Letné vlakové šialenstvo 2010 (3)

Následne 2 dni strávime v čarokrásnom Švajčiarsku. Tento krát však bude spoznávanie viacej mestské ako horsko-alpské. Nočným vlakom Euronight sa presunieme do Rakúskeho Villachu. Alpské mestečko bude prestupným miestom do Benátok. Mesto na vode bude zároveň vyvrcholením a poslednou zástavkou nášho šialeného železničného putovania po západnej a strednej Európe.

Utorok 27.7.2010: Hamburg (Minatur Wünderland)

Po výdatnom spánku si ráno dávame raňajky, ktoré sú formou švédskych stoloch. Balíme si veci a pešo smerujeme na stanicu. Odtiaľto ideme miestnym S-Bahnom na hlavnú stanicu. Pre dnešný deň máme naplánovaný Hamburg, konkrétne návštevu Miniatur Wünderlandu. Cestu absolvujeme vlakom ICE. Prichádza presne na čas, ešte robím zopár fotiek a môže sa vyraziť na takmer 2 hodinovú cestu. Odchádzame na minútu presne, o malú chvíľu vychádzame na povrch. Naberáme rýchlosť a zvyšok cesty ideme snáď aj vyše 200 km/h. Informačný displej vo vlaku samozrejme bol, no aktuálnu rýchlosť nevypisoval. Prechádzame prevažne rovinatým územím. Ani sme sa nenazdali a už prechádzame prvými predmestiami Hamburgu. S priateľkou sme sa dohodli že sa zvezieme až na konečnú stanicu Hamburg Altona.

Zastavili sme na hlavnej stanici, ktorá je prechodziou. Opäť sa dávame do pohybu a ešte pred konečnou máme menšie státie v stanici Hamburg Damtor. Po necelých 2 hodinách jazdy zastavujeme v šturcovej stanici Hamburg Altona. Robíme fotky stanice, a rozhliadame sa po okolí. Dôvod nášho výstupu až na konečnej stanici bol, pozrieť si prístav a prekladisko. Naše orientačné schopnosti boli na slabšej úrovni a navyše čas bol neúprosný a tak sa nakoniec vraciame späť na „Hauptbahnhof“. Tento krát však ideme S-Bahnom. Stanica sa nachádza v podzemí. Po príchode na hlavnú Hamburgskú stanicu si zakupujeme mapu a lístky do Miniatur Wünderlandu. Naše ruksaky si nechávame v úschovni na stanici.

Celé popoludnie až do podvečerných hodín venujeme šialenstvu menom Miniatur Wünderland alebo Svet z pohľadu železnice. Na ploche 2 podlaží návštevník môže uvidieť Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko, Škandináviu, Ameriku. Treba však podotknúť že nadšenci neustále pracujú na ďalších projektoch. Všetko je vymodelované do najmenšieho detailu. V rámci návštevy si môžete zakúpiť od suvenírov až po samotné modely vláčikov a vagónov. Dávame si pauzu a prichádza čas na menšie občerstvenie v miestnej samoobslužnej reštaurácii. Po výbornom jedle ešte fotíme modelové železnice.

Pri odchode si zakupujeme suveníry a vraciame sa naspäť na stanicu. V úschovni si vyzdvihujeme ruksaky a do vlaku si kupujeme jedenie. Schádzame po schodoch na nástupište číslo 12, odkiaľ nám 19:18 odchádza CNL 479 Komet do Zürichu. Pred nami je posledná cesta vlakom CNL a zároveň aj najdlhšia. Pocestujeme si presne 13 hodín aj 16 minút. Miestenky máme ako obvykle do lôžkového vozňa. Dlhú cestu Do Švajčiarska absolvujeme pre zmenu v poschodovom vozni. Po nastúpení nám mladý steward ukazuje naše kupé a skladáme si batohy do nášho prechodného domova. Na moje pomery je vo vlaku až moc zima.

Klíma ide na plné obrátky čo je v týchto horúcich dňoch na nezaplatenie, avšak neskôr to už prestáva byť sranda. Predstava že nám bude takto fúkať klíma počas celej noci už nie je taká ružová. Snažím sa zvýšiť teplotu, nech nám je aspoň teplo. Z okna vlaku pozorujem nemecký vidiek. Neustále frčíme okolo 200 km/h. V Hannoveri máme dlhšie státie. Netrpezlivo čakáme na príchod CNL z Berlína do Paríža. Vonku sa pomaly stmieva a my sa dávame znova do pohybu. Takmer celú noc až do stanice Mannheim ideme v zložení CNL 479 Comet (Zürich Hbf) + CNL 450 Perseus (Paris Est). Na rozdiel od predošlých dvoch jázd, pre tento krát sa musíme zaobísť bez sprchy. Pomaly zaspávame. Cesta ubieha rýchlo.

Streda 28.7.2010: Švajčiarsko

Ráno sa prebúdzame. Začína sa plne prejavovať dôsledok klimatizácie. Do Švajčiarska prichádzame prechladnutý. Stojíme v Bazileji, tu máme dlhšie státie. Pozorujem čulý dopravný ruch. Tak ako je pre túto krajinu typické, vlaky prichádzajú a odchádzajú ako na bežiacom páse. Zvyšok cesty už sledujeme krajinu a dostávame raňajky do kupé. Počasie vonku vyzerá byť prívetivé. Máme pred sebou 2 dni pobytu v tomto rozprávkovom alpskom štáte. Neustále ideme okolo 160-180 km/h ak nie viacej. Pomaly si balíme všetky veci, a pripravujeme sa na výstup. Presne na čas vchádzame na hlavnú Zürichšskú stanicu. Vystupujeme a naše kroky vedú do budovy stanice.

Rozmýšľame čo ďalej, možností je veľa. Všetko bude záležať od počasia, keďže to sa začína rapídne meniť k horšiemu. Rozhodnuté! Ide sa do centrálneho švajčiarska, priamo do mesta Luzern, ležiaceho na brehu Wierwäldstattersee. Cesta nám už veľmi známa, ubieha rýchlo. Po 45 minútach už znova vystupujeme a tento krát ideme najprv do turistickej informačnej kancelárie. Ubytovanie dopredu zaistené nemáme, ale krajina ako Švajčiarsko nepozná problém s ubytovaním. Dostávame sa na radu. Mladá slečna nám pozerá možnosti ubytovania v Luzerne. Mali sme podmienku, pokiaľ možno čo najlacnejšie ubytovanie s raňajkami. Po pár minútach už opúšťame s rezervačným papierom priestory TIK. Zakupujeme si celodenný lístok na MHD. Trolejbusom ideme k nášmu hotelu.

Po ubytovacích formalitách oddychujeme chvíľu. Dnešným cieľom bude mesto Ženeva. Odchádzame znova miestnym trolejbusom na vlakovú stanicu. Vlakom ideme 3 hodiny. Vonku panuje daždivé počasie. Ako tak schádzame k brehom Ženevského jazera, dážď utícha a miestami sa ukazujú aj slnečné lúče. V stanici Lausanne sa k nám pripája trať od Brigu (Milána). Ženeva nás víta oblačným počasím. Celé popoludnie venujeme prehliadke mesta. Dážď, slnko a takto je stále počas celej našej návštevy Ženevy. V podvečerných hodinách sa vraciame späť do Luzernu. Po príchode sa presúvame opäť trolejbusom do nášho hotela. Plný zážitkov zaspávame.

Štvrtok 29.7.2010: Švajčiarsko

Ráno sa prebúdzame do upršaného dňa. Balíme si veci a ešte sa ideme naraňajkovať. Po vyplatení hotelu smerujeme na stanicu. Už dopredu sme sa rozhodli, že cestu do Benátok absolvujeme cez Villach. Bolo viacero možností ako cestovať do Villachu. Prvou bol veľkopriestorový vozeň SBB, čo ide až do Belehradu. Predstava sedieť vyše 9 hodín, nebola veľmi lákavá. Ako druhá alternatíva bola prestúpiť si vo Feldkirchu do vozňa s kupé, avšak polorozospatý kdesi v noci prestupovať z jedného vozňa do druhého, to tiež neznelo presvedčivo. Nakoniec sme sa s priateľkou rozhodli pre ležadlový vozeň, keďže do Villachu lôžko nejazdí. Keďže sme zvyknutý na určité súkromie, zakupujeme si miestenky do 4 miestneho kupé za 31 Eur. Na stanici si nechávame batožinu. Posledný deň je vo švajčiarsku znova upršaný.

Počas našej dovolenky sa už stalo bežnou vecou že beháme po nákupných centrách. Presne tak nákupné centrum, a o dopoludnie máme postarané. Popoludnie trávime na brehu jazera Wierväldstattersee. Prechádzame malými uličkami historického centra Luzernu. Nadišiel čas nášho návratu späť na stanicu. Využívame MHD. Na cestu do Zurichu sme si kúpili lístky, keďže sme potrebovali ušetriť 2 dátumy na našich interailoch. Po návrate na stanici si vyzdvihujeme batožinu a mierime na nástupište kde už je pristavený náš poschodový Interrégio. Tak si už sedíme, a o malú chvíľu, samozrejme presne na čas sa vydávame na takmer 50 minútovú jazdu do Zürichu. Cesta ubieha plynulo. Ani sme sa nenazdali a už brzdíme na hlavnej stanici v Zürichu.

Máme dostatok času a tak si ideme kúpiť niečo na večeru. Smerujeme k nástupišťu číslo 14, z ktorého má odchod CNL 1259 Sirius do Berlína, pričom jeho predná časť končí v Prahe ako CNL 459 Canopus. Čas ukazuje presne 8 hodín večer a tak sa poberáme k nášmu nástupišťu, kde už je pristavený náš vlak do Villachu. Nastupujeme a obsadzujeme si kupé. Odchádzame presne na čas. Prichádza steward, neskôr zisťujem že vie slabo česky. Po ubytovacích formalitách postupne zaspávame. Náš spánok je prerušený uprostred noci sprievodcom, ktorý mierne zvozil stewarda. Naše kupé je následne obsadené mladým párom. Po niekoľkých minútach sa dávame opätovne do hlbokého spánku.

Piatok 30.7.2010: Benátky

Budík nás budí v skorších ranných hodinách o 5:15. Vlak ma príchod do Villachu o 6:08, a tak sa bolo treba prispôsobiť a privstať si. Navyše nám boli okolo 5:30 podávané ľahké raňajky do kupé. Postupne klesáme a smerujeme do Villachu, pohľad z okna nevyzerá vôbec letno. Daždivé počasie panuje aj po našom príchode do spomínaného mesta. Vonku panuje chladné alpské ráno. My však veríme že počasie v Benátkach bude slnečné. Zakupujeme si miestenky na IC Bus. Najlepšia cesta by bola samozrejme vlakom. Treba však podotknúť, že denné spoje medzi Viedňou a Benátkami boli v tomto GVD zrušené. Krátko pred 7 hodinou prichádza luxusný poschodový autobus.

Nastupujeme a preukazujeme sa vodičovi našimi miestenkami a interailami. Na naše prekvapenie druhá trieda je na hornom poschodí autobusu. O výhľad máme na nasledujúce vyše 3 hodiny postarané. Celá cesta v Alpách je upršaná. Zhruba po 90 minútach jazdy sa pred nami začína ukazovať modrá obloha a dážď postupne utícha. Stojíme ešte v meste Udine. Znova sme vyšli na diaľnicu. Cesta ubieha plynulo až na jeden úsek, kde sme si postáli chvíľu v zápche. Dôvodom bola havária na diaľnici. Benátky nás vítajú slnečným počasím. Vystupujeme v časti Mestre pri železničnej stanici. Zo stanice Venezia Mestre už ideme regionálnym vlakom na koncovú stanicu Santa Lucia. Prichádza poschodová jednotka, odchádzame na čas. Počas krátkej cesty vidieť pred nami staré mesto Benátky.

Vystupujeme z vlaku a ideme si odložiť naše ruksaky do úschovne. Pohľad na nekonečnú radu, nie je síce povzbudzujúci ale neostáva nám nič iné len si vystáť dlhú radu.Pred pešou prechádzkou sa občerstvujeme pravou talianskou pizzou. Stanica sa nachádza v podstate v centre. Miestnou dopravou v Benátkach sú menšie lode. Zisťujeme si cenu celodenného lístka, ktorá je však privysoká. Radšej ideme pešo, napokon preplietať sa malými úzkymi uličkami znie zaujímavo. Človek viacej uvidí ako keby sme sa plavili loďou. Celkovo je celý deň venovaný Benátkam. Celý deň sme zaklincovali výbornou večerou v miestnej reštaurácii.

Vraciame sa na stanicu, kde si vyzdvihujeme naše ruksaky.Vyprevádzame nočné espresso na Sicíliu a nočný Euronight do Paríža. Našu súpravu pristavujú zhruba hodinu pred odchodom. Miestenky máme na sedenie. Na naše prekvapenie žiaden vozeň na sedenie radený nie je. Všetky vozne sú spacie. Konkrétne náš vozeň je ležadlový, ale bez nároku na služby OBB. Obsadzujeme si svoje miesta. Vlak sa postupne zapĺňa a tak isto aj naše kupé sa obsadilo do posledného miesta. S Benátkami sa lúčime na čas. Počas celej cesty všetci spíme. Takéto riešenie je celkom zaujímavé. Človek sa za 5 Eur celkom dobre vyspí na posteli, fakt zadarmo. Cesta ubieha rýchlo.

Sobota 31.7.2010: návrat domov

V noci máme vyše hodinovú prestávku vo Villachu. Súprava tu čaká na prípoj vlaku D 498 Lisinski z chorvátskeho Záhrebu. V úseku Villach-Salzburg ideme ako vlak D 498 Lisinski, pričom predná časť súpravy smeruje do Mníchova a naša zadná časť končí vo Viedni. Po príchode do Salzburgu sme odpojený a spájame sa so súpravou vlaku IC 745. Spomínaný vlak vychádza zo Salzburgu presne o 5 hodine ráno, to však ešte hlboko spíme. Prebúdzame sa až za Lincom. Zvyšok cesty už sledujeme okolitú krajinu. Tak ako to u každého výletu býva tak aj tento má svoj koniec. Čoraz viacej sa blížime k Viedni, čo je neklamný znak toho, že pomaly ale iste sa tohtoročné vlakové letné šialenstvo blíži k svojmu koncu. Presne na čas zastavujeme na jednom z nástupíšť západnej viedenskej stanice. Linkou metra sa vezieme až na konečnú stanicu Simmering. Odtiaľto už ideme régiom späť do našej rodnej vlasti.