Vlakom na tropický ostrov – aké to bolo?

27.11.2009 8:00 Bc. Jozef Gulík, Peter Žídek

„Čo je to za hlúposť?“ – možno si povedia niektorí – veď na tropické ostrovy sa zásadne cestuje lietadlom. Ak ale informácie na našej stránke www.vlaky.net čítate pozorne, zaiste tušíte o čom bude práve reč. A keďže sme na vlakovej internetovej stránke, tak sa bude predsa cestovať vlakom! Nuž a praktickú ukážku toho, ako možno využiť vlak aj pre takýto cieľ cesty, nám minulý týždeň predviedla spoločnosť WAGON SERVICE travel.

Ľuďom, ktorí sa bežne pohybujú v železničnom prostredí, pravdepodobne netreba spoločnosť WAGON SERVICE travel nijak zvlášť predstavovať. Pôsobí u nás nepretržite už jedno desaťročie a výlety, ktoré organizuje za svetovými zaujímavosťami či vybranými podujatiami, sa konajú výlučne po koľajach.

Ich mimoriadne vlaky, zložené z ležadlových a iných špeciálnych vozňov, vyrážajú niekoľkokrát do roka na rôzne svetové strany, aby nám ponúkli možnosť relaxovať, a vidieť i zažiť niečo nevšedné. To všetko spôsobom, nám srdcu najbližším. Skutočnosť, že touto formou vlastne WAGON SERVICE travel popularizuje železničnú dopravu pre širokú verejnosť, ktorá si často len ťažko hľadá cestu k tak praktickému, ekologickému a bezpečnému druhu dopravy, je už len akýmsi príjemným bonusom.

Medzi tradičné akcie, ktoré si už našli svojich skalných priaznivcov a opakujú sa s pevnou pravidelnosťou, patria napríklad Predvianočný výlet do Viedne, februárový zájazd na vychýrený karneval v Benátkach, cesta na svetoznáme pútnické miesta do francúzskych Lúrd, atď. Záujemcov o presnejšie informácie a komplexný prehľad všetkých pripravovaných zájazdov bude najlepšie odkázať priamo na domovskú stránku www.wagonservice.sk, kde isto nájdu všetko potrebné.

Tropické ostrovy pri Berlíne. Perfektná voľba pre dlhé zimné dni. Nebyť zájazdu WAGON SERVICE travel, ani by sme nevedeli, čo všetko máme doma v Európe. Foto: Jozef Gulík

Okrem zaužívaných destinácií sa ale v programe objaví zavše aj niečo nové a neznáme. Pre organizátora, na jednej strane, to obvykle predstavuje veľký otáznik, s akým ohlasom sa novinka stretne, a pre bežných ľudí, na strane druhej, zas jedinečnú príležitosť opäť spoznať a zažiť niečo netradičné. Práve do tejto kategórie patril aj výlet na Tropical Islands (Tropické ostrovy), ležiace približne 60 km juhovýchodne od Berlína, o ktorom vopred informovala aj naša internetová stránka:
http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/003280-Party-vlak-na-Tropicky-ostrov-pri-Berline-1511-17112009.asp

Kto by netúžil aspoň na jeden deň zažiť malý zázrak a vymeniť sychravé a studené novembrové počasie za pravé tropické podnebie s pralesom a morskou plážou? A tu odrazu – skvelá príležitosť pre každého, komu čas a financie nedovoľujú stráviť víkend v skutočnom Karibiku.

Pozoruhodný výlet máme pred sebou nielen my, ale aj rušeň 362.004 ZSSK, ktorý súpravu ôsmich vozňov povezie až po nemeckú hranicu - do Děčína! Foto: Jozef Gulík

Nastal teda netrpezlivo očakávaný 15. november 2009 a stojíme na bratislavskom prvom nástupišti. Súprava mimoriadneho rýchlika 30 754 je pristavená už hodinu pred odchodom, stanoveným na 20.30 h. Naše kroky vedú najskôr ku čelu vlaku, kde nachádzame elektrický rušeň 362.004 ZSSK, ktorý nás povezie na ďalekú cestu, a potom zas rýchlo do vestibulu, zaregistrovať svoju účasť.

Check-in stánok v Bratislave na hlavnej stanici, aj so sympatickými hosteskami, ktoré dávali tušiť príjemné strávenie nasledujúceho dňa. Foto: Jozef Gulík

V check-in stánku preberáme cestovný lístok, ktorý je zároveň i vstupenkou do tropického sveta, a zostáva už len nájsť ten správny vozeň. Súprava zvláštneho vlaku je zložená zo siedmych ležadlových vozňov radu Bcmh a spoločenského vozňa radu WGmeer. Sprievodca každého z ležadlových vozňov ochotne pomáha s batožinou a ubytovaním v určenom kupé. Vlak je čistý a príjemne vykúrený. O tom, že starostlivosť a pohodlie nie sú v letákoch spoločnosti iba frázami, svedčí aj fakt, že WAGON SERVICE travel ponúkala možnosť výberu spacieho kupé, ktoré obsadzovala maximálne štyrmi osobami, ako alternatívu k lacnejším, kde cestovalo 5 až 6 osôb.

Pred odchodom z Bratislavy. V súprave máme zaradený aj spoločenský vozeň WGmeer... (Foto: Jozef Gulík)

Vlak sa z Bratislavy hl. st. pohol na svoju cestu presne načas, o 20.30 h. Slogan však hlásal, že zábava začína už vo vlaku a preto, kto mal záujem, mohol si hneď po odchode odskočiť do spoločenského vozňa WGmeer 61 56 89-70 001-8, ktorý bol zaradený do prevádzky v lete 2008, a na netradičnom parkete si zatancovať, či len tak vypiť uvítací drink a baviť sa.

... v ktorom sa dalo dobre zabaviť aj počas jazdy vlaku. Záber je však zo spiatočnej cesty, keďže pri ceste tam bolo obsadenie vozňa tak veľké, že sa jeho interiér nedal veľmi fotografovať. © Peter Žídek

Vlak postupne priberal ďalších cestujúcich v staniciach Kúty, Lanžhot, Břeclav, Brno hl. n., Česká Třebová a Praha-Vršovice. Osadenstvo vlaku väčšinou už sladko spalo, keď za stanicou Praha-Běchovice inak dochvíľnu a plynulú jazdu náhle prerušilo prudké brzdenie. Príčinou bola nesprávne postavená vlaková cesta, ku ktorej sa pridružil výpadok prúdu v trolejovom vedení. Stiahnutie vlaku zo šírej trate teda musela zabezpečiť nezávislá trakcia v podobe stroja 742.282.

Rušeň 362.004 ZSSK pokračoval vo vedení svojho mimoriadneho rýchlika až ďaleko za hranice svojich bežných pracovných povinností a štafetu ďalšiemu nástupcovi v tomto prípade odovzdal až v stanici Děčín! Na územie Nemecka sme vstupovali s českým rušňom 750.410 a s „akademickou hodinkou“.

Konečne sme tu! Stanica Brand nás víta, zatiaľ kým personál WAGON SERVICE travel sa s nami dočasne lúči. Foto: Jozef Gulík

V Bad Schandau si súpravu nášho vlaku prevzal elektrický rušeň súkromnej spoločnosti Scandlines, ale vzhľadom na prebiehajúce výluky, obmedzenia a dopravnú situáciu nebola ani jazda po nemeckom území tak hladká, ako by sme si priali. Za Drážďanmi, v stanici Elsterwerda, nasledovalo odbočenie z hlavnej trate a spolu sním aj prerušovaná jazda štýlom „od návestidla ku návestidlu“. Napokon sme však cez Ruhland a Lübben šťastne dorazili do svojho cieľa, ktorým bola stanica Brand (Niederlausitz), ležiaca na trati Berlín – Cottbus.

Podčiarknuté, spočítané – plus 130 minút. Mnohým tento "nadčas" padol celkom vhod, aby dospali ponocovanie v spoločenskom vozni. A v prípade, že ostatným hneď zrána meškanie vlaku skazilo náladu, medzičasom im ju určite pozdvihli raňajky a pozvanie od vedúceho zájazdu na drink na účet podniku, hoci WAGON SERVICE travel neniesla na tomto zdržaní žiadnu vinu. Nič strašné sa však nedialo, veď cestovatelia mali beztak pred sebou celý deň na spoznávanie tropického raja.

Neveľká stanička Brand pôsobí ospalým dojmom. Kto by povedal, že je vstupnou bránou k jedinečnej turistickej atrakcii? Foto: Jozef Gulík

Zatiaľ čo po vystúpení cestujúcich pokračovala prázdna vlaková súprava do stanice Berlin-Lichtenberg (kde bola potom po celý deň odstavená), zo stanice Brand prebiehal presun do cieľa cesty dvojicou autobusov. Hor‘ sa, smer severovýchod a zhruba po dvoch kilometroch prichádzame k odbočke z hlavnej cesty.

Pozorného návštevníka zaiste upútajú akési betónové múriky po oboch stranách tejto účelovej cesty. Ide o pozostatky strážneho stanovišťa a dôkaz toho, že vstupujeme na miesta, kam by pred viac ako 20 rokmi zaručene len tak hocikto s autom či autobusom neodbočil. Cieľová turistická atrakcia sa totiž nachádza na niekdajšom vojenskom letisku, ktorého vznik siaha až do obdobia II. svetovej vojny.

Neskôr, v časoch „studenej vojny“, sa z neho dokonca vyvinulo údajne najväčšie sovietske letisko v celej Strednej Európe. Nadšenci pre vojenskú a leteckú históriu majú teraz možnosť bádať v okolitých lesíkoch, plných opustených bunkrov pre stíhačky a rôznych iných špeciálnych stavieb.

Pohľad na najväčšiu samonosnú halu na svete (ktorá vo vnútri ukrýva tropický svet), ako ho z reklamných prospektov nepoznáme. Obkolesená "garážami" pre stíhačky a ďalšími vojenskými pozostatkami. Foto: Jozef Gulík

Už z diaľky je nemožné prehliadnuť aj samotný objekt, v ktorom sa umelé Tropické ostrovy nachádzajú. Nejde totiž o hocijakú stavbu. V sprievodných informáciách sa dočítame, že s rozlohou 66 000 m2 je to najväčšia samonosná hala na svete, ktorá by svojou veľkosťou pojala naležato aj slávnu Eiffelovu vežu. Vznikla v roku 2000 a veľmi krátku dobu slúžila ako obrovský hangár pre nákladné vzducholode. Veľké vráta sa pôvodne otvárali na oboch čelách, keďže vzducholoď vchádzala i vychádzala podľa toho, ktorým smerom fúkal vietor. Zaujímavosťou je, že krátko po dokončení Tropical Islands prebehla skúška funkčnosti týchto vrát, ktorá svojim spôsobom dopadla úspešne, avšak vo vnútri haly vznikol tak silný prievan, až takmer zničil čerstvo vysadené palmy. Odvtedy sú radšej ponechané výlučne už iba v zatvorenom stave :)

Nuž, radosťou je už len vstúpiť do vnútra takého unikátu...

Aha, koľajnice! :) ... hoci slúžia iba pre otváranie a zatváranie brány na hangári pre stíhačku. Foto: Jozef Gulík

WAGON SERVICE travel nepoľavila zo svojej profesionality ani počas trvania celodenného pobytu, keďže mala na vyhradenom mieste malý stánok, kam sa každý z nás mohol obrátiť s požiadavkou o pomoc či radu v prípade akýchkoľvek problémov. Vzhľadom na to, že nie každý z účastníkov je jazykovo zdatný (čo by inak mohlo odrádzať od podobných zahraničných výletov), išlo o príjemnú „poistku“.

Prvé čo vás po vstupe prekvapí, najmä ak prichádzate z pochmúrneho zimného či jesenného počasia (ako aj v našom prípade), je ozajstné tropické podnebie, ktoré vo vnútri trvá počas celého roka bez ohľadu na vonkajšie podmienky. Takže rýchlo do plaviek či iného plážového odevu a hor' sa oddávať niektorej z nespočetných foriem relaxu. Najväčšou zo všetkých atrakcií je pravdepodobne miniatúrne Tropické more s piesčitou plážou a ležadlami. Inými slovami, vodná plocha s rozlohou 3000 m2, stálou teplotou 28°C a s priľahlou, 200 m dlhou piesočnou plážou.

Jedna z najväčších miestnych špecialít - Tropické more s rozľahlou piesočnatou plážou. Foto: Jozef Gulík

Celý vnútorný priestor Tropical Islands je inšpirovaný architektúrou ďalekej Ázie, pričom tento dojem umocňujú aj repliky niektorých stavieb a totemov z Indie, Kambodže či geotermálnych jazier, vodopádov a gejzírov z Nového Zélandu.

V Tropical Islands sa denne koná prehliadka s nemeckým sprievodcom a odborným výkladom, počas ktorej sa dozviete všetko zaujímavé o tropickom pralese a možnostiach trávenia voľného času, ak ste ich medzičasom sami neobjavili. Pre časť nášho zájazdu však bola pripravená iná, viac všeobecná prehliadka so slovenským tlmočníkom, ktorá síce zahŕňala aj chodníčky v „pralese“, ale väčšiu časť tvorila ukážka sáun, kúpalísk, reštaurácií, pláže a ďalších miest, ktoré stoja za návštevu. Príjemným zistením bolo, že táto prehliadka s výkladom bola už zahrnutá do základnej ceny.

"Bali brána" v duchu ázijskej kultúry. Nebyť oplášťovania hangáru v pozadí, dojem z prostredia by bol dokonalý. Foto: Jozef Gulík

O tom, že ponuka je skutočne bohatá, netreba pochybovať. Na návštevu lákali Bali lagúna s jaskyňou a vírivými prúdmi, detský zábavný park, tobogany alebo wellness komplex. Vychutnať sme si ďalej mohli parné a bublinkové kúpele Tisíc a jednej noci, liečivé bahenné zábaly, relax v soláriu, kamennej saune, dymovej alebo soľnej jaskyni a ďalších iných miestach. Komu nestačil tento druh oddychu, dal sa na vyhliadkový let balónom, ktorý vo vnútri haly vystúpa dohora a umožňuje pohľad na celý areál z vtáčej perspektívy.

Tropický prales v stredoeurópskom podaní. Pri pohľade na niektoré zákutia by sme pokojne povedali, že mu vlastne nič nechýba. Foto: Jozef Gulík

Tropický dažďový prales s jazierkom, ktoré ležia uprostred všetkého tohto diania, je domovom pre vyše 50 000 exotických rastlín a stromov. Tento prales síce nemožno chápať doslovne ako botanickú záhradu, ale dojem zo spleti tropických rastlín, vrátane orchideí, paliem, banánovníkov, kakaovníkov a množstva iných, je takmer dokonalý.

Keď sa dostaví únava a hlad, najlepším riešením je vyskúšať svetovú kuchyňu, ktorá ponúka chute celého sveta. Na svoje si prišli všetci labužníci, či už ochutnali špeciality nemeckej, talianskej alebo ázijskej kuchyne. Jedna reštaurácia sa ponúka ako miesto pre romantické posedenie, iná zas láka pohodlným výberom vo forme samoobsluhy (vrátane výčapného pultu), a tiež kaviarne, bary, obchody – a to všetko zasadené do typickej architektúry Thajska, Bali, Bornea a Samoy.

Romantickú večeru v romantickej reštaurácii pri romantickom osvetlení? Nech sa páči... Foto: Jozef Gulík

Zvláštnosťou tohto turistického miesta je, že jeho prevádzka je nepretržitá – 24 hodín po celý rok. Môžete v ňom teda pokojne stráviť nepretržite aj niekoľko dní, keďže k dispozícii máte všetky potrebné služby. Ak by vás teda náhodou zastihla únava, tak vás z tropického hangáru nevyhodia ako zo staničnej haly ani o tretej nadránom. Akurát sa vám automaticky zaráta poplatok za prechod do nasledujúceho dňa. Prenocovať možno celkom pohodlne v stanovom tábore alebo v bambusovej chatke, ak sa však chcete zahrať na „bezdomovca“ a prespať priamo na lehátku na pláži, nebude vám nikto brániť.

Výhľad z balóna na celučký areál je iba pre tých, ktorí netrpia závraťami z veľkých výšok. Inak rozhodne stojí za to. Foto: Jozef Gulík

Každý si našiel niečo, čo ho oslovilo, a každému sa miestny personál ochotne snažil vyjsť v ústrety. Ono by sa to možno nezdalo, ale napríklad v našom prípade sa ukázal menší problém po prednesení požiadavky fotografovať hangár zvonka. Niežeby to bolo tajné, ako za čias vojenského letiska, ale skrátka systém zabezpečenia nie je pripravený na dočasné opúšťanie haly. „Náš zákazník, náš pán“ však platí dokonale, a tak po zapísaní mena, odovzdaní registračného náramku do úschovy, bolo možné na tento účel využiť služobný východ.

Bali lagúna s vodopádmi má svoje osobité čaro najmä pri nočnom osvetlení. Foto: Jozef Gulík

Čas strávený v tomto dovolenkovom raji ubehol neuveriteľne rýchlo a tak sme sa ani nenazdali a nastal čas zberať sa na odchod. Všetky služby nad rámec zaplateného vstupu (napr. fitness, let balónom, nákupy, občerstvenie) sa priebežne zaznamenali do čipu v magnetickom náramku, ktorý nosí každý návštevník po celý čas na ruke, rovnako ako hodinky. Nemusíte mať teda starosti s nosením hotovosti a naviac výslednú sumu vám počítač bleskove spočíta. Po jej uhradení pri východe dostanete „zelenú“ a môžete opustiť „trópy“.

Štýlový vchod do Tropical Islands dotvárajú tropické palmy. Očividne odolný druh, ktorý prežíva aj v týchto chladných podmienkach. Foto: Jozef Gulík

Pred halou sme potom už čakali na autobus, ktorý nás mal doviezť naspäť na stanicu Brand. Keďže prepravu zájazdu zabezpečoval autobus, ktorý jazdí aj pravidelnú linku, tak hneď po jeho príchode sa výletníci nahrnuli do neho. Až po protestoch vodiča sa ukázalo, že neprišiel pre zájazd, ale ako linka. Hoci mal v autobuse len zopár cestujúcich, trval na tom, že najprv odvezie iba ich a pre náš zájazd sa neskôr vráti. Tak sa teda „zblúdilé ovečky“ vrátili späť k ostatným.

V stanici Brand, krátko pred odchodom nášho vlaku. Pred nami niekoľko hodín cesty domov... Foto: Jozef Gulík

Čoskoro sa tento autobus aj spolu s ďalším vrátil a o pár minúť sme už nastupovali do nášho vlaku, ktorý už bol pristavený v stanici Brand. Komu nestačilo, mohol opäť využiť zábavu v spoločenskom vozni WGmeer a potom sa už len nechať unášať nocou ku svojmu domovu. Z Brandu sme sa síce pohli načas, ale cestou po štátnu hranicu sme opäť nabrali mierne meškanie z dôvodu nedostatočnej kapacity jednotlivých traťových úsekov.

V Bad Schandau sa pridala porucha rušňa počas odvesovania, čo znamenalo ďalších asi 15 minút navrch, a v Děčíne „zaštrajkovali“ brzdy na jednom z vozňov, takže naše výsledné meškanie bolo +40 minút. Po Prahu sa ho však podarilo stiahnuť na 30 minút a napokon sme Českú Třebovú opúšťali včas. Dokonca sme z Kútov odišli s 15-minútovým náskokom, ktorý sa železničiarom podarilo úspešne udržať až po Bratislavu, kam náš vlak 30 755 dorazil asi o 9.15 h.

Jedna rýchla momentka počas krátkeho pobytu v Kútoch, ktoré sme opúšťali s pekným, 15-minútovým náskokom. Foto: Jozef Gulík

Po príchode, keď sme vystupovali plní dojmov a zážitkov, zostávalo už iba prijať srdečné poďakovanie za našu účasť od spoločnosti WAGON SERVICE travel, prianie šťastnej cesty tým, ktorí prestupovali na prípojné vlaky a pre všetkých aj pozvanie na hociktorú z ďalších ciest.

Ak by sme mali rekapitulovať, celý výlet si zaslúži jednotku s hviezdičkou. Jedinou drobnou škvrnou na jeho priebehu bolo meškanie pri ceste tam, ktoré však organizátor nemal možnosť nijako ovplyvniť a napriek tomu sa zachoval „férovo“. Spoločnosti WAGON SERVICE travel preto patrí jedno veľké uznanie.