Projekt pancierový vlak ŠTEFÁNIK v roku 2010

14.4.2010 8:00 Ivan Wlachovský Zdroj: Múzeum SNP

Múzeum Slovenského národného povstania v rámci filozofie organizácie ako otvoreného múzea a v rámci obsahu činnosti tvorenej z úcty k národným dejinám každoročne pripravuje a realizuje sériu aktivít, ktorými chce širokospektrálne osloviť verejnosť. K tomuto ambicióznemu plánu patrí aj Projekt PANCIEROVÝ VLAK ŠTEFÁNIK.

Myšlienka zrekonštruovať a spojazdniť povstalecký pancierový vlak Štefánik (IPV Štefánik) vznikla pred niekoľkými rokmi. Pri príprave plánov na oslavy 65. výročia SNP s ňou prišli v roku 2008 pracovníci Múzea SNP v Banskej Bystrici a nadšenci z Klubu historickej techniky pri rušňovom depe Zvolen (KHT Zvolen).

PROJEKT V ROKU 2010

Predstava dnešnej mladej generácie o slovenských dejinách je nejasná a často deformovaná, zvlášť ak ide o obdobie 2. svetovej vojny. Sme presvedčení, že najjednoduchšou, a zrejme aj najefektívnejšou formou ako priblížiť školskej mládeži dejiny Slovenského národného povstania, je zvolená forma putovnej výstavy v železničných vozňoch. Pancierové vlaky boli významnou pomocou, ktorou prispeli slovenskí vojaci a železničiari k priebehu SNP a tým k ukončeniu 2. svetovej vojny, ktorého 65. výročie si pripomíname v máji 2010.
Tak ako v Slovenskom národnom povstaní bolo nezanedbateľným prvkom postavenie a nasadenie 3 pancierových vlakov (Štefánik, Hurban a Masaryk), tak i dnes jeho zrekonštruovaná podoba bude pre vyučovací proces a prezentáciu rovnakým oživením.

leták k projektu © Múzeum SNP

Súprava IPV-I Štefánik pozostáva zo štyroch vozňov a rušňa, v poradí:

1 predsunutý tykadlový vozeň
2 delový vozeň
3 tankový vozeň
4 parná lokomotíva
5 guľometný vozeň

Súčasťou súpravy IPV je ďalej expozičná časť pozostávajúca z troch dobových vozňov, v poradí:

6 expozičný vozeň s výstavou o SNP a pancierových vlakoch
7 expozičný vozeň s veľkoplošnou obrazovkou a video dokumentáciou
8 expozičný vozeň s výstavou o stavbe a rekonštrukcii IPV

Pre prevádzku jednotlivých vozňov a parného rušňa budú súčasťou súpravy IPV aj servisné vozne:

9 koľajové vozidlo radu Wlab (KHT)
10 koľajové vozidlo radu Dd (KHT-servis)
11 koľajové vozidlo radu R (KHT-voda)
12 koľajové vozidlo radu VS (uhlie)

CIELE PROJEKTU

• netradičnou formou priblížiť návštevníkom putovnej expozície obdobie Slovenského národného povstania a osudy ľudí v 2. svetovej vojne
• zamerať sa hlavne na mladú generáciu – na žiakov 2. stupňa základných škôl a na študentov stredných škôl
• vzhľadom na skutočnosť, že IPV Štefánik je schopný prevádzky na železnici, využijeme túto možnosť na prezentáciu súpravy IPV s expozičnými vozňami vo vybraných mestách Slovenskej a Českej republiky v súlade s filozofiou otvoreného múzea
• upevniť získané informácie o Slovenskom národnom povstaní a 2. svetovej vojne aj emocionálnym prežitím prostredníctvom simulovania historických bojov, ktorých sa zúčastní IPV Štefánik.

© Múzeum SNP

HARMONOGRAM PRESUNU EXPOZÍCIE

(bez záruky)

Zvolen 16. 04. 2010 (Tlačová konferencia)
Košice 19. 04. 2010 – 25. 04. 2010 (Prebúdzanie Katky)
Szécsény 01. 05. 2010 !!! Pravdepodobne sa neuskutoční !!!
Liptovský Mikuláš 03. 05. 2010 – 09. 05. 2010
Piešťany 29 - 30. 05. 2010
Žilina 31. 05. 2010 – 06. 06. 2010
Trnava 13. 06. 2010
Bratislava 14. 06. 2010 – 20. 06. 2010 (akcia RENDEZ)
Zvolen 06. 09. 2010 – 12. 09. 2010 (akcia GP Zvolen)

Z HISTÓRIE PANCIEROVÝCH VLAKOV

Po vypuknutí Slovenského národného povstania pociťovala 1.Československá armáda na Slovensku nedostatok ťažkých zbraní, preto sa prikročilo k stavbe improvizovaných pancierových vlakov. Stavalo sa podľa predvojnového československého predpisu, pričom bola súprava na základe skúseností nemeckej a sovietskej armády doplnená o tankové vozne.

Rozkaz na stavbu pancierového vlaku Štefánik bol vydaný už 4. septembra 1944. Na jeho výstavbe sa po konštrukčnej stránke podieľali pplk.útv. Štefan Čáni a npor. pion. v. z. Hugo Wainberger. Stavba prebiehala v dielňach Slovenských železníc vo Zvolene.

Prvý vlak bol hotový v rekordnom čase 14 dní, druhý Hurban dokonca za jedenásť. Vrátane tretieho vlaku Masaryk boli vlaky postavené spolu za päť týždňov.
Povstalecký pancierový vlak tak mal predsunutý, delový, guľometný vozeň a lokomotívu. Tankové vozne boli zaradené pred a za lokomotívu. Na zástavbu do tankových vozňov určili nepojazdné tanky LT vz. 35 prisunuté z Martina. Dielne slovenských železníc vo Zvolene na stavbu týchto vozňov použili vagóny radu Vd a Vl, na ne položili nepojazdný tank, obložili ho kotlovým plechom a medzery vysypali štrkom. Pancierový vlak IPV-I Štefánik, veliteľ npor. Anton Tököly, mal tri tankové vozne, z toho jeden záložný. Vlak IPV-II Hurban, veliteľ kpt. Martin Ďuriš-Rubanský, mal tiež tri tankové vozne. Posledný IPV-III T. G. Masaryk, veliteľ kpt. Ján Kukliš, mal štyri tankové vozne, z toho dva záložné. Po boji pri Čremošnom, kde boli úplne zničené dve tankové veže, museli byť tieto vymenené.

Guľometný vozeň po vyzbrojení © Ivan Wlachovský

Počet tankov zabudovaných do IPV sa tak ustaľuje na dvanástich kusoch. Všetky tankové vozne zároveň prešli úpravou veží. Zrejme po vzore nemeckých predstavných pancierovaní tankov, boli okolo veží navarené prídavné panciere hrúbky 15 mm. Podobne delový a guľometný vozeň, postavené z dvojosových „uhlákov“ radu U vznikli podobným spôsobom. Do vozňa bola vstavaná drevená konštrukcia, medzery boli vysypané štrkom a doplnené oceľovými doskami slúžiacimi ako pancierovanie. Delový vozeň mal vo svojej výzbroji jeden 8 cm kanón vz.5/8 a dva ťažké guľomety, guľometný päť ťažkých guľometov.

Pancierová lokomotíva radu 320.2 nebola okrem zbraní obsluhy vyzbrojená, podobne ako plošinový vozeň, na ktorom sa prevážal materiál na opravu trate. Jeho primárnou úlohou však bola ochrana pancierovej súpravy pred nastraženou náložou.

IPV Štefánik v RD Zvolen © Ivan Wlachovský

Keďže pri improvizovaných pancierových vlakoch neboli použité pancierové plechy v pravom slova zmysle, hlavnou ochranou vozňov bola štrková výplň medzi stenami. Počas bojov došlo k viacerým zásahom nepriateľskými strelami, s niekoľkými výnimkami však nemali fatálny dosah na existenciu bojovej súpravy. V prípade, že by vlak dostal priamy zásah delostreleckým granátom, malo by to vážne dôsledky pre pancierový vlak, našťastie niečo také sa nestalo. V zásade možno povedať, že toto improvizované pancierovanie sa osvedčilo. Spočiatku bol pancierový vlak IPV Štefánik natretý trojfarebnou kamuflážou (zelená, hnedá, okrová), neskôr bol natretý jednofarebne zelenou. Ďalšie vlaky Hurban a Masaryk boli natreté len zelenou farbou. Pre zrekonštruovaný pancierový vlak IPV Štefánik bol zvolený pôvodný trojfarebný náter, pričom sa maľoval odtieňmi farieb príbuzných dobovým farbám. Nezachoval sa totiž žiadny dokument, osvetľujúci túto problematiku a spomienky pamätníkov sa v tomto smere rozchádzajú.

Do bojov zasiahli ako prvé vlaky Štefánik a Hurban začiatkom októbra 1944. Štefánik pri Starej Kremničke a Hurban pri Čremošnom. Zatiaľ čo Štefánik poväčšine operoval na juhozápadnom úseku frontu v rámci III. taktickej skupiny (Zvolen – Hronská Dúbrava, Zvolen - Krupina), Hurban bol nasadzovaný v rámci bojov na trati Harmanec – Čremošné a Brezno – Červená Skala. Masaryk bol nasadený koncom októbra do ťažkých obranných bojov na trati Brezno – Červená Skala. V posledných dňoch odporu povstaleckej armády boli vlaky sústredené do priestoru Harmanec – Uľanka, kde ich posádky opustili a stali sa po porážke povstania korisťou nemeckej armády.

Po skončení vojny sa na Slovensko vrátili tri vozne pancierových vlakov. Zatiaľ čo jeden tankový skončil v šrote, druhý bol zrekonštruovaný a zachoval sa vo Zvolene, pôvodne pre železničnou stanicou, dnes v areáli ŽOS Zvolen. Guľometný vozeň sa po rekonštrukcii dostal do areálu Múzea SNP v Banskej Bystrici.

Partneri projektu

Múzeum Slovenského národného povstania Banská Bystrica (Múzeum SNP)
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR)
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia
Železničné opravovne a strojárne Zvolen (ŽOS)
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK)
Mesto Zvolen
Chemolak Smolenice
Klub koľajovej historickej techniky Zvolen (KHT)