Letné vlakové šialenstvo 2010 (2)

Štvrtok 22.7.2010: Cannes - Miláno - Verona - Mníchov 

Vstávame skoro ráno. Budík nás zobudil už o 4:50. Balíme si posledné veci. Schádzame na posledné, no tento krát skoré raňajky. Majiteľka penziónu bola na toľko ochotná a ponúkla sa že nás odvezie na svojom aute až na stanicu do Cannes. Pár minút pred 6 hodinou rannou už sedíme v aute a lúčime sa s mestom Grasse. Cesta ubieha rýchlo, prevažnú časť cesty ideme po diaľnici a tak na sme na stanici v Cannes už pred 6:30. Posledné rozlúčenie a poďakovanie domácej pani a ideme rovno do staničnej haly. Následne sa presúvame na druhé nástupište. Stíhame skorší a zrýchlený vlak do Monaca Monte Carla. Vlak ešte neprichádza a tak robím posledné zábery stanice. Presne na čas prichádza régio, počas cesty nezastavuje na všetkých zástavkách. Vonku sa nám ukazuje vychádzajúce slnko. V Nice Ville nastupuje značná časť osadenstva a tak do Monaca prichádzame plne obsadený. Po príchode máme polhodinu na prestup na vlak do prestupnej stanici Ventimiglia a tak robíme ranné fotky Monackej stanice.

Medzitým prichádza k nástupišťu náš regionálny vlak, tvorený poschodovou jednotkou od Alstomu. Do stanice Ventimiglia už ideme poloprázdny. Cesta ubieha svižne, no na vstupe do stanice stojíme zhruba 10 minút. Zmeškaný prichádzame k druhému nástupišťu. Pre sebou máme dlhú cestu do Mníchova s prestupom v Miláne a Verone. Dobrý dôvod na to aby sme sa zásobili jedlom a pitím. V spomínaných staniciach máme málo času na prestupy (treba rátať s tým že vlaky môžu meškať). Obsadzujeme si naše miesta. Naše kupé je už obsadené 3 mladými Angličanmi. Čaká nás 4 hodinová cesta do Milána. Cesta ubieha pomerne dobre, no miestami stojíme. Trať totiž medzi Ventimigliou a Janovom je striedavo dvojkoľajná a jednokoľajná. Napriek tomu že sme takmer stále šli okolo 160 km/h, prichádzame do stanice Genova Piazza Principe s 20 minútovým meškaním.

V Janove prebieha výmena lokomotív. Na odchode stále meškáme 20 minút. Naberáme rýchlosť, no to netrvá dlho a v stanici Ronco Scrivia tesne za Janovom stojíme dlhšiu dobu a meškanie sa zvyšuje. Začínam mať čoraz väčšie obavy, či stihneme vlak z Milána do Verony. Navyše prestáva to byť sranda, keďže v Miláne je na prestup 40 minút, avšak len v tom prípade že vlak príde na minútu presne. Ako tak stojíme a nehýbeme sa, predstava že prídeme na čas je už minulosťou. Miestami ma chytá už aj zlosť, no nakoniec sme sa predsa len začali rozbiehať. Opäť sme nabrali slušnú rýchlosť. Na moje milé prekvapenie zisťujem v jednej zo staníc že meškanie máme len 15 minút. Na hlavnú Milánsku stanicu prichádzame s 20 minútovým meškaním. Vystupujeme a rýchlejším tempom ideme k nástupišťu, kde už čaká EScity do Benátok. Podľa čísla vagónu na našich miestenkách, je náš vagón hneď za rušňom.

Konečne si môžem aspoň na hodinku vydýchnuť a skonštatovať že prvú etapu dnešného dňa máme úspešne za sebou. Odchádzame na minútu presne až mám pocit ako by sme boli vo Švajčiarsku. Ono v Taliansku je človek zvyknutý že vlaky meškajú už i na odchode. Avšak za ten rok sa veru dosť zlepšilo a k lepšiemu čo sa časovej presnosti týka. Cesta je prevažne rovinatá, vidieť že ideme vyše 200 km rýchlosťou. Vlak zastavuje v mestách Bresscia a na brehu Lago di Garda v stanici Peschiera del Garda. Blíži sa čas nášho výstupu vo Verone. Vchádzame do stanice a ja vidím v diaľke rakúsky Taurus, čo je náznak toho že je to naše EC-čko do Mníchova. Čuduj sa svete, zastavujeme presne na tom istom nástupišti, odkiaľ nám ide vlak do Nemecka. Máme 8 minút na to aby sme nastúpili do našej rakúskej súpravy. V rýchlosti ešte robím zopár fotiek stanice. Pár minút po 15 hodine dávame zbohom mestu Júlie a Rómea.

Tak ako je zvykom, rýchlosť je zväčša okolo 160-180 km/h. V kupé nachádzame vlakového sprievodcu. Zisťujeme že v súprave je radený aj reštauračný vozeň. Mal som však silný pocit že jedla sa zrejme nedočkáme. Pred odchodom z Verony sa mi zdalo že súprava ma málo vozňov. Stačilo si prejsť súpravu vlaku a bolo všetko jasné. Reštauračný vozeň radený nebol, z akých príčin a prečo a za čo, to sa mi už nepodarilo zistiť. Ďalšou dôležitou vecou boli naše miestenky, ktoré si už pri ďalšej ceste Verona-Mníchov kupovať nebudeme. S priateľkou sme sa zhodli na tom, že to jednoducho nemá žiaden efekt. Po zistení že ďalšie 2 vozne sú poloprázdne a ľudia sedia bez povinnej miestenky sa mi zvýšil adrenalín v krvi. Cesta ubiehala svižným tempom. Celkovo trať Verona-Innsbruck patrí medzi nádherné horské trate, obzvlášť v oblasti Brennera. V stanici Brennero/Brenner máme dlhšie státie, prebieha tu výmena vlakovej čaty. Stojíme ešte v staniciach Innsbruck, Jenbach, Worgl, Kufstein, Rosenheim a München Hbf. Vonku sa pokazilo počasie, prší a blýska sa. Do Mníchova prichádzame s menším meškaním.

Hneď po vystúpení z vlaku sa ideme riadne občerstviť do miestnych fastfoodov. Medzitým ako sme plnili naše hladné brušká, pristavili súpravu CNL do Ríma. Robím menšiu obhliadku vlaku. Čakáme na náš nočný City Night Line do Paríža. Súpravu pristavujú krátko po 22:00. Priame vozne do stanice Paris-Est sú radené v zadnej časti súpravy. V Prednej časti sú radené vozne do stanice Amsterdam Central. Náš lôžkový vozeň je radený ako posledný. Treba poznamenať že vozeň je z tých najnovších čo majú DB vo svojom vozovom parku. Ešte robím fotky našej celej súpravy. Prichádza mladý steward, máme miestami pocit že nezvláda trochu svoju robotu. Ono nastal trochu chaos. Postupne sa však všetko dalo do poriadku. Vybaľujeme si zopár vecí z našich ruksakov. Zisťujeme že vo vozni sa nachádza spoločná sprcha.

Odchádzame s menším meškaním. Postupne naberáme 200 km rýchlosť a v takom to tempe ideme počas celej noci. Ešte pred spaním plne využívame možnosť osprchovať sa. Bolo to prvý krát pri našom cestovaní, kde bola k dispozícii sprcha. Sprchovalo sa tam celkom fajn. Môžem skonštatovať že bolo minimálne cítiť nejaké otrasy alebo vibrácie pri tak vysokej rýchlosti. Celkovo treba povedať že služby a komfortnosť spĺňajú tie najvyššie požiadavky čo sa týka nočného cestovania. Cesta ubieha rýchlo. V noci máme zhruba hodinové státie v Mannheime, tak ako bolo tomu aj minulý rok pri ceste do Amsterdamu. Odpájajú nás od súpravy a v zapätí sme stiahnutý na odstavné depo kde čakáme na prípoj z Berlína. Postupne zaspávam.

Piatok 23.7.2010: Paríž

Prebúdzam sa až ráno okolo 6 hodiny. Stojíme v stanici Metz. Máme tu dlhšie státie. Z okna pozorujem čulý ruch v stanici. TGV chodia ako na bežiacom páse. Naša súprava dostala francúzsku mašinu a opúšťame Metz. Zvyšné 3 hodiny ideme rovinatou francúzskou krajinou. Miestami ešte pospávam, ale inak sledujem francúzsky vidiek. Okolo 8 hodiny sú nám servírované raňajky priamo do kupé. Postupne sa začína zhusťovať doprava, máme častejšie státia. Prechádzame prvými predmestiami Paríža. Presne na čas vchádzame do stanice Paris Est. Vystupujeme z vlaku, a ja robím prvé ranné zábery stanice. Predná časť súpravy s nami dorazila ako CNL Perseus z Berlína.

Naše prvé kroky smerujú k pokladniam s lístkami na Parížsku MHD. Menšie preštudovanie o možnostiach cestovania v Paríži. V zapätí už kupujeme 3-dňové lístky na 3 zóny s označením „Paris Visite“ Náš hotel sa nachádza kúsok od stanice, a tak sa ideme najskôr ubytovať. Po ubytovacích formalitách si dávame chvíľku oddychu na izbe. Okolo poludnia zahajujeme našu prvú etapu po Paríži. Smerujeme späť na stanicu, odkiaľ sa presúvame metrom linkou číslo 4. Prichádza súprava metra, no pohľad na to preplnené metro ma odrádza. Napriek tomu nastupujeme a tlačíme sa ako sardinky v oleji. Prvý deň sa bude niesť v spoznávaní tých najväčších pamätihodností. Ako prvú na rade máme prehliadku kostola Saint-Sulpice. Táto pamiatka je známa hlavne tým, že cezeň prechádza poludník a čiara ruže tam skrývajú časť tajomstva svätého gráhu. Presúvame sa znova linkou metra. Vystupujeme pri Notre Dame.

Pred katedrálou sa to len hemží turistami rôznych národností. Po zistení, že sa za vstup neplatí, využívame plne túto šancu. Vnútri si robíme pár fotiek. Pokračujeme následne po brehu rieky Seina. Počasie vonku je dosť premenlivé. Miestami kde tu popŕcha a miestami sa slnko ukazuje. Nábrežný chodník popri mestskej pláži nás doviedol až Louvru. Všade je opäť veľa turistov. Pri Louvry sa fotíme a pešo pokračujeme až k víťaznému oblúku. Vykračujeme si priamo po známej Champe- Élysées, kde už vrcholia prípravy na nedeľňajšiu Tour de France. Presúvame sa znova metrom a vystupujeme v stanici Tour de Eifel. Po vyjdení z útrob metra sa dostávame na denné svetlo. Treba prejsť ešte pár metrov a sme rovno pod známou Eifelovou vežou. Rôzny priekupníci nám ponúkajú malé suveníry, až sú miestami veľmi vliezli. V podvečerných hodinách prichádza na rad „ Tour de railvay station“ alebo šialené behanie po parížskych staniciach. Paríž ma veľké množstvo železničných staníc. Po prehliadke a menšej prestávke pri Eifelovke nastupujeme do metra.

Linkou číslo 6 sa vezieme na stanicu Montparmasse, tu začína tá pravá šialená Železničná „turistika“ Prvé pohľady nasvedčujú o tom že táto stanica je veľkým prestupným uzlom. Dalo by sa povedať že je doslova bludiskom. Eskalátory idú snáď z každej strany. Vychádzajú odtiaľto aj TGV smer Toulouse, Nantes, Bordeaux. Samozrejmosťou sú regionálne a prímestské vlaky niečo ako S-bahn. Pokračujeme v poradí ďalšou stanicou a pre tento deň poslednou stanicou a tou je Gare de Nord. Stanica sa nachádza v blízkosti stanice Est. Tento krát sa presúvame autobusom., končí tak isto na Gare de Nord. Vystupujeme a smerujeme do staničnej haly. Výnimočnosť stanice spočíva v tom, že z nej vychádzajú výhradne vysokorýchlostné vlaky ako TGV, Euostar, Thalys. Vidieť všetky tieto rýchle stroje pokope sa nevidí každý deň. Pre vlaky Eurostar sú vyhradené iba určité nástupištia, s tým že sú ohradené z každej strany. Je to z toho dôvodu že Veľká Británia nie je v Schengenskom priestore. Pred vstupom do vlaku je potrebné prejsť colnou kontrolou, a mať platné cestovné doklady.

Sobota 24.7.2010: Paríž

Ráno sa prebúdzame do pekného počasia. Schádzame dole na raňajky, ktoré sú opäť typické francúzske. Sobotu využívame na spoznanie najmodernejšej štvrti v Paríži La Défense Grande Arche. Avšak pred samotnou návštevou tejto časti Paríža ešte máme na programe 2 atrakcie. Reč je o Chráme Sacre Coeur a tou druhou je známy Moulin Rouge. Aj v druhý deň nášho pobytu je našou východiskovou stanicou Gare de Est. Tento krát však ideme autobusom. Vystupujeme a ideme prudšie do kopca, až prichádzame k chrámu Sacre Coeur. Nespočetné množstvo turistov a v neposlednom rade aj pouličných predavačov postáva na vôkol a núkajú nám suveníry. Z vrchu sa nám otvorila časť Paríža, a tak robíme fotky. Späť dolu ideme pozemnou kratšou lanovkou.

Pokračujeme dlhšou ulicou až nakoniec prichádzame ku spomínanej atrakcii Paríža a to je povestný klub Moulin Rouge. Najväčším dnešným lákadlom je však La Defense Grande Arche, čo je ako keby mesto v meste. Do tejto modernej štvrte ideme 2 linkami metra. Vraciame sa späť na Sacre Ceur. Odtiaľ ideme linkou číslo 2 do stanice Charles de Gaulle Étoile. Stanica je prestupným uzlom pre linky M 1 a M 6 a ešte cez ňu prechádza RER A čo je jedna z prímestských železníc. My však ideme linkou M 1 už priamo do stanice La Défense Grande Arche, je to zároveň aj konečná tejto linky. Táto linka patrí medzi tie modernejšie. Jazdia tu najnovšie súpravy od firmy Bombardier. Niektoré stanice sú moderné a sú tu vybudované už ochranné dvere, tak aby nikto neskočil do koľajiska. Vystupujeme na konečnej stanici.

Moderná štvrť na nás pôsobí dojmom a miestami má človek pocit ako keby sa ocitol uprostred New Yorku. Vysoké presklené budovy sú dôkazom, že tu sa Developery a architekti riadne vybláznili. Nachádzajú sa tu veľké nákupné centrá. Trávime tu zhruba 3 hodiny. Teraz na rad prichádza znova „naháňačka“ po železničných staniciach. Metrom sa presúvame priamo na Gare de Lyon. Lyonská stanica, je miestom, kde končia a začínajú svoju púť TGV zo smeru Nice a celkovo z južného francúzska. Stanica je stavaná v historickom duchu.

Tak ako aj na iných staniciach v Paríži, aj tu panuje neustály ruch. Vlaky prichádzajú a odchádzajú ako na bežiacom páse. Veď napokon v tejto krajine sa plne využíva vlaková doprava. Autobusom sa následne presúvame k ďalšej vlakovej „atrakcii“ a tou je menšia stanica Gare de Bercy. Pôvodný plán bol ísť EN Venezia-Paris a práve vlaky z Benátok a z Ríma končia v tejto stanici. Na odchodovej tabuli je vyhodený EN Palatino do Ríma, mešká už vyše hodiny. Rozhliadame sa po stanici. Neskôr pristavujú k jednému z nástupíšť aj EN Stendhal do Benátok.

Zo stanice Bercy ideme M 6, a v prestupnom uzle Place d´ Italie prestupujeme na M 5. Linkou 5 ideme k poslednej zo staníc na Gare de Austerlitz. Vchádzame do budovy a máme šťastie, stíham si vyfotiť Španielske talgo do stanice Madrid-Chamatin. Vychádzajú odtiaľto vlaky kategórie Corail Lunea, smer Nice-Toulouse-Nantes-St.Gervais (Chamonix Mont Blanc)-Lourdes. Poberáme sa naspäť do hotela. Ešte pred spaním sa ideme občerstviť do miestnej čínskej samoobslužnej reštaurácie. Po výdatnej večeri plný zážitkov zaspávame na hoteli.

Nedeľa 25.7.2010: Paríž (Tour de France)

Ráno vstávame, balíme posledné veci. Schádzame na naše posledné raňajky. Posledný deň v Paríži sa bude niesť v znamení Tour de France. Po vyplatení hotela si nechávame batožinu na hotely a vyzdvihneme si ju až večer pred naším odchodom. Metrom sa vezieme pod víťazný oblúk. Prechádzame po Champs-Élysses a dýchame skvelú atmosféru príprav na poobedňajší pelotón. Medzitým sa dozvedáme že cyklisti dorazia až okolo 16 hodiny po obede. Využívame tento čas na druhú návštevu La Défense Grande Arche. Tento krát sme navštívili inú časť nákupného centra. Po 2,5 hodinovej prestávke sa lúčime s touto modernou Parížskou štvrťou, dúfajúc že sa sem niekedy ešte vrátime. Ideme na obed do našej známej reštaurácie dať si poriadnu porciu čínskeho jedla. Vraciame sa opätovne do mesta.

Snažíme sa prepchať cez veľký dav ľudí aby sme čo najlepšie videli na cyklistov. Všade sú veľké ploché obrazovky a tak môžeme sledovať, kde sa nachádza pelotón. Po asi 2 hodinovom ceremoniály sa preplneným metrom vraciame do hotela pre naše batohy. Na stanici čakáme na náš CNL do Berlína než súpravu pristavia k jednému z nástupíšť. Zhruba 50 minút pred odchodom pristavujú náš City Night Line. Zadná časť súpravy ide ako CNL 40451 Cassiopeia do Mníchova. Predná časť ide do Berlína a to ako vlak CNL 451 Perseus. Dlhšie čakáme na človeka, ktorý nás ubytuje v našom oddiely. Prichádza nemecká stewardka v strednom veku a obsadzujeme si svoje kupé, v ktorom strávime necelých 13 hodín. Paríž opúšťame s menším meškaním. Znova po 3 hodinách stojíme v meste Metz. Cesta ubieha rýchlo a ja pomaly zaspávam.

Pondelok 26.7.2010: Berlín

Ráno sa prebúdzame do pekného slnečného počasia. Máme asi 25 minút meškanie. Prechádzame typickou rovinatou nemeckou krajinou. Dostávame do kupé raňajky a pomaly sa pripravujeme na výstup. Na hlavnú novú železničnú stanicu prichádzame zmeškaný. Po výstupe robíme prvé fotky ultra modernej stanice, ktorá je takmer celá presklená. Celá stanica na nás pôsobí moderným architektonickým dojmom a je priamym dôkazom toho že aj mesto ktoré bolo roky rozdelené na východný a západný blok sa postupne dostáva do povedomia čoraz viacej turistov. Zakupujeme si na stanici 1-dňové lístky na MHD. S-Bahnom sa presúvame do stanice, odkiaľ už pešo ideme priamo k penziónu. Ubytovávame sa, chvíľku oddychujeme a následne sa vydávame do ulíc Berlína.

Presúvame sa aj metrom. Stanice metra na mňa pôsobia nostalgickým dojmom. Potom ako sme sa každý deň zažívali preplnené metro v Paríži, Berlín je toho opakom. Prichádza poloprázdna súprava metra. Samotný cestujúci dávajú tušiť že stále ako keby tu bol západný a východný Berlín. Vystupujeme na jednej zo staníc a ideme centrom mesta. Behom niekoľkých hodín absolvujeme prehliadky: Brandenburgskú bránu, Ríšsky snem, známy Alexander Platz s vyhliadkovou vežou. Vyskúšali sme si aj krátku jazdu nízkopodlažnou električkou avšak jazdia tu i klasické „bratislavské“ elektríčky. Ideme S-Bahnom na letisko Schönefeld. Letisko na mňa zapôsobilo tak zvláštne.

Človek by čakal že hlavné mesto Nemecka bude mať väčšie letisko. Z letiska ideme linkou číslo X7 po zástavku Rudow. Odtiaľto ideme M 7 do centra mesta. Na záver dňa sme navštívili jednu zo staníc, konkrétne Südkreuz Bahnhof. Odprevadili sme CNL do Paríža a ešte som chcel vyfotiť si EN Metropol do Budapešti. Nakoniec sme sa rozhodli odísť skôr, keďže spomínaný vlak mal meškanie takmer 30 minút. Napokon po takomto náročnom dni sme boli už dosť unavený. Po príchode na hotel si dávame večernú sprchu. Ideme si ľahnúť až zaspávame. Pred sebou máme návštevu mesta Hamburg. Následne cestu do Švajčiarska a šialenstvo ukončíme v Benátkach. O všetkom ako to celé dopadlo až v ďalšom pokračovaní nášho vlakového letného šialenstva.

Titulná snímka: Thalys krátko po príjazde na Paris Gare du Nord © Martin Kóňa