Vlak a Lidl alebo 795 km slovenských…

Keďže som milovník železníc a vášnivý cestovateľ, využil som túto možnosť cestovať celý deň len za 5,99 € aj ja. Krátko po štvrť na dve ráno sme sa spolu s kamarátkou vybrali na liptovskomikulášsku stanicu. Práve tam začala naša takmer 20 hodinová cesta po Slovensku.

Prvý spoj, ktorým sme cestovali bol R 614 Zemplín. Ten prišiel do Liptovského Mikuláša približne 10 minút zmeškaný a slušne „naprataný“. Nakoľko sa nám už miestenky neušli, a „lidlenky“ sme nakupovali až na poslednú chvíľu, neostávalo nám nič iné len sa zmieriť s tým, že cestu do Trnavy prestojíme pri okienku vedľa umývarky. Samozrejme, že s tým sme počítali.

Atmosféra v súprave nenapovedala tomu, že by niekomu nejak extrémne vadilo, že stojí, či sedí v uličke alebo nebodaj okupuje celú svoju cestu niektoré z WC. K menším nezhodám a nechápaniu dochádzalo u cestujúcich, ktorý o tejto akcii ani len netušili. Boli zvyknutí cestovať touto linkou pravidelne aj bez miestenky, tentoraz však mali smolu, nesadli si… Našli sa však aj takí, ktorí sa jednoducho do vlaku už nevošli. Tých mi bolo ľúto najviac.. Trojhodinovú nočnú jazdu do jedného z najvýznamnejších miest Slovenska, Trnavy, sme napokon zvládli bez akejkoľvek ujmy.

Centrum Trnavy - pešia zóna © Martin Grendel

Tam sme si takmer hodinové čakanie na Os 2602 do Kútov spríjemnili rannou prechádzkou po centre. Kúty. Ďalší cieľ našej cesty. Bohužiaľ len na veľmi krátko, keďže sme hneď po príchode vlaku do tohto mestečka prestupovali na ďalší spoj. Ten už stál pripravený na jednej z koľají, aby mohol o 5 minút vyraziť do metropoly Slovenska.

Cestu Záhorím nám spríjemňovali spomienky spred 5 rokov, kedy sme spolu s niekoľkými kamarátmi v tomto kraji strávili niekoľko týždňov. Sekule, Moravský sv. Ján, Zohor, či Malacky nám boli veľmi dobre známe. Obľúbili sme si ich a dodnes majú pre nás svoje čaro. Po príchode do Bratislavy vystupujeme z vlaku a dávame si dvojhodinovú pauzu od cestovania. Po vlastných prechádzame ulicami mesta, fotíme, premýšľame a plánujeme…

Bratislavská električka č. 8 na Záhradníckej ulici © Martin Grendel

Náš sviatočný trip pokračoval po návšteve hlavného mesta opäť ďalej. Presúvame sa ďalším osobným vlakom, pričom volíme možnosť precestovať kraje, v ktorých sme roky neboli. Cieľ cesty je jasným, juh západného Slovenska. Ani v Nových Zámkoch nebol čas na spoznávanie, či prehliadku mesta. Len čo sme vystúpili z 4607-ky, hnali sme sa do ďalšej súpravy. Osobákom 4909 sme sa následne dopravili až na konečnú, teda do Štúrova.

V Štúrove som nikdy predtým nebol. Preto padlo vhod, že do odchodu ďalšieho z vlakov, ktorým sme plánovali v ceste pokračovať, nám ostávalo asi 90 minút. Tie sme samozrejme využili. A hoci je samotné centrum mesta dosť ďaleko od železničnej stanice, rozhodli sme sa ho poctiť našou návštevou. Počasie nám v tento deň našťastie prialo. Von bolo príjemných 26´C. Chladiac svoje telá zmrzlinou, fotografujeme najvýraznejšie prvky centra mesta a pomaly sa poberáme opäť k železnici.

Pešia zóna v Štúrove © Martin Grendel

Cestu do Levíc sme zo Štúrova začali s približne 10 minútovým meškaním. Čakalo sa totiž na príchod EC z Prahy. Vo vlaku ma zarazil prístup sprievodkyne k jednému z pasažierov. Ten prestúpil do osobáku práve zo spomínaneho EC vlaku. Pri kontrole CL bolo zrejmé, že lístok nemá, tak si ho chcel kúpiť. Avšak žiadny lístok mu sprievodkyňa nevydala, len zhrabla do vrecka 2 € mincu, ktorú jej on strkal do ruky a sliedila, či sa to niekto nevidí… Pričom pozerala po mne a kamarátke.. „Milá teta, máte smolu, videli sme vás… A toto by sa robiť nemalo !!!!!! “

A aby som sa nedelil len s negatívnou situáciou, musím uznať, že tejto sprievodkyni záležalo na tom, aby sa mierne meškanie vlaku o čo najviac znížilo. V staniciach a zastávkach sme teda stáli len nevyhnutný čas. Aj kolegov výpravcou hnala, aby sme čo najskôr vyrazili ďalej. Taktiež volala na stanicu do Levíc, aby na nás počkal R 835 do Banskej Bystrice, vtedy sme meškali asi 5-6 minút.

Os 5919 do Levíc pred odchodom zo Štúrova © Martin Grendel

Do Levíc sme však dorazili ešte pred jeho príchodom. Pôvodne sme chceli pokračovať do Zvolena EX 531 Hron, avšak po krátkom váhaní, sme sa rozhodli, že využijeme minimeškanie rýchlika Sitno a odvezieme sa práve nim… Vlak nebol až taký preplnený, ako sme čakali. Našli sme si kupé, v ktorom boli 3 voľné miesta. Dve z nich sme hneď obsadili a vychutnávali si cestu pod Pustý hrad.

Aj vo Zvolene sme nejaký čas pobudli. Prezreli sme si zámok, námestie, stanicu… Potom sme pokračovali v našej ceste. Zvolili sme si osobný vlak 7510, vďaka ktorého trase sme si mohli vychutnať prekrásne scenérie Kremnických vrchov. Ten sa doviezol až do Vrútok.

Osobák 7510 zo Zvolena do Vrútok © Martin Grendel

Vo Vrútkach nás čakal posledný prestup. Osobným vlakom 7857 sme sa dopravili do rodného Mikuláša, kde sme ukončili naše 20 hodinové putovanie po Slovensku. Počas neho sme precestovali 795 km, 9 vlakovými súpravami a to všetko len za 5,99 € !!! … namiesto sumy 74,68 €, ktorú by nás stála cesta v bežný deň.

Titulná snímka: Ttabuľa s odchodmi vlakov zo Štúrova © Martin Grendel