Pár chvíľ, veľa zážitkov – Telgárt 2011

6.9.2011 8:00 Tomáš Gabula

Pár chvíľ, veľa zážitkov – Telgárt 2011

Na sklonku augusta sa mi naskytla možnosť stráviť predĺžený víkend v tejto dedinke rozliehajúcej sa pod bezmála dvojtisícovým vrchom a prameňom druhej najväčšej slovenskej rieky. Počasie prialo, síl bolo dosť a tak bolo treba čas využiť na maximum. Aj keď lokalitu netreba snáď nijakému vlakyneťákovi bližšie predstavovať, nedalo mi nepodeliť sa s vami o zopár slov a tiež obrázkov, ktorých zhotovovanie však nebolo mojou prioritou.

 

 


Po rýchlom aklimatizovaní sa v jednom z miestnych privátov vyrážam na prieskum terénu a povinnú jazdu – prechádzku po slučke a viadukte, spojenú s fotodokumentáciou ich aktuálneho stavu. Keďže nemám poruke žiadny zdroj svetla, tunel musí počkať na moju návštevu niekedy v budúcnosti. Nevadí, veď som tu prvý raz a nemôžem vidieť všetko. Viacmenej som neobjavil žiadne významné novinky, čo by stáli za reč. Snáď len prázdne miesto po soške Sv. Barbory, ktorej zrejme bolo dlho, a tak rozbila sklo svojho výklenku a vybrala sa do sveta.

Tak sa poberiem tiež, avšak nie ďaleko – na miesto síce neželezničné, ale zato voňajúce turistikou a históriou. Asi 12 km juhozápadne od Telgártu sa nachádza jeden z hlavných cieľov expedície – zrúcanina hradu Muráň. Svojho času patril k najväčším hradom na Slovensku čo do rozlohy, no takmer dve stáročia iba chátral. Postupne však badať snahu miestnych dobrovoľníkov o zatraktívnenie tejto pamiatky, či už popisnými tabuľkami, čistením areálu, alebo vyhliadkovými plošinami. Vedie naň viacero turistických chodníkov a pre cyklistov lesná cesta. Bližšie o hrade na stránke vo Wikipédii.

V letných horúčavách ma smäd núti poobzerať sa po zdroji osvieženia. Čo iné by mi mohlo napadnúť, než ísť si nabrať ľadovo studenú vodu priamo z prameňa Hrona, a pri tej príležitosti navštíviť sedlo Besník, najvyššie položený tunel na Slovensku, aj jeho bývalý strážny domček. Pri ceste I/66 ma zarazila infotabuľa upozorňujúca na Chmarošský viadukt. Po konzultácii s telgártskou rodáčkou, ktorá na tému o zaujímavých stavbách v okolí napísala aj rozsiahlu slohovú prácu, som bol však oboznámený so správnosťou uvedeného názvu. Takže odteraz už žiadna Chramoška – nuž, budem si ťažko zvykať. Nič to však nemení na fotogenickosti majestátneho diela, preto by bolo neodpustiteľným hriechom nezvečniť si na ňom aj nejaký-ten (čoraz vzácnejší) povoz. Po bližšej prehliadke zo všetkých svetových strán zaujmem pozíciu na svahu vo vysokej mokrej tráve, aby sa o pár okamihov dolu kopcom zo zákruty vyrútil Horehronec. A naviac, s bonusom vo forme nablýskanej zvolenskej vlajkovej lode na jeho čele. Povedzte, čo viac si priať...?

Večer mám chvíľku aj pre odfotenie osemstodvanástky, hoci už je Slnko dávno za kopcami – s tým mi významne pomohol statív. No následne som začal experimentovať s nastaveniami fotoaparátu, takže som sa už takmer za tmy vracal na privát ulicami plnými našich diskriminovaných spoluobčanov. Rezkým krokom s obavami o svoju foto-výbavu a úlovky v nej. Na druhý deň ráno, po krátkej rozcvičke na slučke, ma volá Kráľova hoľa. Hoci je ukrytá v bielom závoji, neprestávam veriť, že sa mi za trojhodinový výstup odmení vyjasnením a krásnym výhľadom z nej. Očakávania sa žiaľ nenaplnili, a tak si dávame pauzu na nižšej Kráľovej skale - 1690 m.n.m.. Vyššie je už iba hustá hmla. Táto nie a nie ustúpiť a tak po chvíli v studenom severáku radšej volíme zostup na základňu. Ďalší z cieľov odložený ad acta. Teším sa na zaslúženú večeru v miestnej pizzérii.

A na záver mojej pozornosti neušiel ani Tunel pod Dielikom, ku ktorému som sa dostal poľahky aj vďaka reportážam na tejto stránke. K revúckemu portálu sa bolo treba predrať žihľavou, krovinami a popadanými konármi. Ale čo nadšenec nespraví pre dosiahnutie cieľa? Mreža síce nie je zamknutá, ale netopiere nemám v pláne vyrušovať. Nasleduje blesková fotodokumentácia a o pár minút už stojím pri jame plnej vody, na okraji lesa povyše Tisovca. Bližší pohľad ma uisťuje o najhoršom predpoklade – portál je pod vodou, odhadom 20cm nad horný rad kameňa, ale kontúry tunela sa ešte dajú rozpoznať. Je zaujímavé, ako rýchlo sa za posledné roky toto nedocenené dielo úplne ukrylo pred obdivovateľmi. Smutná bodka za celým výletom...

Na Horehronie sa chcem samozrejme vrátiť, je tu vždy čo obdivovať a spoznávať. V pláne sú okrem iného aj ďalšie gemerské nedostavané objekty, Slovenský raj, jaskyne, zubačka na Zbojskej... Je toho dosť, preto odporúčam záujemcom ako východiskový bod práve Telgárt, kde si dokáže hádam každý vybrať to svoje. Pretože vidieť len na fotkách nestačí.

Titulná snímka: Tunel s viaduktom, 27.8.2011 © Tomáš Gabula

Galéria

Súvisiace trate

Súvisiace odkazy