IPV Štefánik v Dobrej Nive

2.10.2010 8:00 Ivan Wlachovský, Milan Vojtek

Nedeľa 12. 9. 2010 to bol deň, ktorý mal znamenať poslednú bojovú ukážku improvizovaného pancierového vlaku Štefánik. Po neuveriteľne upršaných včerajších pretekoch Grand Prix 2010 vo Zvolene sme sa zobudili do prekrásneho slnečného rána.

Noc sme prežili spolu so Shalomkom v ubytovacom vozni Prievidzkého parostrojného spolku. Budíček bol skoro ráno, lebo celý konvoj rušňov a vozňov odchádzal do Budapešti. Chceš-nechceš vyliezli sme von aj so všetkými pakšamentami. Opustili sme rušňové depo Zvolen a vydali sa smerom do Dobrej Nivy.

Káva ako životabudič na benzínovej pumpe padla vhod. Absolvovali sme tento posvätný ranný úkon a už ozaj nič nebránilo vyraziť popri jednokoľajnej trati ŽSR číslo 153 Zvolen – Čata. Svojho času bola železničná trať omnoho významnejšia, využívali ju osobné aj nákladné vlaky. Bohužiaľ v roku 2003 bola na nej ZSSK zastavená osobná doprava. Nákladná doprava sa dnes redukovala na občasné manipulačné vlaky a vojenské vlaky, ktoré vozia vojakov do vojenského výcvikového priestoru Lešť.

T478.1109 ŽSR-MDC, KHT Zvolen na postrku osobitného vlaku v Dobrej Nive. © Milan Vojtek

Niečo z histórie výstavby:

Železničnú sieť na našom území budovali počas rakúsko-uhorskej monarchie pre potreby uhorskej časti ríše a uzlom, kde sa železničné trate zbiehali, bola Budapešť. Po vzniku ČSR bolo preto treba doplniť sieť železníc, aby sa zlepšilo nielen spojenie Čiech so Slovenskom, ale aj spojenie medzi jednotlivými časťami Slovenska. A tak bol onedlho prijatý zákon č. 235 Zb. z. a n. z 30. marca 1920 o stavbe 15 nových železničných tratí na finančné náklady štátu. Jednou z prvých takto postavených železníc bola aj trať Zvolen - Krupina.

Výstavbu tejto železničnej trate urýchlila skutočnosť, že železničná trať Šahy - Lučenec pripadla Maďarsku, a tak zostalo rozsiahle územie južne od Zvolena bez železničného spojenia s novým hospodárskym a administratívnym strediskom územia. Bola tu síce bývalá župná trať Krupina - Šahy, ale končila v Krupine. Doprava medzi Zvolenom a Krupinou sa uskutočňovala hlavne povozmi s konským poťahom a celkom málo nákladnými autami. Železničné spojenie so Zvolenom stalo nevyhnutnosťou.Pre železnicu vybrala trasa popri starej ceste údolím riečok Neresnice a Krupinice.

Podľa konečného návrhu vychádzala jednokoľajová železničná trať zo železničnej stanice Zvolen (teraz Zvolen nákladná stanica), prechádzala cez rieku Slatinu a pozdĺž riečky Neresnice smerovala rovnomennou dolinou na juh. Medzi 20. a 21. kilometrom (za projektovanou železničnou stanicou Sása-Pliešovce) dosahovala výšku 427 m n. m. a pozdĺž riečky Krupinice klesala do železničnej stanice Krupina (264 m n. m.), kde nadväzovala na trať Krupina - Šahy .
Navrhovaná prevádzková dĺžka trate ( medzi výpravňami Zvolen a Krupina ) bola 33,796 km. Najväčšie stúpanie bolo 14 %, v staniciach 2,5 %, najmenší polomer oblúka 300 m. Na trati sa plánovali tri železničné stanice. a to Dobrá Niva, Sása-Pliešovce, Babiná, a to v prevádzkovej dĺžke pre 100 náprav.

Vjazd osobitného Os vlaku do Dobrej Nivy. © Milan Vojtek

Územie, ktorým železnica vedie, je kopcovité a členené hojnými vodnými tokmi. Početné terénne prekážky bolo treba prekonávať tunelmi, mostami, násypmi, zárezy spevňovať opornými múrmi. Okrem toho bolo treba prekladať cesty, regulovať potoky, zabezpečiť násypy proti veľkej vode rebrami, dlažbami a pod. Úrovňové križovanie ciest vylúčili postavené podjazdy a nadjazdy. Budovy boli postavené z tehál na sokloch z lomového kameňa, pokryté dvojitou škridlicovou krytinou, vybavené bleskozvodmi (okrem hospodárskych stavieb pokrytých lepenkou). Ku každému bytu v prijímacej budove alebo obytnej budove boli pridelené v hospodárskej budove priestory na chovanie domácich zvierat.

Návoz IPV Štefánik do Dobrej Nivy. © Milan Vojtek

Pri trati sa postavilo 12 strážnych domčekov, a to ako obytné dvojdomčeky so vzájomne nezávislými bytmi a k nim podvojné hospodárske stavby.
Stavebný kameň, väčšinou andezit, sa ťažil z lomov a výkopov na trati, len na krupinský tunel sa kameň privážal z Hliníka nad Hronom.Nová železničná trať bola postavená napriek finančným ťažkostiam za pomerne krátky čas. Slávnostné odovzdanie do prevádzky bolo vo Zvolene 15. januára 1925 za účasti ministra železníc J. Stříbrného, ministra pre správu Slovenska Dr. Kállaya a ďalších predstaviteľov štátnej správy a miest Krupiny a Zvolena. Účastníci potom slávnostne osobitným vlakom prešli celou trasou novej železnice. Pravidelná doprava začala 16. januára 1925.

Pišta KHT v ŽST Dobrá Niva. © Milan Vojtek

Naša cesta viedla popri riečke Neresnica, ktorá hneď za Zvolenom zovrie trasu železnice tak, že bolo nutné prekonať výbežok kopca tunelom. Neresnický tunel sa nachádza sa v km 3,50 - 3,73. Je dlhý 230 m. Postavený bol v roku 1924 a v roku 1947 prešiel obnovou. Celý tunel je v stúpaní 8,6‰, v pravotočivej zákrute s polomerom 300 m. Tunel je obložený obkladovým murivom z lomového kameňa v celej dĺžke tunelovej rúry.

Osobitný Os vlak v ŽST Šahy. © Jozef Gulik

Pokračovali sme okolo Nákladiska Breziny, zastávky Breziny a Podzámčok až po ŽST Dobrá Niva. Napriek relatívne skorej rannej hodine už všade pobehovali usporiadatelia. Bolo úplne jasné, že sa chystá niečo veľkolepé. Železničná stanica vzorne pripravená, železničiari pripravení prijať na miestne pomery množstvo vlakov a zástupy cestujúcich. Ďalšia skupina bola z múzea SNP. Múzejníci sa starali o všeobecnú organizáciu a koordináciu. Musím vyzdvihnúť, že nezabudli na akreditáciu novinárov a fotografov, ktorí dostali „vstupku“ aj do zákulisia akcie. Miestna samospráva sa zas starala o program pre návštevníkov a usporiadateľskú službu. Všade sa miesili partizáni a vojaci v rôznych dobových uniformách. V priľahlých stánkoch sa predávalo od cukrovej vaty, cez klobásu všetko možné aj nemožné končilo to u zbraní.

Príprava na akciu. © Ivan Wlachovský

Nás však už lákal prvý z mimoriadnych vlakov. Vyrazili sme pred ŽST Dobrá Niva smerom na Podzámčok. Netrvalo dlho a bublavý zvuk sedemstoštyridsaťdvojky a sipenie Veľkého býčka oznamovalo príchod prapodivnej súpravy, ktorá sa skladala okrem už spomenutých rušňov aj z jedného osobného vozňa, cisterny, troch historických zetiek, IPV Štefánik a záver vlaku tvoril motorový vozeň M 131 KHT Zvolen. Súprava majestátne vošla do Dobrej Nivy. Hneď po príchode neodkladne začal posun so súpravou. Zetky pristavili k rampe a okamžite bola sprístupnená putovná výstava o histórii pancierových vlakov počas SNP.

Osobitné osobnné vlaky v Dobrej Nive © Milan Vojtek
VIDEO formát wmv, 2´43", 28,7MB

Neprešlo veľa času a prišli prvé mimoriadne vlaky. Najprv zo Šiah a o malú chvíľku zo Zvolena. Zvolenský vlak dotiahla T478.1109 a zo Šiah doviezol súpravy Pišta T466.0253. Súpravy sa potom v Dobrej Nive spojili a spoločne odišli do Zvolena. Odchod predlhej súpravy sme si nedali ujsť.

Všetko bolo už nachystané na generálnu skúšku. IPV Štefánik aj s nami na palube vytiahol na bojové pole. Okamžite nabehli zbrojári a pyrotechnici, ktorí chystali vlak a okolie na poobedňajšiu ukážku. Bolo zaujímavé pozorovať všetko to, čo predchádzalo veľkolepému divadlu. Hodinka určená na generálku rýchlo ubehla. Medzičasom prileteli 3 „nemecké stíhačky“, ktoré sa zúčastnili bojov. IPV Štefánik sa opäť stiahol do Dobrej Nivy a už aj prichádzal ďalší mimoriadny vlak plný cestujúcich.

Generálna skúška na boj. © Milan Vojtek.

Nastal čas obeda. Rýchlo sme hodili do brucha niečo z dobrôt, ktoré nachystali organizátori pre pozvaných hostí. Nech je im večná vďaka za nekonečnú starostlivosť.

Nervozita a napätie sa už začínala dať krájať, ako sa blížil čas Č. Dovolím si tvrdiť, že krásne počasie prilákalo odhadom 6 – 7 tisíc ľudí, ktorí sa stavali za bariéry, oddeľujúce bojisko od divákov. Boj prepukol. Musím priznať, že záverečná bitka bola grandiózna. Množstvo ťažkej bojovej techniky, podporovanej letectvom na strane uchvatiteľov proti pancierovému vlaku, puškám a ľahkým zbraniam povstaleckej armády. Hodinová ukážka nadchla tisíce divákov. Ako to už v divadelných predstaveniach býva, aj tento krát zvíťazilo dobro. Rozdielne od historickej skutočnosti, pri ktorej povstalecká armáda bola donútená k ústupu. Však skúste si pozrieť film, ktorý počas ukážok vznikol.

Všetko má svoj koniec. Je dostrieľané IPV Štefánik bude umiestnený zatiaľ v ŽOS Zvolen a ktovie, že aký bude jeho osud. Akciou v Dobrej Nive ukončil projekt pancierový vlak ŠTEFÁNIK v roku 2010. Celý projekt zorganizovalo Múzeum Slovenského národného povstania v rámci filozofie organizácie otvoreného múzea v rámci obsahu činnosti tvorenej z úcty k národným dejinám. Projekt mal za úlohu realizovať sériu aktivít, ktorými chcelo Múzeum SNP širokospektrálne osloviť verejnosť. K tomuto ambicióznemu plánu patril aj projekt PANCIEROVÝ VLAK ŠTEFÁNIK. Nemalou mierou k realizácii prispel aj KHT Zvolen a menovite Ing. Peter Oravec, ako duša projektu v jeho realizácii na koľajniciach. Poďakovanie patrí aj mnohým nadšencom a železničiarom, ktorí sa podieľali na realizácii projektu v rámci celého Slovenska.