Košecká stanica v toku času

Nie ináč je tomu aj pri pohľade na dianie pri výstavbe V. koridoru v úseku Trenčianska Teplá – Beluša a to zvlášť v medzistaničnom úseku Ilava – Ladce, kde okolie zastávky Košeca už nie je také ako bolo pred troma mesiacmi a aké ani nebude po troch mesiacoch. Situácia, ktorá vznikla v spomínanom úseku, mi vŕtala v hlave od začiatku prípravných prác a rezultovala do snahy zachytiť aspoň v malej textovej či obrazovej skratke to, čoho trvácnosť je ohraničená niekoľkými mesiacmi. Nie je mojou ambíciou poskytnúť čitateľovi odborný pohľad, za ktorý úprimne ďakujem ďalším prispievateľom. Pohnútkou k tomuto príspevku bola moja debata s paljur-om po oslavách 100-ročnice trate Nemšová – Lednické Rovne, po ktorej sme so smútkom v hlase skonštatovali nedostatok obrazového materiálu z čias, kedy ešte bolo možné detailnejšie zdokumentovať jedinečnú točňu s remízou, či už znesené závory cez železničné priecestie pri rovňanskej stanici.

 
História končí pod kolesami mechanizmov, 14. 3. 2011, © Marian Šuba

A tak som 26. februára v popoľudňajších hodinách najskôr na skúšku vyštartoval so svojím kompaktom Fuji vo vrecku, statívom na pleci a 3-ročným synom Jurkom pri boku do útrob staveniska, odkiaľ sme boli hneď vykázaní stavbyvedúcim. (Tak nám treba, amatérom :-)).To nám nebránilo zaujať stanovisko na dočasnom železničnom priecestí a odtiaľ urobiť záber na priecestie s pohľadom na - dočasne? - zdevastovanú košeckú stanicu. Tento záber si cením, pretože je (ako mnoho ďalších) z tých, ktoré o pár mesiacov budú minulosťou. Pominuteľnosť a nevratnosť chvíľ na tomto úseku koridoru bola hlavným motívom dokumentovania prác a jednotlivých miest. Či už to boli spomínané závory, znesený koľajový zvršok, ľavostranná premávka v smere na Púchov alebo dožívajúce nástupište v smere na Bratislavu.

 
Os 3329 do Žiliny v ľavostrannej prevádzke, 14. 3. 2011, © Pavol Jurček

Zábery ma potešiii natoľko, že som hneď pripomenul Palimu našu dohodu nafotiť situáciu kvalitnejším foťákom. Kým sa tak stalo, práce pokračovali, stroje vrčali, hučali a odfukovali, robotníci búrali a budovali a preto som opäť 6. marca vyštartoval v rovnakej zostave ako vo februári do prírody a zameral som sa na fotenie cestného nadjazdu nad železničnou traťou pri obci Ladce Tunežice. Ten pohľad na znesenú mostovku a do oblohy trčiace žeriavy je prinajmenšom zaujímavý.

 
Koľko km bude po rekonštrukcii, 14. 3. 2011, © Marian Šuba

8. marca mi konečne Palino volal, že má trochu času a počasie je fajn. Tak sme šli na to a vyskúšali sme jeho nový objektív. Poprechádzali sme úsek krížom-krážom, zistili sme, že sa na ňom nachádza nástupište bez názvu a zastávka bez nástupišťa, že práce pokračujú a závory fungujú. Žiaľ, ďalšie povinnosti a dlhá doba čakania nám nedovolili zotrvať a vyčkať IC Tatran, ktorý by sme si „vychutnali“ rútiaceho sa 50-km rýchlosťou údolím Váhu. A už sa teším, keď si v takejto rýchlosti vychutnám aj Thales (len som nezistil kedy okolo Košece chodí – raz som ho z autobusu videl okolo 15.00 prechádzať cez dočasné železničné priecestie v Ladcoch Tunežiaciach smerom na Žilinu).

 
Mn od Ladiec smeruje k dočasnému železničnému priecestiu, 14. 3. 2011, © Pavol Jurček

Verím, že toto nebude moja posledná dokumentácia situácie v Košeci a prídu ďalšie, možno zaujímavejšie, hodné fotenia či písania.

Košeca, 14. 3. 2011