Stretli sme sa v Nedede

Prvé stretnutie sa uskutočnilo už po vystúpení z rýchlika v Šali, známy fanúšik železnice ale smeroval zo školy domov, takže sme iba krátko prehodili pár slov. V tom čase som už ale na peróne videl ďalšieho člena VLAKY.NET Klubu, bolo preto jasné, že k druhému stretnutiu dôjde hneď nato. Nevedel som si jeho prítomnosť na tomto mieste vysvetliť inak ako tým, že ide tiež tam kde ja. Samozrejme nebolo tomu inak! Spolu sme teda počkali, kým 812-ku pristavia z manipulačnej koľaje k jednej z tých čo majú nástupište. Zároveň sme však nezabudli jej posun zvečniť na naše pamäťové karty.

Fotoaparáty v našich rukách samozrejme neunikli ani asi pätnástim ľuďom, ktorí uvedený spoj do Nededu využili. Už vlaku sme teda boli oslovení, na ktorom že to serveri sa fotky objavia. „Miestna záťaž“ postupne v jednotlivých zastávkach povystupovala, na konečnú do 19 km vzdialeného Nededu sme tak dorazili ôsmi. No len dvaja sa ukázali ako skutoční cestujúci. Zvyšok substrátu boli podobné typy ako my. A tak sme sa teda stretli na stanici v Nedede.

Fanúšikovia železnice rôzneho veku a z rôznych častí internetového sveta. My dvaja spomínaní pracujúci, dôchodca – bývalý železničiar – spolu so svojimi školopovinnými vnukmi a študent, možno budúci železničiar. Kým my mladší sme sa po vystúpení rozbehli fotografovať čo sa ešte fotografovať dá, zástupca staršej generácie nadviazal rozhovor s rušňovodičom onej pojazdnej škatule, čo nás sem doviezla. Času na všetko bolo dostatok, odchod naspäť do Šale bol až o 43 minút po príchode.

V našich fotoaparátoch skončilo teda všetko čo je ešte možné na stanici v Nedede vidieť a čo už možno za pár rokov bude len a len históriou. Čerpacia stanica pohonných látok, rampa, kde sa kedysi nakladalo, koniec trate ukrytý za dvomi plotmi a samozrejme staničná budova. Tá už nemá nápis stanice (porovnaj so staršími fotografiami), ani schody, ktorými sa dalo dostať na jej poschodie do služobného bytu. Všetky priestory sú dokonalé „vyčistené“ od všetkých súčastí a jedinými obyvateľmi sú v podkroví holuby. Veď tak to tam aj vyzerá (a cíti)!