, no fakt na zasmiatie. Pri pomyslení na to, že by som tu mal nocovať s priateľkou mi naskočila husia koža. Začíname pretoo hľadať náhradné dopravné riešenie, ako sa dostať späť do Pietra Ligure. Pred stanicou stoja miestni policajti a tak sa dávame s nimi do reči (aspoň jeden vedel trochu anglicky). Odporúčajú nám miestny autobus do San Rema. Čakáme na zastávke a čoskororo naozaj prichádza.

Na výhody Interraiu môžeme zabudnúť a tak pekne „cálujem“ prvé Eurá. Cesta trvá takmer hodinu, vonku je už tma a my sme v San Reme. Okolo 22:00 nastupujeme do ďalšieho autobusu a tým ideme do mesta Andora – teda budeme opäť bližšie k Pietra Ligure, ale ešte stále nie tam. Táto časť cesty je najdlhšia, vedie po pobreží a určite by cez deň bola krásna, takto je len dlhá. Krátko po polnoci sme dorazili do Andory a vydali sa na posledná časť našej nočnej cesty – konečne už do nášho vytúženého Pietra Ligure. Na penzión prichádzame neskoro v noci. Plný zážitkov a nečakaného dobrodružného cestovania zaspávame.

8. deň, streda 29.7.2009 – Taliansko (Pietra Ligure)

Stred týždňa využívame na relax a na kúpanie sa v mori. Ráno vstávame a dostávame znova rovnaké raňajky a tak sme zhruba za 2 hodiny hladní. Deň trávime na pláži a odpočinok po tom včerajšom cestovateľskom maratóne prišiel úplne vhod.

9. deň, štvrtok 30.7.2009 – Francúzsko (Ventimiglia, Menton)

Predposledný deň nášho pobytu pri mori využívame po stredajšej prestávke opäť na výlet. Po tom predchádzajúcom fiasku v Nice odchádzame do Ventimiglie na pravé poludnie. Cesta ubieha rýchlo. Po necelých 2 hodinách vystupujeme v stanici, kde sme pred 2 dňami takmer ostali nocovať. Ideme sa informovať o miestenkách na nočný vlak do Paríža. Na naše prekvapenie dostávame v miestnej pokladni informáciu, že miestenky sa nedajú vybaviť a je to možné iba na francúzskom území. Zvláštne, veď sme v hraničnej stanici a navyše nočný Corail vychádza práve z Ventimiglie.Kupujem lístky do Mentonu, čo je prvé francúzske mesto, kde by už rezervácie na vnútroštátne nočné vlaky mali ísť vybaviť. Poschodovou jednotkou sa vezieme až do Mentonu.

Po vystúpení smerujeme k medzinárodnej pokladni a žiadame miestenky na vlak do Paríža a následne na vlak do Mníchova. Dostávame pozitívnu správu. Lehátka na zajtra do Paríža sú ešte voľné, teraz už len aby boli miestenky z Paríža do Mníchova alebo Berlína a dočkáme sa vytúženého výletu do Paríža. Ale, opäť smola ! Presne ako pred rokom, všetky miestenky z Paríža do Nemecka sú vypredané. Takže, zbohom Paríž - žiadam miestenky na nočné vlaky Venezia-Munchen CNL a Venezia-Wien. Chvíle napätia a opäť záporná odpoveď. No čo, poďme aspoň k moru. Tu trávime zhruba 2 hodiny a v podvečerných hodinách sa vraciame späť do Pietra Ligure.

10. deň, piatok 31.7.2009 – Taliansko

Prišiel deň nášho odchodu z tejto nádhernej krajiny. Po raňajkách a vyplatení penziónu smerujeme na stanicu a čakáme na regionálny vlak do Janova odkiaľ chceme ísť do Milána. Vlak je znova klimatizovaný, čo nám vyhovuje, keďže vonku je veľmi teplo a vysoká vlhkosť vzduchu. Za necelé 2 hodiny sa ocitáme na janovskej hlavnej stanici Piazza Principe. V okienku pri predaji lístkov sa dozvedáme, že miestenka k Interrailu sa nedá kúpiť (minulý rok sa ešte dala), takže nastupujeme do vlaku bez miestenky. Vidieť, že nie sme vo Švajčiarsku - vlaky si tu chodia ako chcú, ten náš mešká už vyše 30 minút. Nakoniec sme sa ho predsa len dočkali a obsadzujeme si voľné miesta. Opúšťame Janov a smerujeme do Milána.

Prichádza sprievodca, ale miestenky nepýta, iba nás posiela do ďalšieho vagóna, s tým, že sú tam voľné kupé. Vozeň je poloprázdny, je to zvláštne ale čudujeme sa len do chvíle, keď zisťujeme, že vo vozni nie je elektrika, takže na klimatizáciu môžeme rovno zabudnúť. Cesta ubieha svižným tempom, zastavujeme v staniciach Voghera a Pavia. Začíname sa približovať k Milánu a to je aj dôvod, prečo viac stojíme ako ideme - zo všetkých strán sa tu totiž začínajú zbiehať trate, každú chvíľu nás obiehajú vysokorýchlostné vlaky Eurostar. Vidieť, že Taliani preferujú rýchly spôsob prepravy z bodu. Krátko po 16:30 prichádzame na hlavnú milánsku stanicu a rozmýšľame, čo ďalej.

Nakoniec sa rozhodneme, že domov pôjdeme cez Švajčiarsko a ak budeme mať šťastie, chytíme ešte nočný EN do Viedne. Máme na výber 2 vlaky, nakoniec volíme miestny regionálny vlak do hraničného mesta Chiasso. Cesta ubieha pomerne hladko. Zhruba za hodinu prichádzame do Chiassa. Vzhľadom na pokročilý čas, sa šanca, že stihneme EN do Viedne o 22:40, stáva mizivou. Nemá zmysel sa naháňať a tak si zakupujeme miestenky z Zurichu do Viedne na zajtra. Rozhodujeme sa, že noc prespíme v Lugane a tak nasadáme do vlaku a vystupujeme až tam. Ubytovali sme sa v hoteli, v ktorom som býval minulý rok. Dávame si večernú prechádzku po meste.

11. deň, sobota 1.8.2009 – Švajčiarsko (Swiss Miniatiur World, Monte Generosso)

Ráno vstávame a ideme si dať „výdatné“ raňajky. Tento krát sme sa však najedli fakt do prasknutia. Následne po zaplatení hotela smerujeme na stanicu. Našu obriu batožinu nechávame v úschovni na stanici. Interrail už disponuje iba jedným dátumom, ktorý využijeme na nočnú cestu na Slovensko, a tak cestu z Lugana do Zurichu absolvujeme za štandartnú cenu. Ešte je ale času dosť a preto sa vydávame miestnym S-bahnom do časti Melide. Nachádza sa tu Miniatúrny švajčiarsky svet, ktorý je naším prvým dnešným cieľom.

Zhruba 2 hodiny trávime v miniatúrnom svete, následne si dávame pauzu a sedíme pri jazere. Poobedie využívame na poslednú atrakciu a tou je ozubnicová železnica na Monte Generoso. Východisko zubačky je v mestečku Capolago, kam sa presúvame miestnym S-Bahnom. Zakupujeme si lístky a usadáme do zubačky. Odchádzame a smerujeme už od stanice prudko do kopca. Navyše je zubačka plne obsadená do posledného miesta, ale vládne v nej humorná atmosféra, o ktorú sa stará akýsi miestny šašo, ktorý aj na nás robí neskutočné grimasy. Cesta vedie nádhernou horskou scenériou. Po vystúpení sa rozhliadame po okolí, fotografujeme, všade na vôkol vidieť pasúce sa kozy a kravy. Konečne mám šťastie a na živo vidím hrať miestnych trubačov na obrovských dlhých trúbach tak typických pre Švajčiarsko.

V miestnom suvenírovom obchodíku si zakupujeme zopár vecí. Opätovne nasadáme do zubačky a vraciame sa späť do Lugana. Po príchode na stanicu si ideme vyzdvihnúť našu batožinu. Idem ešte do miestneho obchodu nakúpiť nejaké potraviny na cestu. Pri platení nastali nečakané problémy s kreditkou, ani za nič ju nechcelo zobrať a tak sme sa museli uskromniť s polovičným nákupom, ta druhá polovica ostala v obchode. Rýchlo nasadáme do vlaku a v zapätí opúšťame Lugano. Cesta do Zurichu ubieha rýchlo. Presne na čas zastavujeme na hlavnej stanici. Za posledné peniaze si kupujeme pizzu. Priateľka stráži našu batožinu a ja idem fotografovať dva nočné EN vlaky.

Prvý je už pristavený a je to EN 313 Luna do Ríma. Súprava je tvorená talianskymi lôžkovými vozňami a švajčiarskymi ležadlovými vozňami. Na ďalšom nástupišti je už pristavená ďalšia súprava - EN Zurichsee. Tento vlak ma pestré zloženie vozňov. Vezie priame vozne do stanice Graz a to ležadlo aj lôžko a jeden vozeň na sedenie. Stredná časť súpravy ide do stanice Zagreb a ešte vezie aj priame vozne do Belehradu. Posledné vozne smerujú do stanice Villach. V súprave sú radené aj švajčiarske vozne na sedenie, tie však idú len po hraničnú stanicu Buchs. V stanici Feldkirch pripájajú k súprave ešte autovozne a vozne na sedenie do stanice Graz a Villach.

Po odchode tohto vlaku ostáva ešte celá hodina, kým sa aj my vydáme na našu vyše 9 hodinovú cestu do Viedne. Na stanici panuje stále ruch, vlaky prichádzajú a odchádzajú ako na bežiacom páse. Konečne sme sa dočkali, k nástupišťu pristavujú náš vlak. Ideme si obsadiť naše kupé, v ktorom sú ešte 2 miestenky. Blíži sa čas odchodu a stále sme v ňom sami. Na poslednú chvíľu prichádza mladý japonský pár. Začíname sa pohýnať a naberáme hneď za stanicou slušnú rýchlosť. V stanici Buchs prebieha výmena lokomotív a tak isto nastupuje aj rakúska sprievodcovská čata.

V stanici Bludenz prebieha kontrola cestovných dokladov a môžeme pokračovať v spánku. Ráno prichádzame do Viedne načas, ešte sme stačili zakývať nášmu IC vlaku do Bratislavy – no tomu sa hovorí „spojenie“ so západom. Našťastie zisťujeme, že náš EN, korý pokračuje do Budapešti, pripája aj vozne na sedenie a tak sa usádzame v maďarskom veľkopriestorovom vozni a pokračujeme do stanice Bruck/Leitha. Opäť prebieha kontrola našich Interrail passov sprievodcami, ktorí nás kontrolovali uprostred noci v Bludenzi. Poslednou etapou je régio do nášho rodného Slovenska.

Titulná snímka: 31.07.2009 - Genova Piazza Principe: Slnečná staničná pohoda © Martin Kóňa