Ušatou z Prievidze do Zvolena na GP 2010

Fotiť, alebo filmovať? Večná moja dilema. Oboje naraz sa nedá poriadne. Napriek tomu som sa obťažkal kompletnou technikou a vyrazil vo štvrtok 9. septembra rýchlikom číslo 723 Vtáčnik z Bratislavy do Prievidze. Cesta po koridore ubiehala rýchlo. Preprah v Leopoldove pre mňa znamenal sťahovanie. Presunul som sa do kabíny Okuliarnika a v družnom rozhovore s rušňovodičom cesta ubehla ozaj rýchlo.

464.001 Ušatá v RD Prievidza

Ospalé podvečerné depo v Prievidzi ma privítalo hvizdom prievidzskej Ušatej (464.001). Chlapci z PPS Prievidza sa už zvŕtali okolo zakúreného rušňa. Konečne sa mi podarilo zbaviť objemnej batožiny v pridelenom kupéčku „spálňového“ vozňa. Prezliekol som sa do montérok a už aj som sa pohyboval v rotunde výhrevne. Pohľad na hodinky o chvíľku  naznačoval, že je čas isť do sprchy, na pivečko a spať. Nočný kurič Koko zaujal miesto na Ušatej a my ostatní sme čo-to pojedli a zavŕtali sa do perín.

Príprava na odchod.

V piatok ráno 10. septembra ma z postele vyhnala ukrutne rozvoniavajúca káva a hromada párok, skrátka raňajky, ktoré navaril Rado. S hanbou som vyliezol z vozňa, chalani už dobré dve hodinky makali okolo Ušatej, ktorá sa chystala na odchod do Hornej Štubne, kde sa mala pripojiť ku konvoju smerujúcemu z Čiech a Poľska. Do odchodu vlaku hodinka, roboty ešte na tri. Všetko čo malo ruky a nohy sa chytilo nejakej práce. Ja som sa chytil kamery. Krátko po deviatej hodine zradená súprava vyposunovala do ŽST Prievidza. Hektor Carga vpredu ako vlakový rušeň a Ušatá s koncovkami vzadu. Z Prievidze sme odchádzali ako mimoriadny vlak načas o 9:35 hod.

Bol som nesmierne zvedavý ako vyzerá ťažko poškodená trať v Chrenovci. Povodne sa podpísali na zvršku dvoma veľkými zosuvmi pôdy. Všade bolo vidieť, že rieka Handlovka si vybrala svoju daň. Či už na ľudských životoch, alebo na majetku. Počasie dnes tiež nevyzeral kto vie ako. Dážď visel doslova vo vzduchu.

Handlovský viadukt

Pokiaľ sa Hektor trápil s kopcom pred Handlovou, tak posádka už pomaly chystala obed. Nevedel som sa odtrhnúť od okna. Železničná trať 145 Prievidza – Horná Štubňa patrí k mojim najobľúbenejším. Najmä Handlovský viadukt ma vždy fascinoval. Handlovú sme prechodili. Ušatá stonala v pstruhárskych oblúkoch. Nasledovala povinná predtunelová prestávka na Remäte.

Servisná zastávka na Remäte

Nasledoval Bralský tunel, ktorý ešte aj dnes vzbudzuje úctu a rešpekt tunelárskych odborníkov. Pod Bralskou skalou je postavený, až do postavenia Čremošnianského tunela, najdlhší železničný tunel v Československu. Prípravné práce výstavby tunela začali 8. 11. 1927 samotné razenie začalo 25. 10. 1928. Smerová štôlňa bola prerazená 13. 7. 1930, keď už predtým boli mnohé časti tunela úplne vymurované. Stavba tunela bola ukončená v októbri 1931. Dĺžka tunela je 3011,6 m. Vždy keď tadeto prechádzam, spomeniem si na pamätnú expedíciu Vlakov, ktorá sa uskutočnila v auguste roku 2006. Nikdy nezabudnem ako sme hľadali vetrací komín Bralského tunela.

Po prechode tunela nás čakala vynovená stanička Sklené pri Handlovej. Podľa môjho názoru jedna z najmalebnejších na Slovensku. Všade vidno ruky, ktoré sa s láskou starajú o budovu a jej okolie. Zo Skleného odbočuje do lesa pre mňa tajomná vlečka.

Sklené pri Handlovej

Všimnite si oplotenú bránu a priestor po pravej strane smerom na Hornú Štubňu. Vlečka vychádzajúca z brány, ktorá sa po 170 m pripojuje k traťovej koľaji tesne pred zhlavím stanice. Nie je dúfam tajomstvom, že v tunajšiom údolí sídli armáda, na to vlastne  upozorňuje tabuľka na plote, viditeľná i z vlaku "Vojenský priestor…" atd. Československá armáda sa tu usadila po druhej svetovej vojne. Prvý pokus o vybudovanie objektov mala armáda už pred vojnou.

Vtedy si armáda vyhliadla pre vybudovanie svojich objektov údolie s názvom Lauterseifen neďaleko obce , v blízkosti trate Handlová – Horná Štubňa. V roku 1937 bol vyznačený obvod staveniska, vytýčená trasa vlečky a začali sa vytínať 30 - 50 m široké pásy lesa v trasách skladíšť a kameňolomov. Na jeseň 1938 práce v dôsledku mobilizácie pomaly  ochabovali a neskôr sa prestalo úplne. Stavebná firma Ing. J. Matuška, Praha mala k dispozícii 5 km úzkokoľajku s dvoma benzínovými rušňami, 150 vozňov. Po vzniku Slovenského štátu, 14. 3. 1939, úradníci vojenskej správy odišli, si firma svoj inventár odviezla a baraky na uskladnenie materiálu, kancelárie a ubytovne robotníkov rozpredala. Slovenská armáda o tento priestor záujem nemala. V roku 1942 sa všetko odovzdalo lesnej správe. Lesy tak získali koľajový materiál na budovanie a opravy svojich vlečiek na rôznych miestach. Zo železničných stavieb bola hotová len vlečka zo stanice v dĺžke asi 700 m k ústiu údolia, vrátane koľajišťa náhradnej stanice so štyrmi koľajami, na konci s kamenno - betónovým nadjazdom. Po vojne sa vybudovala terajšia vlečka a patrí ASR. Darmo som zaostroval zrak. Cez hustý porast dnes nič, okrem brány nevidno.

Čakáme v Hornej Štubni.

Náš vlak sa šplhal do posledného stúpania pred Hornou Štubňou. Tma a Štubniansky tunel znamenali, že vchádzame do Hornej Štubne. Mysleli sme si, namažeme mašinku, dáme obed, príde konvoj z Vrútok a ideme ďalej. Ba sme sa aj na hodinovú prestávku tešili.

Zádrhel som začal cítiť až keď okolo nás prehrmel rušňový vlak skladajúci sa z jednej sedemstoštyridsaťdvojky a sedemstoštyridsaťšestky. Rušňovodiči gestikuláciou naznačovali, že idú do Vrútok pre konvoj. Veru aj tak bolo. Naše čakanie sa predĺžilo na viac ako štyri hodiny. Podľa neoverených správ sa nejako nevedeli vo Vrútkach dohodnúť, že kto má spísať vlak a posunovať. Čo už, ono to už tak býva, keď sa medzi nadšencov zamieša človek bez vzťahu k starému železu.

464.001 odfukuje v Hornej Štubni

S obavami sme očakávali „problémového“ rušňovodiča. Konvoj sa ukázal na hrane kopca a posun začal. Obojstrannou ústretovosťou sme sa rýchlo dohodli a v najkratšom možnom čase sme Hornú Štubňu opustili.

Nostalgia v oblakoch pary

Začalo pršať a pršalo a pršalo. Až do soboty poobedia. My sme sa šplhali už s poriadnym vlakom do kopcov ku Kremnickým Baniam. Súprava bola ozaj impozantná. Okrem Ušatej (464.001) sa v súprave nachádzali aj Tkt 48.191 z Poľska, 477.043 a 423.041 z Českej republiky. Samozrejme množstvo servisných a ubytovacích vozňov. Dva rušne zapriahnuté v čele vlaku mali veru čo robiť. Na kopec sme sa vyšplhali a obdivujúc krásu slovenského semerringu tunelmi, násypmi, zárezmi sa súprava gúľala dole kopcom. Z Hronskej Dúbravy naša súprava absolvovala súbežnú jazdu s manipulačným vlakom.

Zaslúžený obed

Zvolen nás už vítal tmou a dažďom. Konvoj prišiel do depa, kde sa ho ujali chlapci z KHT Zvolen. Posun, elektrika, zbrojenie... To však už patrí do inej reportáže.

464.001 Ušatá

Určite čakáte film z návozu. Musím Vás sklamať. Stratil som kazetu s filmom. Teda s časťou filmu z Prievidze až po Hornú Štubňu. Keby ste niekto našiel miniDV kazetu, niekde medzi Hornou Štubňou a Zvolenom, budem rád. Ešte, že som aspoň zopár obrázkov nafotil.