Vlaky v HongKongu

Múzeum

Natrafil som naň úplnou náhodou. Lebo sa priznám, tamojšie trate mi pripomínali (teraz sa môžem priznať) električky v Bratislave. Ale z HongKongom je to už tak – ľudia zvonku (ako ja) majú o ňom veľmi skreslené predstavy. Odbočka: keď sem napíšem, že HongKong je mesto mora, pláží, hôr, výletníckych dediniek, tak ma budete považovať za čudáka (to “d” je tam správne). A skúste mi veriť, Aj taký je HongKong…

Ale vráťme sa ku koľajam. Takže, zistil som, že aj HongKong má svoje železničné múzeum. A pretože mám rád svojich čitateľov, vybral som sa ho pozrieť a im o tom niečo napísať. Nájdete ho jednoducho – sadnete na metro a doveziete sa tam. Presnejšie doveziete sa do stanice Tai Po Market, kde vystúpite a po 10 až 15 minútovej chôdzi ste tam. Teda v múzeu. A pretože HongKong nie je Čína, cestu vám ukážu smerovky.

Múzeum bolo veľmi milé, lebo ako hovorieval jeden môj spolužiak: čo je malé, to je milé. Zrejme si ho postavili v pomere k rozlohe mesta. Je to taký maličký parčík. A čo tam môžete vidieť? Čo som ja videl prvé, bolo množstvo rodičov s malými deťmi (to zrejme pre ten parčík). Potom sa v ňom nachádza historická staničná budovička, staré súpravičky (pár vagónikov, presne 6, a k tomu ako bonus 2 lokomotívočky) na dvoch krátkych koľajach (tie majú aspoň normálny rozchod) a pár informačných tabúľ (tie už majú normálnu veľkosť).

Pôvodná budova stanice bola dokončená v r.1913 a tak ako ju vidíte fungovala celé tie desaťročia. V roku 1983 bola vyhlásená za pamiatku. Vovnútri sú teraz inštalované niektoré exponáty a informačné tabule. Roky jej na fotogenickosti nič neubrali, skôr naopak.

Kowloon Canton Railway

Ale aby zase príspevok nemal veľkosť múzea, tak pridám niečo málo detailov o histórii železníc v HongKongu a blízkom okolí. Nebudem tu písať o električkách (hoci sa mi veľmi páčia; pripomínajú mi zápalkové škatuľky pohybujúce sa po ceste), ani o tunajšej špecialite Peak Tram (to si odkladám pre budúcnosť).

História tunajších železníc je úzko spojená s Angličanmi (ako ináč). Koncesiu na stavbu železnice spájajúcu Kowloon (časť HongKongu) a GuangZhou (Kanton) dostala od miestnej čínskej vlády ešte v čase dynastie Qing (čing), v roku 1898, firma British and Chinese Corporation. Trať bola rozdelená na 2 úseky: britský úsek (z TsimShaTsui do LoWu) bol manažovaný hongkongskou vládou; a čínsky zo ShenZhenu (čo je hneď za LoWu) do GuangZhou - presnejšie končila v časti DaShaTou (da-ša-tou) - spadal pod vládu provincie GuangDong. Obe časti boli tiež stavané separátne; vlastne to isté je aj dnes s VRT traťou GuangZhou – ShenZhen – HongKong (GSH project)…

Britská časť sa začala budovať v 1905, bola otvorená dňa 1.10.1910 a mala 5 medziľahlých staníc. Tých 5 staníc bolo: YauMaTei, ShaTin, TaiPo, TaiPo Market a FanLing. Trať sa stavala ako jednokoľajná, najprv s úzkym rozchodom. Tesne pred jej dokončením sa však rozchod prerobil na normálny. Náklady na jej vybudovanie boli 12 mil. dolárov, čo bola na tú dobu veľmi vysoká cena. Pre porovnanie míľa stála v priemere 75 000 libier, zatiaľ čo na čínskej strane len 12 500. Vplývali na to jednak zlé podmienky, a tiež skutočnosť, že už vtedy ju chystali ako dvojkoľajnú.

Pre stavbu boli navrhnuté 2 trasy. Prvá bola trasovaná viac popri pobreží a zahŕňala tiež dlhý tunel (2.4 km) pod Beacon Hill. Druhá viedla vnútrozemím a s viacerými krátkymi tunelmi. V roku 1906 vyhral 1. variant a aj sa začalo stavať. Projektovaná dĺžka bola 35,4km. Inak nečudujte sa tým číslam – 2.4 km tunel bol v tej dobe najdlhší v celej Číne.

Čínska časť mala dĺžku 143,2 km a jej stavba začala v 1907. Ako som sa dočítal, otvárala sa postupne: 6.12.1910 bolo sprevádzkovaných prvých 46,8km (29 míľ) z GuangZhou / DaShaTou do TongMei. Kompletná trať bola otvorená 15.10.1911 (údaj z múzea). [7] uvádza 5.10. a [5] zase dátum 4.10.1911, tak si vyberte…
Pre upresnenie, koncová stanica DaShaTou sa nachádza juhovýchodne od centra GuangZhou na brehu Perlovej rieky.

Po spojení oboch sekcií sa dočasná stanica v LoWu zavrela a otvorila sa neďaleko v ShenZhen (ShumChun), čo už bolo na čínskej strane. V nej sa potom tiež menili britské a čínske lokomotívy. Takisto na kowloonskom konci sa pokračovalo v prácach, keď dočasnú koncovú stanicu mala nahradiť permanentná v TsimTsaTui. Tá sa čiastočne otvorila v 1914 (nástupištia), ale dokončená bola o 2 roky neskôr, v marci 1916.

Revolučné zmeny v Číne mali tiež vplyv na premávku na trati. Pre čínske lokomotívy neboli peniaze, tak od 1927 jazdili britské po celej trati, až do GuangZhou. Mala to byť len krátkodobá záležitosť, ale skončilo to tak, že hongkongská vláda zakúpila nové lokomotívy (1930) a tie potom čínska strana splácala až do 1936. Premávka navyše trpela kvôli rozmarom počasia, štrajkom a dokonca lúpežným prepadom.

Prvýkrát bola premávka narušená (keď si odmyslíme “normálne” príčiny spomenuté vyšie) v čase 2. čínsko-japonskej vojny (október 1937), kedy bola trať bombardovaná Japoncami. Našťastie bez vážnych poškodení. Prerušená ale bola rok nato (október 1938), keď sa tu japonské vojská vylodili a trať asi 15km severne od hraníc zavreli. O 3 roky neskôr obsadili Japonci aj samotný HongKong, čím bol úpadok trate dovŕšený. Opravy začali v 1945 opäť Briti.

Prevádzka na celej trati bola druhýkrát prerušená 14.10.1949. Vtedy komunisti dorazili do provincie GuangDong. Odvtedy sa zase jazdilo len po LoWu. Hranice sa tu znova otvorili až 4.4.1979. Oba dátumy sú výsledkom politiky.

Súčasnosť

Ďalšie zmeny týkajúce sa trate prišli až v 60. a 70 rokoch. V 60. rokoch sa riešilo umiestnenie koncovej stanice v Kowloone. Z TsimShaTsui sa presunula do HungHom (kde je doteraz). Nový terminál v HungHom sa otváral v 1975. A v 70. sa začala robiť elektrifikácia a zdvojkoľajnenie trate. Vtedy ocenili rozhodnutie “otcov-staviteľov”, ktorí už pri jej zrode pripravili pre to podmienky…

Na cestu do Číny môžete dnes použiť buď vlak, alebo metro. Obe jazdia po tej istej trati. Z kowloonskej strany vás na hranicu dovezie metro, vystúpite si a na tú pravú čínsku stranu sa prejdete pešo (teda keď úspešne absolvujete colnú a pasovú kontrolu). Táto linka sa volá East Rail Line (東鐵綫); každá linka metra V HongKongu má svoje meno. Aj staníc metra pribudlo – dnes ich je 14.

Alebo si vyberiete vlak a zveziete sa priamo zo stanice HungHom až do Číny (čo som nikdy neskúšal; zase som niečo zmeškal…). Pre porovnanie dnes jazda do GuangZhou trvá asi 2 hodiny, a stojí okolo 190.-hkd pre jeden smer. V 1913 trvala cesta 4h15min a lístok stál 4.-hkd pre 1. triedu, 2.-hkd pre 2. a 95 centov pre 3. Neviem ako vám sa zdá, ale ten pokrok zase až taký pokrokový z tohto pohľadu nie je… A keď ešte doplním, že niekdajší rekord z 14.10.1936 bol 2h15 min, tak by sme sa nad tým mali hlboko kriticky zamyslieť. Čo vy na to, chlapi?

FanLing Branch

Na historickej mapke trate vidíte aj jednu odbočku. Zo stanice FanLing do konečnej stanice ShaTauKok viedla pár rokov tiež železnička. Správa severnej časti HongKongu navrhla vybudovať odbočku po hranicu s Čínou aj na východe. Centrálna vláda HongKongu návrh odsúhlasila v 1911. Výsledok bola ale len úzkokoľajka (2 stopy, teda okolo 60 cm). Pre jej stavbu sa použil materiál, ktorý zostal zo stavby hlavnej trate (tak vidíte, a potom nech niekto nadáva na naše súčasné plánovanie…). Výsledok bol ale bleskový – kolaudovalo sa už v decembri 1911. Plná prevádzka však začala až v apríli 1912 (opäť – politici boli, sú a budú rovnakí).

Dĺžka tejto odbočky bola 11,6 km (7,25 míle) a mala 3 zastávky, ktoré mali jednoduché zastrešenie ako ochranu proti dažďu. Jazda trvala obyčajne 55 min. Dosť dlhá jazda, ale lepšie ako šlapať pešo. Srandovné je, že vozne boli bez strechy a ľudia sedeli ako na rebrináku (vid foto). Jazdilo sa tu takto celých 17 rokov (!), zavreli ju 1.4.1928. Vtedy dokončili cestu…Zaujímavé je tiež to, že jedna z dvoch vtedy používaných parných lokomotív bola po zavretí trate predaná na Filipíny, kde ju po rokoch objavili, previezli, opravili a vystavili. Dnes ju môžete vidieť v múzeu. Alebo tu, na fotke (keď ste leniví urobiť si nedeľnú prechádzku).

Na záver pár poznámok:

Prekvapili ma ceny za metro. Keď si pozriete cenník, uvidíte jednu zvláštnosť: nám známa vysokohorská prirážka sa v HongKongu može volať “čínska” a “dostihová”. Za cestu na koníčky a na hranice si priplatíte extra.

Kantočina a mandarínčina sa líšia, aj prepis mien do latinky je rozličný. Pôvodne som písal do textu mená ako v kantončine, tak i v mandarínčine, a tiež ich výslovnosť. Výsledok bol ale neprehľadný. Tak som to zmenil: v texte je vždy uvedené meno podľa toho, kde sa lokalita nachádza (kantončina pre HK a mandarínčina pre Čínu). A nižšie je tabuľka s menami v oboch rečiach.

Vidíte tam je prapodivné meno – XiangGang. Hádajte, čo to je…

Želám vám pekné prázdniny.

Odkazy: