Hakone Tozan sú sesterské železnice Rhätische Bahn (3)

10.5.2011 8:00 Ľubomír Chrenko

Aj na týchto stránkach prebiehala debata na tému najstrmšej adhéznej železnice sveta... Myslíte, že je to švajčiarska Bernina Bahn so svojimi 70 promile, neoficiálne 72 promile? Nie! Hakone Tozan v Japonsku! Je to klasický (1 435 mm) adhézny rozchod s 80-timi promile!!!

Samozrejme, ak neberieme do úvahy električky - napríklad na Pöstlingberg v Linzi (116 ‰) alebo električku č. 28 v Lisabone (135 ‰). Ale aby som neodbočoval, a aby som vás v súvislosti s názvom týchto reportáží už ďalej nenapínal: japonskí inžinieri na začiatku 20-eho storočia na mieste študovali výstavbu Bernina Bahn. Naučili sa, skúsenosti doviezli do Japonska, a uplatnili. Teda okopírovali...

Nad stanicou Hakone Yumoto © Ľubomír Chrenko

Dnes sú tam všade farebné plagáty a iné upútavky na Rhätische Bahn. Vo vlakových súpravách, aj na staniciach Hakone Tozan. Vážia si, kde si tieto extrémy naštudovali. A neskôr uzavreli s RhB sesterstvo.

Sesterstvo je prezentované všade. Konečná stanica Gora © Ľubomír Chrenko

V porovnaní s Berninou má táto trať extrémne malé polomery oblúkov – 30 m. Aby tie supermalé oblúky s nevídanými stúpaniami prekonali, v miestach súčasného prudkého stúpania a malých oblúkov si lokomotíva leje na koľaje vodu... Trenie je mrcha...

V hornej časti trate © Ľubomír Chrenko

Trať je umiestnená asi 100 km na západ od Tokya, v národnom parku Hakone, na dohľad k hore Fuji. Vedie z Hakone Yumoto do Gory, a má 15 km. Celkové prevýšenie 445 m prekonáva aj pomocou troch úvratí.

Za prvou úvraťou Deyama Signal Station © Ľubomír Chrenko

Najlepšie sa do východiskovej stanice tejto trate, Hakone Yumoto, dostanete z tokyjskej stanice Shinjuku vlakmi Romancecar Limited Express súkromnej spoločnosti Odakyu (1 067 mm). Táto istá spoločnosť prevádzkuje aj našu nadväzujúcu Hakone Tozan...

Východzia stanica Hakone Yumoto horskej železnice Hakone Tozan © Ľubomír Chrenko

Mimochodom, na tejto prípojnej úzkokoľajke z Tokya sa už v 50-tych rokoch minulého storočia dosahovala na niektorých úsekoch rýchlosť až 160 km/h. To bolo inšpiráciou pre iných japonských inžinierov, aby začali rozmýšľať o vysokorýchlostných tratiach na klasickom rozchode. A tak následne, v 60-tych rokoch, vznikli v Japonsku prvé superrýchle trate (Shinkansen). Ktoré sa neskôr rozšírili do celého sveta.

Séria 50000 VSE (2005) v stanici Hakone Yumoto © Ľubomír Chrenko

A na záver tohto malého trojdielneho cyklu reportáží ešte prikladám zopár fotiek zo Sagano Scenic Railway pri Kjóte a japonských železničných múzeí. A doplňujúce video, ktoré, ako aj fotky k trom minireportážam z Japonska, spracoval Tomáš Votava. Za čo mu patrí moja úprimná vďaka.

Tieto príspevky by som nikdy, kvôli mojej lenivosti, nenapísal, keby sa v Japonsku nestalo to nešťastie... Ktoré pokračuje... Keď ste v Japonsku na železničnej stanici bezradní pri kúpe lístkov na vlak z automatu, voľbe trasy, alebo pri riešení hocijakého iného problému, máte istotu, že sa pri Vás pristaví milý Japonec, ktorý sa Vám snaží pomôcť.