Letné vlakové šialenstvo 2010 (1)

Základné údaje o ceste a príprava na ňu

Pripravovať sme sa začali spolu s priateľkou už 4 mesiace pred naším odchodom. Ako prvé bolo treba objednať ubytovanie pri mori vo Francúzsku. Cestovné plány sa neustále menili. Človek by chcel prejsť toho čo najviac, ale všetko sa naraz nedá. Počas apríla a mája sa už začali čoraz viacej črtať reálnejšie kontktúri nášho vlakového šialenstva. Cestovný plán bol hotový a tak sa počas mája išli kupovať miestenky na nočné vlaky kategórie CNL (City Night Line). Cestovný doklad bol, ako vždy pri našich cestách, Interail Global Pass, ktorý v sebe zahŕňa 30 štátov v rámci Európy.

Navštívené krajiny: Rakúsko, Taliansko, Francúzsko, Švajčiarsko, Monaco, Nemecko

Ďalšie údaje: počet dní celkovo: 16; počet hodín vo vlaku: 385,95; počet nocí vo vlaku: 6; počet nocí hotel/penzión: 10

Štvrtok 15.7.2010: Bratislava – Wien - Zürich

Nadišiel čas nášho odchodu. Štvrtok odchádzam z roboty v poobedňajších hodinách. Treba sa ešte pred cestou rýchlo pobaliť, dať si rýchlu sprchu a môže sa vyraziť. Odchádzame vo večerných hodinách. Cestu začíname na Petržalskej stanici, kde robím zopár fotiek. Nastupujeme do vlaku a o pár minút už opúšťame našu rodnú krajinu. Vonku je okolo 37 stupňov a tak je super, že aspoň vo vlaku je o tých 10-15 stupňov menej.

Cesta ubieha pomerne rýchlo. Krátko po 20:30 prichádzame na jedno z nástupíšť Viedenskej južnej stanice. Zakupujeme si lístok na MHD a električkou ideme až na západnú stanicu. Máme kúpené miestenky na Euronight Wiener Walzer do Zürichu. Na 9 hodinovú cestu nám postačí aj obyčajné kupé, v ktorom sa dá tiež výborne vyspať. Prichádzame na nástupište, súprava je už pristavená. Čaká nás však nemilé prekvapenie. Predstava, že budeme sedieť v kupé, sa rýchlo rozplynula. Naše miesta boli vo veľkopriestorovom vozni. Plynie z toho ponaučenie do budúcna , že miestenky na sedenie už nebudeme kupovať u nás na Slovensku. Z tohto všetkého mi vychádza jedna vec, že naše železnice majú k dispozícii iba jeden vozeň v systéme, kam dokážu vydať miestenku, o kupé si môžme nechať len zdať. Vonku neustále panuje neznesiteľné teplo a kde tu sa blýska. Hľadáme si voľné respektíve poloprázdne kupé.

Nakoniec sme sa usadili v kupé, kde sedel iba jeden mladík. Jediná vec, čo ma zarážala, bolo to neskutočné teplo vo vozni, ktorému nefungovala klimatizácia. Pomaly sa blížil čas odchodu vlaku, čakalo sa na EN z Budapešti. Zo spominaného vlaku sa tri vozne pripájajú k súprave, ktorá má východiskovú stanicu Wien Westbahnhof. Vlak pri svojom príchode nabral meškanie a to sa následne odrazilo aj na odchode 35 minútovým meškaním. Celých 40 minút až do St.Pöltenu sme sa dusili v neskutočnom horúcom pekle vo vozni. V St. Pöltene stojíme takmer 40 minút. Dôvodom bol zrejme náš nefunkčný vozeň, ktorý sa podarilo dať späť do normálneho režimu s funkčnou klimatizáciou. V St. Pöltene sme nabrali ďalšie meškanie, ktoré na odchode činilo už 60 minút. Zvyšok cesty už prebiehal v pohode.

Piatok 16.7.2010: Zürich – Locarno – Domodossola - Brig

Ráno do Zürichu prichádzame so sto minútovým meškaním. Tých zvyšných 40 minút sa pripísalo ešte v Salzburgu, kde sa pripájajú dva spacie vozne z Prahy. Zürich nás privítal slnečným počasím. Ideme si zaistiť miestenky na cestu do Francúzska a z Francúzska do Nemecka. Nastáva problém. Na náš interail sa nedajú vydať miestenky na trasu Brig-Milano Milano-Ventimiglia (ešte minulý rok to išlo). Podarilo sa nám kúpiť miestenky aspoň na vlak z Verony do Mníchova. Dnešným cieľom je južné Švajčiarsko, mesto Locarno na brehu jazera Lago Maggiore. Odchádzame presne na čas. Spočiatku prechádzame mierne rovinatou krajinou.

Zastavujeme v mestách Zug a Arth Goldau. Od stanice Erstfeld začíname stúpať až k vrcholovému portálu Gotthardského tunela. Po vyše 3 hodinách jazdy vystupujeme v koncovej stanici Locarno. Necelé dve hodiny sa prechádzame okolo jazera. Ubytovanie máme v meste Brig. Najrýchlejšia cesta ako sa dostať do miesta nášho ubytovania, je ísť úzkorozchodnou železnicou Centovalli bahn. V popoludňajších hodinách už sedíme v nízkopodlažnej súprave a čaká nás takmer dvojhodinová cesta do talianskej Domodossoli. Trať prechádza nádhernou krajinou, nespočetnými mostami a tunelmi. Celou cestou ideme vysoko nad údolím.

Postupne však klesáme, až nakoniec stojíme v koncovej stanici Domodossola. Po príchode do hlavného vestibulu stanice zisťujeme, že najbližší vlak nám ide až o dve hodiny. Hodinku oddychujeme na jednom z nástupíšť. Nakoniec sme sa rozhodli pre miestny autobus, ktorým sa vezieme do stanice Issele. Cesta autobusom trvá okolo 20 minút, viedla pekným horským údolím. Po príchode do stanice Issele prestupujeme do vlaku. Ešte pred nami odchádza autovlak do Brigu, potom už ideme my. Po prejdení 19 km dlhého Simplonského tunela, zastavujeme v stanici Brig. Hotel je len 80 metrov od stanice. Ubytovávame sa. Večer si dávame menšiu prechádzku, vonku sa mračí, začala búrka a my rýchlo zaspávame.

Sobota 17.7.2010: Brig - Milano – Ventimiglia - Grasse

Ráno vstávame už o 6:30. Balíme si všetky veci a schádzame dole na recepciu. Po vyplatení ubytovania sa so staršou pani dávame do rozhovoru za cieľom vybaviť raňajky, tak aby sme si ich mohli zobrať so sebou. O 7:30 už odchádzame na stanicu. Na nástupišti už stojí náš EC do Milána. Vlak je zostavený ucelenou jednotkou ETR, ktorá pôvodne slúžila talianskym železniciam. My však ideme len po stanicu Domodossola, keďže miestenky nám neboli vydané na naše interaily. Opätovne ideme Simplonským tunelom a po 28 minútach jazdy vlakom sa ocitáme znova v talianskej Domodossole.

Na prvom nástupišti už čaká na nás regionálny vlak do stanice Milano centrale. Cesta vlakom ubieha rýchlo, prechádzame horskými údoliami, krajinu tvoria alpské jazerá. Stojíme v staniciach Arona, Verbania a Stressa. Začína sa pomaly objavovať čoraz viacej rovinatá krajina a to je náznak toho že sa nezadržateľne blíži Miláno. Následne prichádzajú prvé predmestia Milána. Na hlavnú stanicu prichádzame s menším meškaním. Máme dostatok času tak sa ideme občerstviť do fast foodu. Po príchode späť na nástupište si hľadáme voľné miesta na sedenie. Oproti minulému roku zaznamenávam určitý pokrok presnosti GVD. Smerujeme do miesta nášho prestupu, ktorým je Ventimiglia. Po opustení stanice začíname naberať slušnú rýchlosť a celou cestou ideme väčšinou 200 km/h. V staniciach Voghera a Pavia máme krátke státie.

Necelé 2 hodiny trvá cesta do Janova, kde máme státie takmer 20 minút. Mení sa tu mašina ale aj vlaková čata. Vlak sa zaplnil do posledného miesta a tak takmer celú cestu sedíme v chodbičke na malých sedadlách, ktoré sú dobrým riešením pre ľudí bez miestenky. Počas cesty stojíme vo viacerých mestečkách a centrách cestovného ruchu. Po necelých 3 hodinách vystupujeme vo Ventimiglii. Po príchode nás čaká nemilé prekvapenie. Na odchodovej tabuli svieti ako koncová stanica Monaco Monte Carlo. Čakáme na príchod vlaku. Podľa očakávania k nášmu nástupišťu prichádza poschodová elektrická jednotka výrobcu Alstom. Lúčime sa na pár dní s Talianskom. Mierime do Monte Carla, kde máme prestup už priamo do Grasse, miesta nášho 6 dňového pobytu. Cesta trvá 25 minút, prichádzame na čas a máme rýchly prestup na vlak do Grasse.

Miesta vo vlaku sú už obsadené a tak sedíme na schodíkoch. Cesta rýchlo ubieha. Miestami sme vo vlaku doslovne natlačený ako sardinky. V Nice Ville vystupuje takmer celý vlak a následne až do Grasse už ide poloprázdny vlak. Z vychladeného vlaku vystupujeme do rozpáleného Grasse. Pozeráme sa po nejakom taxíku no nikde navôkol nebolo ani jedného taxíka a dostať sa do nášho hotela bude veľmi ťažké, pretože sa nachádza v kopcoch za mestom. Oslovujeme mladú pani vo výdajni vlakových lístkov o pomoc. Čoraz viacej pomýšľame nad taxíkom. Neskutočne sa stalo skutočným a na parkovisko prichádza auto s nápisom TAXI. Plne toho využívame a vezieme sa k miestu nášho ubytovania. Ubytovávame sa, a zvyšok nášho večera oddychujeme.

Nedeľa 18.7.2010: Cannes

Po precestovanom predošlom dni sme si riadne oddýchli  Čakajú nás typické francúzske raňajky. Na stole nechýbaju croasanty, šunky, syry, bagety a rôzne druhy pečiva. Takto pestré raňajkové menu bolo počas celého nášho pobytu. Po výdatných raňajkách nás pani domáca vezie na železničnú stanicu. Takto nás na svojom aute vozila celých 5 dní, keďže ubytovanie kde sme bývali, bolo dosť ďaleko od vlakovej stanice. Zakupujeme si lístky na vlak do Cannes. Zisťujeme, že autobus do Cannes stojí iba jedno euro, a tak na ďalší deň ideme jednoznačne autobusom. Cena vlaku v porovnaní s autobusom je o dosť drahšia. Zvyšok dňa si dávame menšiu prechádzku mestom a kúpeme sa v mori.

Pondelok 19.7.2010: Cannes - St.Margharite

Začiatok týždňa sa nesie v oddychovom režime. Pondelok využívame na výlet na ostrov Svätej Margarity. Deň opäť začíname raňajkami. Pre tento krát však do Cannes ideme už autobusom. Cesta je síce oproti vlaku dlhšia ale na druhej strane o polovicu lacnejšia. Na ostrov ideme loďou. Cesta trvá 15 minút. Nádherné počasie a neskutočne priezračné more plne využívame na vodné radovánky. V podvečerných hodinách sa vraciame späť do Cannes. Do Grasse využívame opäť miestny autobus za. Po príchode na naše ubytovanie sme pozvaní od domácich na typickú francúzsku večeru s posedením v záhrade.

Utorok 20.7.2010: Ventimiglia - Monaco Monte Carlo

Utorňajší deň si dávame prestávku s kúpaním a opaľovaním. Dnes máme na pláne návštevu monackého kniežatstva, s tým že si „odskočíme“ do Ventimiglie kúpiť miestenky na štvrtok. Pred 11 hodinou ideme vlakom do Ventimiglie s prestupom v Monacu. Cesta ubieha rýchlo , zhruba po 2 hodinách cesty vystupujeme v stanici Ventimiglia. Naše kroky smerujú k pokladniciam s lístkami. Kupujeme si miestenky Ventimiglia-Milano IC za 3 eura na osobu a Milano-Verona EScity za 10 eur na osobu. Vraciame sa späť do Francúzska a vystupujeme v Monaku. Necelé 3 hodiny trávime v Monte Carlo. V podvečerných hodinách sa vraciame späť do Grasse. K dispozícii máme aj bazén a tak si dávame večerné kúpanie.

Streda 21.7.2010: Cannes - St.Margharite

Posledný deň na Francúzskej riviére využívame na kúpanie. Miestom je znova ostrov Svätej Margarity. More je krištáľovo modré a tak sa tu dá aj dobre šnorchlovať. Dnes ideme skôr do Grasse, aby sme si stihli pobaliť všetky veci. Do Grasse ideme autobusom, na večeru ideme do miestnej reštaurácie. V penzióne balíme veci a zaspávame. Vo štvrtok bude treba skoro ráno vstávať. Pred sebou máme 14 hodinovú cestu a 966 km ale o tom až v ďalšom diely nášho cestovného železničného šialenstva.

Titulná snímka: Letné vlakové šialenstvo na Milano Centrale © Martin Kóňa