Repné návraty - Tam, kde to končí i začína

     Preprava repy z poľa až na miesto jej spracovania sa skladá v podstate z troch fáz: nakládky, samotného prevozu a vykládky. V októbrovom príspevku sme sa okrajovo už dotkli prvých dvoch menovaných. Nastal teda čas, aby sme sa v tom dnešnom prizreli bližšie aj na proces vykládky cukrovej repy, ktorý prebieha v cieli jej cesty – v Seredi. Vďaka ústretovému prístupu vedenia podniku Slovenské cukrovary s.r.o., člena skupiny Agrana, máte teraz možnosť spolu s nami nazrieť za jeho brány a prostredníctvom fotografií sa presvedčiť, ako taká vykládka repných kontajnerov prebieha.

     Úvodom treba spomenúť, že sereďský cukrovar má v podstate tri základné oblasti dodávateľov cukrovej repy. Prvou z nich je samotné blízke okolie Serede a Galanty, druhou v poradí Záhorie a poslednou, treťou, zas okolie Želiezoviec, Levíc a Šiah. Cukrovar, ako taký, nemá žiadne vlastné vozidlá na prepravu spomínanej poľnohospodárskej plodiny a preto využíva služby rôznych dopravcov. Z okolia Serede a Galanty zvážajú cukrovú repu individuálni dopravcovia nákladnými autami, resp. cestnými súpravami (ťahače s návesmi alebo autá s prívesmi), a pri zvyšných lokalitách sa dostáva ku slovu vlak.

Vysokozdvižný Kalmar zasunie vidlice do kontajnera, nadvihne ho a poberie sa s ním na miesto vysypania.

     Cukrovar nielenže nemá žiadne vozidlá, určené na prepravu repy, ale nedisponuje ani vlečkovým rušňom na posun v koľajisku svojej vlečky. Malé mašinky T 211.1585 a T 212.1639 totiž patria minulosti. Obsluha vlečky je samozrejme prispôsobená tomuto stavu a vozne s kontajnermi preto pristavuje do cukrovaru rušeň radu 742 od manipulačného vlaku, ktorý zároveň plní funkciu staničnej zálohy. Samotná obsluha sa v čase kampane vykonáva pravidelne trikrát denne, a to ráno, na obed a večer.

     Súprava siedmich dvojdielnych vozňov Sggmrrs s kontajnermi (na každej sekcii po dva kontajnery) sa vykladá vždy na dvakrát. Keďže ale dĺžka spevnenej plochy dovoľuje vykladaču prístup nanajvýš k šiestim vozňovým párom, musí sa súprava rozdeľovať na dve časti. Nepárny počet 7 sa logicky delí na nerovnaké časti s počtom dvojíc štyri a tri. Preto je potrebné po vyložení prvej časti ešte preposunovať prázdne vozne z vykládkovej koľaje a vymeniť ich za ložené.

     Vysypanie jedného kontajnera pomocou vysokozdvižného vozíka Kalmar DCF 370-12 (s nosnosťou 37 ton) trvá približne 10 až 15 minút, vždy v závislosti od momentálnej situácie pri splave. Vykladanie vlakových kontajnerov má síce prednosť pred repou z nákladných automobilov, ktorá sa vysýpa do rovnakého splavu, avšak keď už začala vykládka auta, musí sa čakať na dokončenie procesu.

Vykládka vlakových kontajnerov sa pri jednom splave strieda s vykládkou nákladných automobilov. Kratšiemu či dlhšiemu čakaniu sa teda spravidla vyhnúť nedá...

     Súčasný moderný spôsob prepravy a vykládky cukrovej repy sa zásadne odlišuje od pôvodného systému, aký fungoval pred desaťročiami. Repa sa vtedy voľne sypala do vysokostenných vozňov a z nich sa potom vyplavovala cez otvorené bočné dvere mohutným prúdom vody. Najväčším problémom pri tom býval technický stav vozňov a teploty pod bodom mrazu.

Vysokozdvižný vozík potom zájde priamo nad splav a celý kontajner vysype jeho otočením o 180°.

     V mnohých staniciach – dá sa povedať, že v prevažnej väčšine – nešlo nakladať do 4-nápravových Vsa vozňov, lebo bežne používané otočné nakladače (tzv. „honky“ menšieho typu), nedočiahli tak vysoko. Preto sa na prepravu cukrovej repy zásadne používali 2-nápravové vozne radu Vtr, Vtd, Vte. Väčšie vozne sa dali nakladať iba bagrami alebo väčšími nakladačmi, ktoré však mali k dispozícii pre tento účel len málokde.

     Technickým stavom vozňov je myslený predovšetkým stav podlahy. Pokiaľ sa na prepravu pristavovali vozne z „voľného obehu“, často prichádzali do staníc nakládky vozidlá s dierami v podlahe (chýbajúce alebo prelámané dosky). Takéto vozne, aj keď sa dali naplniť a repu cestou nepostrácali, mali v cukrovare problém vyložiť, pretože veľké časť vody vytiekla cez deravú podlahu miesto toho, aby vyplavila repu cez bočne dvere. Hoci aj pri systéme „vezmeme z voľného obehu“ vybraná časť vozňov pendlovala len medzi cukrovarom a stanicami nakládky, nebol tento stav ideálnym a pracovníci prepravcu museli často diery plátať všetkým, čo bolo poruke.

Po vyprázdnení obsahu ešte nasleduje otočenie do pôvodnej polohy a vrátenie kontajnera na železničný vozeň.

     Pred začatím kampane (nielen repnej, ale i zemiakovej) sa preto začali na prepravu vyčleňovať tzv. kampaňové vozne, ktoré sa nesmeli použiť na žiadny iný účel. Situácia bývala vďaka tomu o poznanie lepšia, nakoľko sa pozorne dbalo, aby sa vyberali vozne v čo najlepšom technickom stave.

Ukážka z obežníka ČSD pre kampaň 1992, kedy sa repa vozila vlakmi ešte do cukrovarov Dunajská Streda, Pohronský Ruskov, Rimavská Sobota, Trenčianska Teplá a Trebišov. (kliknutím sa obrázok otvorí v novom okne)

     Spomínali sme však aj mráz. V jeho prípade išlo o problém preto, lebo pri tuhých mrazoch voda, ktorou sa repa vyplavovala von, natiekla všade, a všade aj namŕzala. Nielen na skrini vozňa, ale napríklad i na stúpačkách, schodíkoch alebo brzdovom zariadení.

     Ako vidno, doba pokročila a dnes sa s cukrovou repou pracuje pohodlnejšie a efektívnejšie. Škoda len, že sláva celej kampane a našich cukrovarov sa ani zďaleka nepodobá tomu, čo znamenala pred rokom 1989.

Náš ústretový sprievodca, agronomický riaditeľ a vedúci repného oddelenia Ing. Adrián Šedivý zo Slovenských cukrovarov s.r.o.

     Určitým medzistupňom bol v uplynulých rokoch prevoz repy v kontajneroch ACTS, ktoré síce priniesli isté zlepšenie, ale napr. ako vraví agronomický riaditeľ, Ing. Adrián Šedivý: "Pri porovnávaní systému ACTS od OKD bol problém hlavne v dostupnosti vagónov. Prenajímal som si aj vagóny PKP z Poľska, ktoré boli v obmedzenom počte. Taktiež OKD nám dávala vagóny v často dezolátnom stave, kde sme nachádzali zvyšky iných prepráv, neraz i celý kontajner."

     V tomto roku však nadišla éra moderných WoodTainerov: "Nebolo jednoduché tento projekt postaviť na nohy, kedže sme ho riešili veľmi krátkom časovom úseku. Mojim cieľom je preferovať železníčnú prepravu z dôvodu jej ekologickejšej prevádzky a zníženia negatívnych externalít, ktoré výrazne ovplyvňuje hlavne automobilová preprava - hluk, smog, CO2, ničenie ciest a bezpečnosť. Týmito faktormi sa dnes zaoberá máloktorá spoločnosť, avšak Slovenským cukrovarom s.r.o. sú tieto hodnoty veľmi blízke", dodáva Ing. Šedivý.

Do Serede vchádza manipulačný vlak od Trnavy, ktorého rušeň 742.222 sa hneď poberie vykonať obsluhu cukrovarskej vlečky.

     Niet už v podstate žiadnych technických alebo technologických prekážok, ktoré by pri súčasnom systéme prepravy spôsobovali problémy, keďže repa sa jednoducho z kontajnera vysype a hotovo. Rovnako tak zrejme nikto nebude pochybovať, že uvedený spôsob je zároveň  ekonomicky výhodný a cukrovar naň nedopláca z vlastných prostriedkov. Slovenské cukrovary s.r.o. napokon potvrdili dobré správy, že s prepravou po železnici sa počíta aj do ďalších rokov.

     Celkom na záver aspoň drobné poďakovanie vedeniu Slovenských cukrovarov s.r.o. za milý prístup a možnosť zaznamenať proces vykládky pre Vás, našich čitateľov.

Snímky autor, 29. 10. 2010.