Ako sa Ušatá na Myjavské jazdy chystala

26.6.2010 8:00 Ivan Wlachovský Zdroj: PPS Prievidza

Vo štvrtok 17. 6. 2010 som postával v úplne vozňoprázdnej ŽST Hlohovec. Rozmýšľal som nad dobami dávno minulými, keď stanica praskávala vo švíkoch. Vozne vo veľkom nakladali či už v drôtovni, alebo Slovakofarme. Veru neraz šiel prestavný vlak do Leopoldova so záťažou len z Hlohovca.

Dnes ma zaujala okrem prázdnej ŽST Hlohovec len pamätná tabuľa k storočnici, s prepáčením, obsraná vtákmi. Ach jaj. Stačila by handra a škrabka. Tuším keď sem prídem nabudúce, tak si do batohu pribalím aj čistiace náradie. Pamätnú tabulu osadili za veľkej slávy v roku 1997 členovia klubu priateľov železníc Trnavy. Nie však kvôli tomu som sem prišiel. Pred nejakou štvrť hodinkou ma doviezla motorová bageta . Mal som sa tu stretnúť s konvojom PPS Prievidza, ktorý smeroval z Prievidze do Myjavy. Pôvodný plán bol stretnúť sa v Zbehoch, ale osobitný vlak 30722 šiel trochu s náskokom, tak som nechcel riskovať.

Zošitový cestovný poriadok pre osobitný vlak 30722 © GR ŽSR O410

Netrvalo dlho a od ŽST Rišňovce došiel vlak Os 5104. 750.198 sa vynímala v čele vlaku. Aj keď nie som zrovna zástanca tuctových perónnych fotografii, tak som neodolal. Po odchode vlaku mi pán výpravca zakričal z dopravnej kancelárie: „už Vám to ide“. Veru, netrvalo dlho a v oblúku na zbehskom zhlaví sa objavil zvolenský Pišta T466.0253, ktorý šoféroval Peťo Oravec, aj s celým konvojom. Milujem návozy. Je to vždy prapodivný zlepenec všakovakých vozidiel. Za zvolenským Pištom bol radený salón (špajza, nazvite si to akokoľvek), 464.001 Ušatá PPS Prievidza, 3 klasy, uhlák, cisterna a nakoniec T444.0055 Karkulka PPS Prievidza.

OsSv 30722 vchádza do ŽST Hlohovec © Ivan Wlachovský

Súprava určite umne zradená, aby s ňou bol čo najmenší posun. Súprava pribrzdila a už sa ku mne načiahol pár rúk, ktoré patrili Kokovi. Pomohol mi naložiť batožinu a už aj sme uháňali ďalej. Pár sekúnd a už sme hrkotali po moste cez rieku Váh.

Nastali uvítacie formality a v zapätí vchod do ŽST Leopoldov. Ledva som sa stihol prezliecť do montérok. Na peróne už čakal beglajter, ktorý vypriahol Pištu. Šup, šup obehnúť a zavesiť na druhej strane súpravy.

Video. Obiehanie Pištu v ŽST Leopoldov © Ivan Wlachovský

Parári zatiaľ domazali a spoločne sme čakali na odchod smer Nové Mesto nad Váhom. Netrvalo dlho a pán výpravca vypravil konvoj na ďalšiu púť. Rozbehli sme sa po koridore, minuli sme zastávku Madunice, nasledovala ŽST Veľké Kostoľany, zastávka Drahovce a už aj sme frčali cez ŽST Piešťany. Bývala ŽST Brunovce, koridorom zmenená na zastávku. Novovzniknutá výhybňa Potvorice, zastávka Považany a potom nás už vítala z gruntu prerobená ŽST Nové Mesto nad Váhom. Chvíľku ma mrzelo, že sme nešli po Čachtickej spojke, ale bolo nutné zastaviť v NMnV.

Teraz asi nastala chvíľka povedať, že prečo taká divná zostava Pišta z KHT Zvolen v kombinácii so spolkom prievidzským. Odpoveď je viac ako jednoduchá. Znie: kopce. Železničná trať Veselí nad Moravou - Nové Mesto nad Váhom je stavebným klenotom, zasadeným do krásneho horského prostredia. Celkom 42 % dĺžky trate je vedenej v oblúkoch. Maximálny sklon 13,8 ‰ má takmer 18 % trate. Karkulka je predsa už len babička a netrúfala si vyvliecť súpravu do Myjavy. Preto teda ťažkú úlohu vyvliecť vlak do Myjavy vzal na seba Pišta (T466.0253) zo zvolenského KHT.

Údržba Ušatej (464.001) © Ivan Wlachovský

V NMnV sa opäť opakovalo predstavenie v podobe obiehania Pištu a základnej údržby Ušatej. Zo salónu sa rinuli lákavé vône obedu. Ľudmila sa činila s vareškou a chystala mäsovú polievku a kuracie rizoto a červenou repou.

Obed vo vozni PPS Prievidza. © Ivan Wlachovský

Na odchodovom návestidle sa opäť rozsvietila návesť povoľujúca chod a vyrazili sme v ústrety kopcom. Prudký oblúk nás odklonil na železničnú trať ŽSR 121 : Nové Mesto nad Váhom – Vrbovce.

Zošitový cestovný poriadok pre osobitný vlak 30722 © GR ŽSR O410

Zľahka sme minuli odbočnú výhybku Čachtickej spojky a definitívne sme odišli aj spopod trolejového vedenia. Za ŽST Čachtice sme sa definitívne vnorili do lesa a trať sa začala hadiť. Oblúk striedal oblúk. Ušatá stenala. Prešli sme prvý tunel (Čachtický). Na zastávke Višňove sme na minútečku zastali. Obsluha ušatej skontrolovala teplotu ložísk a ja som sa venoval zas Čachtickému hradu, ktorý zahaľoval miestami dym z Ušatej.

Čachtický hrad zahalený do dymu z 464.001 © Ivan Wlachovský

Všetko v poriadku a vlak sa rozbehol v ústrety stúpaniu. Prebehli sme zastávku Hrachovište a ŽST Vadovce. Konvoj mierne zrýchlil. Pohľad na hodinky vravel, že začína tlačiť čas. V ŽST Stará Turá sme križovali s osobným vlakom. Hurá v ŽST Stará Turá sme načas. Pri vchode som si všimol aj niekoľko nákladných vozňov, ktoré nakladali drevom. Mimochodom jediné, čo som na celej trati zahliadol. V stanici nás už čakal križujúci vlak, vedený motorovým vozňom 811.006 + privešákom 011.902.

Križovanie v ŽST Stará Turá © Ivan Wlachovský

Kúsok za Starou Turou sa nachádza jeden zo štyroch veľkých viaduktov, ktoré sú na slovenskej strane železničnej trate. Papradský viadukt s dĺžkou 254 m je najdlhším viaduktom na trati. Má 5 rovnakých polí priehradovej, priamo pásovej konštrukcie, rozpätia po 45,6 m s hornou mostovkou, uloženou na 4 pilieroch o výške asi 22 m, takže niveleta trate je asi vo výške 27 m nad terénom. Piliere a opory sú z betónu, obložené na viditeľných plochách murivom z pieskovca a pieskovcového vápenca. Obe mohutné opery majú odľahčovaciu klenbu o svetlosti 6,0 m. Súprava prehrmela cez viadukt. Bohužiaľ vlak je z vlaku nefotiteľný. Viadukt je v priamke.

Pohľad z Papradského viaduktu © Ivan Wlachovský

Nasledovala ďalšia zastávka v ŽST Paprad. Tento krát sme nekrižovali, ale boli sme predchodení. Krásne počasie, fotogenická súprava. Čo viac treba vláčikovým bláznom? Vyhrievajúc sa na slniečku sme obdivovali 114 metrov dlhý Lipovecký viadukt, ktorý sa rysoval v oblúku hneď za staničkou.

Čakanie na predchodenie v ŽST Paprad. © Ivan Wlachovský

Na vedľajšej koľaji sa na návestidle rozsvietila návesť 60 a voľno. Netrvalo dlho a predchodil nás šukafón 810.387. V zapätí sa objavil na viadukte a zmizol v hustej zeleni lesa. Počkali sme na odhlášku a vydali sme sa v ústrety Poriaďskému tunelu. Večne vlhký tunel je postavený v stúpaní 11,7 ‰. Stúpanie trate bolo poriadne cítiť, Karkulka miestami poriadne zozadu pritláčala.

Vchádzame do Poriadského tunela. © Ivan Wlachovský

Čakalo nás dnešné posledné križovanie v ŽST Poriadie. Asymetrická stanička. Staničná budova je na Staroturskom zhlaví. Pokiaľ chalani domazávali doobedovávali, ja som obdivoval vrchol Veľkej Javoriny, ktorá sa črtala na obzore. V oblúku za ŽST sa objavil vlak zložený z 811.015 a 011.899. V zapätí sme už aj odchádzali na posledný úsek dnešnej cesty. Citeľné zníženie rýchlosti predznamenalo Achilovu pätu úseku. Nestabilný zárez, cez ktorý je aj dnes povolená max rýchlosť 10 km/h. Neviem, ale vôbec sa mi nezdalo, že by sa na oprave zárezu niečo dialo. Skôr som mal dojem, že sa čaká, kedy sa svah opäť pohne. Deprimujúce miesto.

V I D E O. Nestabilný zárez pri Poriadí. © Ivan Wlachovský

Naťahoval som už ale krk, Približovali sme sa k Myjavskému viaduktu. Podľa môjho názoru najkrajšiemu na celej trati. Viadukt leží v oblúku s polomerom 400 m, má dĺžku 196,7 m. Jeho niveleta leží až 29 m nad údolím Žaboškrekov. Má 4 otvory s 3 železnými priehradovými konštrukciami o rozpätiach 48,3 m a jeden otvor o rozpätí 30 m. Na konci viaduktu tróni vchodové návestidlo ŽST Myjava.

Konvoj na Myjavskom viadukte. © Ivan Wlachovský

Myjava nás privítala krásnym počasím. Poobedňajšie slnko sa opieralo do staničky, kde bolo vidieť prípravy na náš príchod. HON už čakal, aby mohol nakŕmiť Ušatú. Najprv však bolo nutné upratať súpravu. Pišta (T466.0253) sa s nami rozlúčil. Čakala ho spiatočná cesta nie do Zvolena, ale do Bratislavy na Zraz historických vozidiel, ktorý sa konal cez víkend v Bratislave. Zamávali sme Peťovi Oravcovi a Paľovi Kukučíkovi. Pišta sa v zapätí stratil v oblúku za stanicou. Karkulka (T444.0055) prestavila salón na 9 koľaj. Zbytok súpravy bol prestavený na koľaj číslo 7.

Schematický náčrt ŽST Myjava. © archív ŽSR

Pokiaľ si myslíte, že nastal kľud a pokoj, tak je to chyba. V tejto chvíľke začali prípravy na zajtrajšie jazdenie. Najprv trebalo doplniť uhlie do tendra parného rušňa. HON sa zahryzol do pripravenej kopy a tender naplnil až po okraj.

Zauhľovanie Ušatej (464.001 PPS Prievidza) v ŽST Myjave. © Ivan Wlachovský

Medzičasom už sa objavili aj miestni hasiči. Z neďalekého hydrantu natiahli hadice a doplnili, pre parný rušeň, životodarnou vodou vane mašinky a aj cisternu, ktorá supluje nefunkčné vodné žeriavy. Veď je všeobecne známe, že spotreba vody v parnom rušni je enormná. Pred záverečným útokom na vonkajšiu a vnútornú čistotu vlaku nastala chvíľka na večeru a pivečko. Večera sa podávala v salóne a kofola s pivečkom v staničnej krčme.

Kofolovo pivečková párty. © Ivan Wlachovský

Chvíľka oddychu skončila. Prievidžania sa vrhli na metly, handry, kýble. Čakalo ich vyčistenie všetkých osobných vozňov a vyleštenie Ušatej. Už za šera bolo oznámené hotovo. Akurát Maťo Rys sa mocoval s píšťalou Ušatej, ktorá nie a nie pískať v správnom tóne. Ostatní, zašpinení sa pomaly presúvali do mesta, kde im mesto Myjava zabezpečilo sprchy.

Gruntovanie súpravy. © Ivan Wlachovský

Kto má špinavšie? © Ivan Wlachovský

Maťo sa mocuje s píšťalou © Ivan Wlachovský

Vyčistení a vymydlení, noví ľudia, si na pár chvíľ posedeli. Prebral sa plán na zajtrajší deň. Bol určený nočný kurič, ktorý sa staral, aby oheň nevyhasol. Krátko pred 23:00 sa všetci uťahaní ako kone, rozliezli spať.

V piatok 18. 6. 2010 sa Myjava zobudila do studeného, zamračeného rána. Dážď nám visel nad hlavami, bola len otázka času, kedy to príde. Ľudmila varila litre kávy a vyrábala raňajkovú pomazánku. Chalani sa už zvŕtali okolo Karkulky (T444.0055) a Ušatej (464.001). Všetko sa pripravovalo na presun do Starej Turej. Odtiaľ mali dnes vyraziť dva páry vlakov, ktorých jazda končila a opäť začínala vo Veselí na Morave. Ono v skutočnosti boli tie páry štyri, keď rátame aj požiarne vlaky a ďalšie dva k tomu keď pripočítame aj návozy. Teda práce viac ako dosť.

Môj obdiv k Myjavskému viaduktu ma premohol a tak som si spravil krátky výlet. Vedel som, že pôjde cezeň osobný vlak a tak som si nenechal ujsť príležitosť spraviť niekoľko obrázkov.

V čase môjho návratu akurát prebiehalo zoraďovanie súpravy a príprava na odchod. Z cisterny sa doplnila voda do vaní Ušatej, chalani pobehovali okolo mašiniek s monterpákami a handrami. Uťahovalo sa, povoľovalo, dopĺňal olej, leštilo. Skrátka posledné prípravy na odchod.

Krátko pred pol dvanástou vyrazil na trať medzi Myjavou a Starou Turou osobitný vlak 30723.

Súprava už za dažďa odkrajovala z oblúkov a kopcov prekrásnej trate. Vo výhybni Paprad nás čakal krátky pobyt na vykrižovanie s osobným vlakom. Čas akurát dostatočný na skontrolovanie ložísk a domazanie. Červené svetlo návestidla sa zmenilo na zelené a za pár chvíľ sme už aj vchádzali do ŽST Stará Turá.

Poprchávanie sa zmenilo na vytrvalý dážď. Chlapci s rešpektom skontrolovali piesočníky. Oblúky a stúpania v kombinácii so šmykľavými koľajnicami sľubovali ťažkú šichtu. V pozvoľnom tempe bol vykonaný posun a vlak bol pripravený prijať cestujúcich. Ostala chvíľka času na prehliadku železničného mini múzea, ktoré odporúčam navštíviť. Z každého exponátu srší láska s akou sa oň nadšenci zo Starej Turej a okolia starajú.

Tu moje rozprávanie o prípravách na jazdu končí. Mávajúc som nastúpil do osobného vlaku a zanechal som Prievidžanov s vierou, že všetko dobre dopadne. Myjavské jazdenie si zopakujem opäť 3. a 4. júla. Na železnicu po kopaniciach sa vydá tento krát Hurvínek M131.1443 s privešákom. Tento krát však budem obyčajný cestujúci. Verím, že sa tam spolu všetci stretneme.