Gemer bez železnice?

14.5.2011 16:00 Marek Rychnavský

Tohtoročný prvý máj sa okrem lásky niesol v znamení škrtania vlakových spojov a rušenia osobnej dopravy na vybraných traťových úsekoch. Všeobecne známa skutočnosť mnohých z nás primäla k tomu, aby sa vybrali navštíviť miesta, ktoré doposiaľ odkladali na neskôr, z čoho vznikla aj táto reportáž.

Keď sa ku mne doniesol neradostný chýr o rušení tratí v Gemeri, moja prvá myšlienka smerovala k návšteve tamojšieho kraja. Podobne ako mnohých iných, aj mňa viedla snaha aspoň na poslednú chvíľu zdokumentovať prevádzku, kým sa po lokálkach do Šiatorskej Bukovinky a Muráňa ešte dalo cestovať.

Tak som si preštudoval cestovný poriadok, ktorý sa opäť ukázal ako silný "protivník". Poriadne spojenie zo západu do Fiľakova, k rannému spoju s odchodom o 09.51 h, v podstate neexistuje, pokiaľ nie ste miestny. Napokon som túto záležitosť riešil nocľahom v Košiciach a ráno, 21. apríla 2011, som nabral smer západ do Fiľakova rýchlikom 930.

Motor 812.007 odpočíva v stanici Fiľakovo. 21.4.2011. © Marek Rychnavský.

Prišli sme načas a ja som mal hneď možnosť pofotiť si odstavené stroje radu 751 vo fiľakovskom depe, ktoré bude vraj onedlho zrušené - občas mávam dojem, ako keby riaditeľstvo sídlilo kdesi na Marse, ale s tým zrejme obyčajní ľudia nepohnú. Po prechádzke miestnym depom, ktoré symbolicky "stráži" posledný z miestnych Čmeliakov 770.053, zúbožený a akoby zabudnutý likvidačnou mašinériou, je už pristavený motorový osobný vlak 6305 do Šiatorskej Bukovinky a maďarského Somoskőújfalu.

Posledný mohykán 770.053 v areáli depa Fiľakovo. 21.4.2011. © Marek Rychnavský.

Smutný pohľad bol cestou aj na druhú zastávku v poradí, Radzovce, ktorej charakter jasne prezrádzal, že ide o niekdajšiu výhybňu. Novú strechu už začínajú rozoberať naši neprispôsobiví spoluobčania - hlavne, že bola tesne pred zrušením nákladne rekonštruovaná (opäť len dôkaz o ekonomickej "zdatnosti" tých, ktorí o veciach rozhodujú).

Os 6305 v Radzovciach. 21.4.2011. © Marek Rychnavský.

Postupne sme sa blížili ku štátnej hranici a jediný, kto ju strážil bol jedine miestny pes, ktorý ráznym štekotom, nie nepodobnym socialistickým colníkom, vítal každý prichádzajúci vlak.

Po príchode do stanice Somoskőújfalu ma zaujali najmä dve veci. Okrem jednotiek H-START ruskej výroby z podniku Mytišči mi hneď padli do oka stopy po likvidovanej, no stále zreteľne viditeľnej vlečke, ktorá kedysi obsluhovala miestne sklady a mala, žiaľ, rovnaký osud, ako väčšina vlečiek u nás.

Motorový vozeň 812.063 oddychuje medzi vlakmi 6305 a 6304 v maďarskej stanici Somoskőújfalu. 21.4.2011. © Marek Rychnavský.

Spiatočná cesta do Fiľakova ubehla rýchlo a keďže v jeden deň už nebolo možné stíhať aj ďalšie miestne trate, musel som sa vrátiť a ďalšiu fotodokumentáciu odložiť na neskorší termín. Cestou domov som ešte na zastávke Bratislava-Vinohrady uvidel 'skapatý' rýchlik 611 Považan, ktorého vlakový rušeň 363.143 si zrejme povedal, že i on bude sviatkovať, musela hov čele vlaku nahradiť 'CocaCola' 362.015. "Vďaka" tomu, že v rozhodujúcej chvíli, ako naschvál, prestali v Rači fungovať výmeny, odchádzal R 611 z Vinohradov zmeškaný približne 110 minút.

CocaCola 362.015 ide "zachraňovať" svoju pokazenú "sestru" 363.134 na vlaku R 311. Bratislava-Vinohrady, 21.4.2011. © Marek Rychnavský.

Vhodný čas na návštevu centra Gemera prichádza už o pár dní, presnejšie 26. apríla 2011. Zavčas rána vystupujem v Plešivci a len vďaka ochote železničiarov sa mi naskytá príležitosť dostať sa neplánovane aj na lokálku do Slavošoviec, kde je osobná doprava zastavená od roku 2003. Hoci na nej zostáva ešte aspoň aká-taká doprava v podobe jedného páru manipulačných vlakov (počas pracovných dní), jej budúci osud je neistý.

V Slavošovciach som nemohol vynechať možnosť nafotiť si časti mostov - súčasť nedokončených Gemerských spojovacích tratí, ktorých výstavba sa sľubne rozbehla počas druhej svetovej vojny, ale po jej skončení už nebol záujem o ich dostavbu.

Manipulačný vlak so strojom 752.041 dorazil do Slavošoviec. To som ešte netušil, že sa s ním dnes ešte raz stretnem, ale na úplne inom výkone. 26.4.2011. © Marek Rychnavský.

Nadjazd nedostavanej trate Slavošovce-Revúca-Tisovec. Slavošovce, 26.4.2011. © Marek Rychnavský.

Následne som sa komplikovane vybral najprv autobusom do Štítnika a odtiaľ zas stopom do Revúcej, aby som sa konečne dostal aj muránsku trať. Po príchode vlaku 6804 som si spríjemnil čakanie na ďalší vlak 6824 opäť prehliadkou telesa bývalej vlečky, ktorá bola rovnako zlikvidovaná.

Po zhotovení obrazovej dokumentácie a obednej pauze som sa vydal vlakom 6824 do Muráňa, kde som mal znova dostatok času nielen na fotenie, ale aj na rozhovory s miestnymi ľuďmi. Tých, ako svorne tvrdili, sa nikto nepýtal, či budú mať i po zrušení vlakov zabezpečené spojenie, či uz k lekárovi alebo za inými bežnými potrebami. Smutne len skonštatovali, že sa zase jedná o rozhodovanie "od stola" bez toho, aby sa takzvaní manažéri unúvali prehnať svoju limuzínu do tohto Bohom zabudnutého kraja.

812.037 v stanici Revúca. 26.4.2011. © Marek Rychnavský.

Nasledovala spiatočná jazda do Plešivca s dosť smutným pocitom na duši, keď som si predstavil, že by táto nádherna trať mala byť ponechaná svojmu osudu, čo by znamenalo jej faktickú likvidáciu, keďže manipulačné vlaky jazdia v drvivej väčšine len po Lubenik. Ďalej do Muráňa už len podľa potreby, niekedy to znamená iba raz za dva týždne.

V Plešivci som prestupoval na rýchlik R 934 Gemeran a hoci som už svoj dnešný výlet považoval za uzavretý, nečakane prišlo ďalšie prekvapenie. Rýchlik totiž nezašiel ďaleko, keďže už v Tornali začala okuliarnatá mašinka 754.084 "štrajkovať". Tvrdohlavý stroj nie a nie poslúchať, a s postupujúcim časom sa napätie stupňovalo, keďže sme si neboli istí, či vo Zvolene stihneme prípoj - posledné spojenie do Bratislavy.

Po 75 minútach sme sa konečne pohli vpred, ťahaní Bardotkou 752.041, narýchlo zapožičanou od ZSSK Cargo a jej úžasný zvuk pri prekonávani stúpania bol (aspoň pre mňa) dostatočným zadosťučinením. Poďakovat treba najmä vlakvedúcemu, ktorý zdatne obhájil záujmy cestujúcich a vo Zvolene nás čakal prípojný R 810 Horehronec aj napriek veľkému meškaniu.

Na konte mi teda pribudol ďalší vydarený deň aj vďaka nádhernému prostrediu a slnečnému počasiu. Aby fotografie z týchto krásnych tratí nezapadli prachom, aj preto Vám ich teraz srdečne sprostredkúvam vo forme tejto malej reportáže.