Hakone Tozan sú sesterské železnice Rhätische Bahn (2)

A tobôž neumožňuje zakúpenie cestovného lístka alebo miestenky...

My priaznivci najdokonalejšieho dopravného systému v Európe – Švajčiarsko - sme zvyknutí na štátne aj neštátne železnice... Náš takmer vždy presný vlak SBB dorazí v plánovanom čase do stanice... A hneď vedľa, na vedľajšom koľajisku, stojí prípojný vlak súkromnej spoločnosti... V Japonsku je to inak.

Kjóto: Budha s parožkami je symbolom oslavujúceho mesta Nara © Ľubomír Chrenko

Súkromné spoločnosti, a štátne Japan Railways (JR), si tvrdo konkurujú. Koľajiská súkromných spoločností v spoločných staniciach sú oddelené, odchody vlakov majú vlastný nenadväzujúci takt. Trate sú paralelné, často idúce vedľa seba... Odchody neskoordinované...

Učiteľka si preberá škôlkárov vo vozni. Na trati Keifuku Arashiyama Line © Ľubomír Chrenko

A je to fakt drsné, v úvodzovkách, keď súkromné prímestské železničné spoločnosti majú takt odchodov vlakov 10-20 minút. A JR (štátne), majú odchody v intervale 5-10 minút. Pletiem sa, keď sa mi zdá, že zosúladenie taktovania, kvôli nadväznosti súkromných a štátnych železníc, pri týchto intervaloch netreba...? Teda aspoň v Japonsku???!!!

Stanica Shinjuku, Tokyo: Super Azusa Limited Express smer Matsumoto © Ľubomír Chrenko

Súkromné dopravné spoločnosti si s JR konkurujú aj inak. Napr. predplatená dopravná karta Surutto Kansai Card, ktorá funguje ako kreditka pre takmer všetky súkromné dopravné spoločnosti v oblasti Kansai (Kjóto, Ósaka, Kóbe), neplatí na spoje JR v tejto oblasti. A naopak, JR má vlastnú kartu len na svoje spoje. Niekedy to fakt lezie na nervy!

Vo vozidle trate Keifuku Arashiyama Line: V tomto si potvrdíte lístok © Ľubomír Chrenko

Samozrejme, súkromné spoločnosti sú len tam, kde sú pasažieri... Tisíce pasažierov. Státisíce. Milióny. V centrách ako Tokyo, Kjóto alebo Ósaka...

Stanica Kjóto © Ľubomír Chrenko

Stanica Shinjuku v Tokyu drží svetový rekord v priemernom dennom počte pasažierov – takmer 4 milióny denne. Píšu, že niektorí Američania tam ráno vystúpia z vlaku a ešte podvečer hľadajú ten správny východ zo stanice von...

Tokyo Monorail Line v smere na letisko Haneda © Ľubomír Chrenko

Mimochodom, tých východov je viac ako 200. Jo, Japonsko nie je jednoduché... Nám prestup v Shinjuku z mestskej okružnej trate JR Yamanote Line na prímestskú súkromnú Odakyu Odawara Line trval necelé 2 hodiny... Nie je to žiadny rekord, ale prestup sme prežili...

Japonská mládež po nedeliach relaxuje. Stanica Harajuku, Tokyo © Ľubomír Chrenko

Okrem bláznivého prímestského a mestského dopravného ruchu majú v Japonsku aj prekrásne, extrémne horské, aj scénické železnice. Ktoré krásou konkurujú aj Švajčiarom. A majú aj úžasné železničné múzeá... Predstavím ich nabudúce... A okrem toho sa už konečne patrí objasniť aj spoločnú titulku týchto malých reportáží. Aj toto objasnenie už nabudúce...