Parný rušeň 310.507

Roku 1990 získalo Múzejno-dokumentačné centrum VVÚŽ od Východoslovenských energetických závodov, štátneho podniku Krompachy parný rušeň 310.507. Tento stroj, ktorý posledné roky svojho služobného života strávil posunovaním nákladných vozňov na vlečke tohto závodu, bol roku 1899 vyrobený pre miestnu železnicu v údolí Oravy ako jeden z trinástich strojov tohto radu, objednaných Košicko-bohumínskou železnicou pre službu na ňou  prevádzkovaných miestnych železniciach.

Takto vyzerali rušne neskoršieho radu 310.5 ČSD po vyrobení (prevzaté z knihy Kol.: A 125 éves MÁV. Budapest 1993)

Konštrukcia rušňa vznikla v strojárňach uhorských štátnych železníc roku 1885. Išlo o mimoriadne jednoduchú tendrovku s troma spriahnutými nápravami bez stavacích klinov osových ložísk, vtedy obvyklým vonkajším rámom, hallskými kľukami a s parným strojom bez predného vedenia poháňajúcim druhú nápravu. Rozvod Stephenson bol umiestnený medzi spojnicami a rámom rušňa.

Odvoz rušňa 310.507 z Krompách – píše sa rok 1992 © J. Kubáček

S výnimkou najstarších strojov boli tieto rušne charakteristické dopredu predĺženými dýmnicami v kombinácii s rovným komínom typu Prüsmann – cieľom tohto riešenia bola znížiť tlakové rázy od výfukov parného stroja a obmedziť tak úlet iskier, ohrozujúcich úrodu v poľnohospodárskych oblastiach. Veľké previslé hmoty stroja i skriňového kotla obmedzili síce najvyššiu dovolenú rýchlosť rušňa na 45 km/h (pri strojovom chode dokonca iba 30 km/h), pre vtedajšiu prevádzku na miestnych železniciach to ale postačovalo. V rokoch 1885 - 1927 vyrobili lokomotívky v Budapešti, Arade, Viedenskom Novom Meste a lokomotívka StEG vo Viedni celkom 534 týchto rušňov. Boli to stroje s osovým zaťažením 9,9 t, schopné prechádzať oblúkmi o polomeroch okolo 90 m. Boli teda „šité na mieru“ uhorským lokálkam charakteristickým práve nízkymi dovolenými osovými zaťaženiami a ostrými polomermi oblúkov a skutočne na týchto tratiach prakticky úplne ovládli dopravu na niekoľko desaťročí - až do masívnejšieho nástupu výkonnejších parných rušňov radov 320.2 a 331.0, prípadne 423.0 ČSD. Počas tridsiatych rokov 20. storočia začali ustupovať na podradnejšie výkony, najmä na výhrevenský posun. Keďže to však stáli boli spoľahlivé stroje, k ich rozsiahlejšiemu vyraďovaniu došlo až po druhej svetovej vojne.

 
September 2009 – práce sa začínajú © J. Kubáček

O mesiac neskôr © J. Kubáček

V tomto období bol Československými štátnymi dráhami vyradený i náš rušeň 310.507. Stalo sa tak dňa 1.7.1950 výnosom 401/62-50-561, ale v žiadnom prípade to neznamenalo koniec jeho kariéry. Obratom bol odovzdaný podniku Elektro Krompachy, kde veselo jazdil naďalej a kde roku 1956 dokonca obdržal relatívne nový kotol, vyrobený roku 1924 dielňami št. dráh vo Zvolene pre rušeň 310.408. Podľa zápisov v zachovanej kotlovej knihe slúžil na tejto vlečke rušeň až do roku 1974. Ani potom však nedošlo šťastnou zhodou okolností k jeho fyzickej likvidácii, a tak ho mohli roku 1989 na zaburinenom konci vlečky objaviť pamiatkári z bratislavského Ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody a otvoriť tak cestu k jeho múzejnému zachovaniu. Využitie sa však preň našlo až o takmer dve desťročia neskôr, keď   na bratislavskom „Rendezi“ začal dosluhovať rušňový pomníček, tvorený prakticky zhodným rušňom 310.442. Ten bol na svoje miesto inštalovaný roku 1989 a jeho stav bol po dvadsiatich rokov vystavenia už veľmi neutešený.

Zaväzovanie zreštaurovaného stroja v apríli 2010 © J. Kubáček

V období od septembra 2009 do augusta 2010 sa preto stroj 310.507 podrobil na dielenskom pracovisku MDC veľmi detailným reštaurátorskám prácam. Tie spočívali v jeho úplnom rozložení, výmene skorodovaných plechových obalov, vyčistení a nafarbení každej súčiastky a záverečnej montáži a nalakovaní  celého rušňa.

Zreštaurovaný rušeň 310.507 na svojom novom pôsobisku © M. Tunega

Dňa 2. septembra 2010 bol za pomoci koľajového žeriavu EDK 750 Mostného obvodu Bratislava zreštaurovaný rušeň nainštalovaný na svoje nové pôsobisko. Jeho úlohou tu bude – samozrejme okrem dôstojnej reprezentácie železničiarskej tradície tejto bratislavskej štvrte – pôsobiť ako originálny pútač expozície železničnej histórie, zriaďovanej v neďalekom areáli bývalého rušňového depa Bratislava východ.       

Inštalácia rušňa s hmotnosťou 22 t na pomník © M. Tunega