Tip na cyklo výlet vlakom: „až k nebeským výšinám“

Niektorí využili tento krásny deň na práce na chalupách a záhradkách, iní na rodinné výlety s deťmi, ďalší zas bohužiaľ na odstraňovanie následkov predošlých povodní, no a ja som sa nakoniec ocitol v skupinke neznámych cyklistov, ktorí sa „vysypali“ z Horehronca v Červenej Skale, aby zdolali najvyšší vrchol východnej časti Nízkych Tatier – Kráľovú hoľu.

Z mojich zážitkov ktoré som v daný víkend prežil počas cyklo výstupu na Kráľovú hoľu, som dal dohromady tento článok, ktorý by mohol poslúžiť ako tip a návod pre milovníkov horskej cyklistiky a železnice, ktorí bývajú blízko trasy vlakov, premávajúcich až po stanicu Červená Skala, alebo cez ňu prechádzajú. Konkrétne sú to os. vlaky zo západného smeru od Zvolena, Banskej Bystrice, Brezna a z východného smeru od Margecian. Pre obyvateľov západného Slovenska je ideálnym spojením R 811 Horehronec, ktorý začína v Bratislave a v neskorých večerných hodinách sa vracia aj späť, ako R 810. Vďaka tomuto spojeniu je možné tento cyklo výlet absolvovať v priebehu jedného dňa. Ja som si začiatok tejto trasy zvolil vo Zvolene, nakoľko tu sa nachádzalo aj miesto môjho volebného okrsku napriek tomu, že mojím terajším bydliskom je Bratislava.

osobná stanica vo Zvolene

Na vlak si je potrebné kúpiť okrem cestovného lístka do Červenej Skaly aj batožinový lístok pre bicykel. Sú dve alternatívy. Prvou je batožinový lístok na jednu jazdu, ktorý stojí 1,33 € a platí z ktorejkoľvek do ktorejkoľvek stanice, čiže si môžete zaň previezť bicykel napr. zo Zvolena os. st. na zastávku Zvolen mesto (2 km), alebo z Kútov až do Čiernej na Tisou (604 km). Druhou alternatívou je celodenný batožinový lístok v cene 2 € a môžete ho použiť na viac krát. Ak budete náhodou nastupovať na R 811 Horehronec vo Zvolene os. st. s odchodom 9:23, treba si dať pozor na správny vlak. V tesnom závese za ním odchádza z toho istého (3. nástupišťa) R 1931 Bodva s odchodom 9:26, ktorý ide tak isto do Košíc, ale južnou trasou.

vľavo R1931 Bodva do Košíc 9:26,  vpravo R811 Horehronec do Košíc 9:23

Na R 811 Horehronec sú prevažne radené vozne rady B. Pre tých, čo si radi vychutnávajú jazdu pohľadom na krajinu, obzvlášť na Horehronie cez otvorené okno, je to veľká výhoda oproti klimatizovaným „reko“ vozňom kde sa okná otvoriť nedajú. Bohužiaľ, technický stav a čistota týchto vozňov rady B býva dosť často žalostná, keďže už majú „svoje“ za sebou. V Banskej Bystrici má rýchlik Horehronec krátku prestávku. Dôvodom je preprah zo závislej trakcie (rušne rady 242) na nezávislú (rušne rady 754).

V mojom prípade bola prestávka v Banskej Bystrici o čosi kratšia, nakoľko rýchlik si doniesol so sebou aj 10 minútové meškanie, lebo vo Zvolene musel čakať na zmeškaný rýchlik z Košíc. Snaha skrátiť meškanie vlaku bola márna aj vďaka nezodpovedným pasažierom, ktorí si pravdepodobne mysleli, že na dverách vozňov je asi namontované BRANO („zavíra samo“) a že pani sprievodkyňa so sprievodcom už nebudú musieť obiehať celý vlak a zatvárať za nimi dvere a až potom vypraviť vlak.

český plecháč (242) nahradila v Banskej Bystrici Víchrica (754.036)

Jazda vlakom cez Horehronie, ťahaného „okuliarnikom“ (rušeň rady 754) má svoje úžasné čaro. Ťah dieselového rušňa je omnoho kultivovanejší ako elektrického a zvuk motora K12 V 230DR s výkonom 1,46 MW a pískajúceho turba v kombinácii s pravidelným rytmickým búchaním kolies na stykových koľajnicových pásoch, ktorých je na Slovensku už veľmi málo, vytvára príjemnú atmosféru. Čerešničku na torte zavŕšia výhľady na nízkotatranské vrcholy s podhorskými lúkami a malebnými dedinkami. Na Horehroní je stále sa na čo pozerať. Za každého počasia a ročného obdobia je okolitá krajina vždy iná.

Nízke Tatry pri pohľade z vlaku

V stanici Červená Skala treba z vlaku vystúpiť. Táto stanica leží v nadmorskej výške 785 mnm a dá sa považovať za východiskový bod pre rôzne turistické aktivity. Vrchol Kráľovej hole (1948 mnm) je od stanice po cyklotrase vzdialený 15 km, táto trasa má však prevýšenie neuveriteľných 1163 m a tento údaj treba naozaj brať s rešpektom! Priemerné stúpanie vyčíslené v promile dáva hodnotu 78 ‰. Nikde inde na Slovensku už nejestvuje obdobná možnosť zdolať na bicykli na tak krátkom úseku také prevýšenie, navyše z viac ako 2/3 po asfaltovom povrchu. Vedľa staničnej budovy sa nachádza pohostinstvo, v ktorom padne vhod sa pred samotným výstupom posilniť originál kofolou a pri spiatočnej ceste vlakom sa tu dajú zakúpiť aj cestovné lístky. Tekutinami a rôznymi energetickými tyčinkami je pred jazdou nevyhnutné sa poriadne zásobiť. Ja som túto skutočnosť dosť  podcenil, keď si som v snahe čo najviac odľahčiť bicykel do kopca so sebou okrem foto-škatuľky nezobral vôbec nič. Najbližší zdroj vody je až na úrovni kosodreviny pod vrcholom Kráľovej hole a počas horúceho jasného dňa sa vzdialenosť k tomuto prameňu neuveriteľne rýchlo virtuálne vzďaľuje.

ŽST Červená Skala

Cyklotrasa vedie od stanice po hlavnej ceste smerom na Banskú Bystricu, ale už po necelom kilometri treba odbočiť vpravo ešte pred železničným mostom smerom na obec Šumiac. Hneď za týmto rázcestím sa trasa rozíde aj so železnicou a začne svoje „nekonečné“ stúpanie. To si však po chvíľke prestanete uvedomovať, lebo pred vami sa objaví veľmi pekná panoráma celého východného hrebeňa Nízkych Tatier spolu s obcou Šumiac a len málokto sa nedokáže takýmto pohľadom pokochať.

Kráľová Hoľa, Kráľová Skala a pod nimi obec Šumiac

Trasa na Kráľovú hoľu je cez obec Šumiac, ktorá leží vo výške 890 mnm dobre značená. V obci je posledná možnosť doplniť si zásoby v miestnom pohostinstve, ktoré je otvorené aj počas nedele. Na konci obce sa končí asfaltová cesta a začína horská cesta. Jej povrch je nasledujúcich cca 5 km tvorený prevažne ujazdeným štrko – kamením. Tento povrch je však  s istými, hlavne rýchlostnými obmedzeniami pri spiatočnej ceste zjazdný aj pre trekové bicykle s 28“ kolesami s užšími plášťami. Pre istotu je však vhodné zobrať si so sebou aj náhradnú dušu a sadu na výmenu a opravu duší. Stúpanie cesty sa priebežne čiastočne mení, avšak je stále kontinuálne až po samý vrchol. Na ceste nie je možné zablúdiť, lebo medzi odbočkami na lesné cesty a hlavnou trasou je evidentný kvalitatívny rozdiel.

štrkovo-kamenistý úsek cesty na vrchol Kráľovej Hole

Približne v dvoch tretinách cesty natrafíte po ľavej strane na uzavretú horskú chatu. Jej veľké bočné vráta prezrádzajú, že sa asi pravdepodobne jedná o garáž a možno aj výhrevňu  pre ratraky, ktoré tu v zimnom období slúžia na dopravu stravy, materiálov a na dopravu zamestnancov vysielača. Od tejto chaty je už povrch cesty opäť tvorený asfaltom a na bicykli je to aj cítiť – pedále sa už točia o čosi ľahšie. V pásme kosodreviny, po 1,5 kilometri od chaty a ešte 3,5 kilometra k vrcholu sa nachádza hneď veľa cesty po ľavej strane, jediný prameň pitnej vody, vytekajúcej zo železnej rúry. Je to ideálne miesto na oddych a osvieženie.

 
jediný prameň pitnej vody na celom úseku od obce Šumiac až po vrchol KH

Kúsok za prameňom, nad pásmom kosodreviny prechádza cesta cez sedlo medzi vrcholom Kráľovej hole a Kráľovej skaly. Od tohto úseku až po vrchol treba byť veľmi obozretný pri nepriaznivom počasí. V prípade búrky, ktorá sa tu môže vyskytnúť aj v priebehu pár minút, tu nie je žiadna možnosť sa niekde schovať a pobyt na holinách sa môže stať veľmi nebezpečným, obzvlášť, keď máte pod sebou „dvojkolesový pojazdný hromozvod“. Posledné 2 kilometre sú už celkom príjemné, pretože cesta sa stáča na severovýchodnú stranu vrcholu a v prípade pekného počasia je odtiaľto nádherný výhľad na  Vysoké Tatry.

pohľad na Vysoké Tatry z Kráľovej Hole

Vrchol Kráľovej hole sa vypína do výšky necelé 2 km, presne 1948 mnm. Vďaka veľmi veľkému rozhľadu z vrcholu na široké územie SR tu bol v roku 1960 postavený 130 m vysoký, rádio - televízny vysielač, ktorý sa stal symbolom Kráľovej hole. Za pekného počasia je možné Kráľovú hoľu vidieť a rozoznať ju aj vďaka tomuto vysielaču z ďalekých kútov Slovenska. Vysielač je držiteľom aj jedného rekordu – je najvyššie položeným v strednej Európe. Vysielač slúži svojmu účelu dodnes a sú z neho vyžarované nemalé výkony elektromagnetického poľa analógového rádiového / televízneho signálu a najnovšie aj DVB-T signálu, ktoré vedia celkom zdatne narušiť aj nasnímané fotografie v digitálnych fotoaparátoch. Najkrajšie výhľady z vrcholu bývajú počas jesene, kedy býva najčistejší vzduch. Vtedy je možné dovidieť až na vrcholky pohoria Mátra v Maďarsku, na Vihorlatské vrchy na východnom Slovensku a za extrémnej viditeľnosti aj na vysielač na Lysej hore v moravských Beskydách vzdušnou čiarou vzdialených až 150 km.

130m vysoký vysielač postavený v roku 1960

Cestu na vrchol Kráľovej hole zo železničnej stanice v Červenej Skale je možné zvládnuť od cca 1,5 hod pri profesionálnych športovcoch, až po cca 4hod pri rekreačných cyklistoch. Predsa len jedno odporúčanie. Na tento cyklo výlet by sa nemal vybrať cyklista, ktorý nemá predtým najazdených aspoň 300 km v priebehu predošlých 2 mesiacov, pretože záťaž počas výstupu je značná obzvlášť na nohy a počas točenia pedálmi sa môžu vyskytovať kŕče hlavne v oblasti kolien. Cesta dole z vrcholu Kráľovej hole späť do stanice trvá pri normálnej pohodovej jazde už len 1 hod, 25 minút pri adrenalínovej jazde a pri kvalitnejšom, plne odpruženom horskom bicykli so širokými plášťami sa to dá stihnúť ešte aj za menej. Z týchto jazdných údajov vyplýva, že ak sa rozhodnete použiť na tento cyklo výlet napr. rýchlik R 811 Horehronec, ktorý má príchod z Bratislavy do Červenej Skaly 11:35 a odchod z Červenej Skaly do Bratislavy 17:18, nemali by ste presiahnuť celkový čas na bicykli viac ako 5 ½ hodiny. Po návrate do stanice v Červenej Skale si je možné cestovný lístok na vlak, ako už bolo vyššie uvedené, zakúpiť v miestnom pohostinstve vedľa staničnej budovy. Počas čakania na vlak sa Vám možno pošťastí, zoznámiť sa s niekoľkoročnou kuriozitou tejto stanice, mačkou – modelkou, ktorá sa veľmi rada fotí pred vlakmi.

železničná modelka

Cesta vlakom späť bude prebiehať podobne, ako cesta na Červenú Skalu, pokiaľ sa budete vracať tým istým rýchlikom Horehronec, ktorý má na spiatočnej ceste číslo R 810 a názov Leier. (Pre mňa to aj tak navždy zostane len a len Horehronec.)

V Banskej Bystrici nasleduje opäť preprah z nezávislej trakcie na závislú, avšak namiesto rušňa rady 242 (plecháč) ktorý pôvodne dotiahol rýchlik do BB, ho v sobotu ťahá ďalej do Bratislavy veľmi vydarený a spoľahlivý rušeň rady 263 (princezná). Bohužiaľ, tento stav nebude trvať dlho, nakoľko tieto rušne budú prestavané pre plánované jednotky Push – Pull. 

263.010 (princezná) v čele Horehronca (Leiera) do Bratislavy

Na záver mi zostáva popriať tým, ktorí sa náhodou rozhodnú inšpirovať týmto článkom a zrealizujú podobný cyklo výlet na Kráľovú hoľu, aby mali dostatok síl, aby ich sprevádzalo pekné počasie a aby ich cestou hore obchádzali medvede. Takto strávený deň je veľmi silným zážitkom na ktorý sa len tak ľahko nedá zabudnúť.