Dni mesta Tisovec

V　dňoch 16.-20. júna si občania prvého menovaného mesta pripomenuli XVI. ročníkom osláv Dní mesta Tisovec 676. výročie prvej písomnej zmienky o　svojom meste. V　rámci zaujímavého programu si na svoje mohol prísť i　fanúšik železnice. V　sobotu bola naplánovaná jazda historickým motorovým vozňom M 240　0039, o　ktorý sa stará partia zanietencov z　OZ Zubačka.

Moja cesta začala naberať ostré kontúry v　priebehu týždňa, keď som hľadaním vhodného spoja s　hrôzou zistil, že ráno sa z　Košíc do Tisovca včas nedostanem. Neostávalo mi teda nič, len sa spoľahnúť na piatkový R 800. Po príchode na košickú stanicu jeho súprava už čakala na II. nástupišti na náhradnú súpravu z　Prešova v　zložení 812+prívesný vozeň. S　minimálnym meškaním sme sa pohli a　nočnou krajinou včas prišli do Jesenského. Podľa plánu som tu mal čakať na prvý ranný spoj do Tisovca, ktorý podľa CP mal odchod až 6.44 hod. Ostávalo mi teda prebdieť niekoľko nočných hodín na opustenej stanici. Službukonajúci výpravca bol však natoľko ochotný, že mi odomkol dvere do vestibulu. Mohol som si konečne, bez podozrivých pohľadov cestujúcej verejnosti, vyskúšať „pohodlie“ lavíc, ktoré s　obľubou vo väčších mestách /ale nie len tam/ okupujú najnižšie sociálne skupiny našich spoluobčanov.  Pomerne pokojnú noc vystriedalo čoskoro pri brieždení tiché brmlanie motorov 810 a　812, ktoré tu čakali na svoje ranné výkony. 

To mi už nedalo pokoj a　tak som sa vybral presondovať, čo je nové na prebúdzajúcej sa stanici. Pohľad hore ma trošku upokojil. Napriek nie veľmi priaznivej predpovedi počasia to nevyzeralo najhoršie. Pohľad dole, na koľajisko ostal od večera nezmenený. Motorové vozne 810 a　812 ostávali na svojom mieste i　keď už aj so svojou vlakovou čatou a　stanicou vo zvýšenej frekvencii začali prechádzať i　nákladné vlaky. Akoby naschvál, všetky jedným smerom – na Fiľakovo. To sa však už blížil čas odchodu môjho vlaku do Tisovca. Rušňovodič ma upokojil, že aj keď so svojou 812 pre technické problémy do Fiľakova nedošiel, tak do Tisovca pôjde bez problémov. A　skutočne tomu tak bolo. Z　okna motoráčika som sledoval ubolenú dolinu Rimavy, ktorej sa taktiež nevyhli záplavy. 

Na viacerých miestach došlo k　zaplavovaniu trate, zosunom svahov. Preto tu na mnohých miestach nebola núdza o pomalé jazdy. O　hodinku a　nejaké minúty k　nej som vystúpil v　žst. Tisovec. Tu už zatiahnutá obloha neveštila nič dobré, ale pohľad na pripravenú M 240　0039 ma trošku upokojil. Nasledovalo krátke zvítanie sa s　predsedom OZ Zubačka p. J. Spišiakom a　ostatnými členmi. Pravidelné vlakové spoje odišli a　my sme čakali na cestujúcich, ktorí sa povezú s　nami. 

Veľmi sa im asi po predchádzajúcej prehýrenej noci z　postelí nechcelo a　tak sme odviezli len tých skalných. Službukonajúca výpravkyňa nás vypravila z　Tisovca, len čo pravidelný Os 6704 dorazil do Pohronskej Polhory. Náročné sklonové podmienky trate navyše s　vlhkým koľajnicami preverili singrovku a　jej obsluhu. Pomaly sme sa „šplhali“ dohora. Po čase akoby si i　príroda povedala, že už nás dosť vytrápila a　poslala na nás hrejivé slnečné lúče. Našich cestujúcich sme bez problémov vyviezli na Zbojská. My sme pokračovali ďalej, až do Pohronskej Polhory. 

Tu na nás asi výpravkyňa trošku pozabudla, keďže mechanické vchodové návestidlo nám nepovoľovalo vjazd do stanice. Po našom trúbení ho však čoskoro prestavila do polohy návestiacej vchod do stanice. Cestou späť sme na Zbojskách vyzdvihli oddýchnutých, napapaných /odporúčam všetkým navštíviť miestny salaš a　ochutnať ich špeciality/ cestujúcich. 

Za slnečného počasia sme sa vrátili do Tisovca. Časť z　nás sa vybrala domov, časť ostala ešte chvíľu na stanici. Keďže som mal čas, rozhodol som sa navštíviť centrum mesta a　pozrieť sa na kultúrny program. Cestou tam som mal ešte jednu úlohu od nášho usilovného vlakyneťáka na dôchodku. /Dědek, dúfam, že ti i　priloženou fotogalériu urobím radosť a　v　spomienkach sa vrátiš do obdobia svojej mladosti/ V　samotnom centre nemohli okrem pódia, na ktorom vystupovali pozvaní hostia chýbať ani predajné stánky s　rôznymi suvenírmi /veď dobre vieme akými /. Okrem nich i　s　rôznymi dobrotami a　niečím, čím sa dá uhasiť smäd. Svojou troškou prispeli i　sokoliari. 

Čas pokročil, na oblohe začali nebezpečnou rýchlosťou pribúdať tmavé mračná. Neostávalo mi nič iné, len sa presunúť na zastávku Tisovec mesto a　tam počkať na osobáčik do Jesenského. Odtiaľ prípojným vlakom v　podaní 810　413-5 sa previesť do Plešivca a　tam si počkať na /ako sa neskôr ukázalo zmeškaný/ R 933 DOMICA v　čele so stále krásnou 754　072 Júliou.

Môj výlet sa týmto ukončil. Môžem spokojne skonštatovať, že som sa rozhodol správne. Na RENDEZI bol asi každý, ale tu som bol sám. Pokojná akcia, bez akéhokoľvek náhlenia sa. V　spoločnosti príjemných ľudí, ktorých som mal možnosť spoznať. Dovoľte mi preto ešte raz poďakovať sa členom OZ Zubačka, za príjemne strávený čas.