Z osláv 80 rokov trate Handlová - Horná Štubňa

Pozvánka na internetových stránkach mesta sľubovala okrem možnosti jazdy zvláštnym parným vlakom po jubilujúcej trati a odhalenia pamätného kameňa aj tri výstavy: modulového koľajiska, výtvarných prác žiakov na tému „Železnica mojimi očami“ a konečne tematickú „Cesta uhlia z Handlovej železnicou“ predstavujúcu dobové fotografie z Pamätného spisu vydaného pri príležitosti ukončenia výstavby trate a svoje miesto si tu našlo aj niekoľko železničných artefaktov z danej doby. Vydal som sa teda na železničnú stanicu. Už pred avizovaným začiatkom akcie sa tu schádzalo množstvo ľudí.

Výpravná budova žst Handlová, 2.10.2011 © Kamil Korecz

Tí najmenší obdivovali vláčiky premávajúce po modelovom koľajisku rozloženým na galérii odbavovacej haly stanice. Využil som aj ja túto možnosť a obhliadol som si priestory vyvýšenej galérie. Do vstupu týchto, teoreticky verejnosti prístupných priestorov staničnej budovy dnes bráni drevené mreža v polovičke schodiska. Táto skutočnosť spôsobila, že napriek zhode v ročníku môjho narodenia a roku vytesanom do základného kameňa súčasnej staničnej budovy som bol v týchto priestoroch vôbec po prvý krát. A to som prvú etapu svojho života až do skončenia strednej školy prežil práve v Handlovej… Zjavne aj tu sa prejavila megalománia známa z čias minulého režimu a galéria cestujúcim asi nikdy neslúžila.

Modulové koľajisko KŽM Prievidza na galérii , 2.10.2011 © Kamil Korecz

Prízemie budovy sa stalo kulisou pre všetky ostatné aktivity. Okolo panelov s tematickou výstavou sa po celý deň rojili starí aj mladí aby sa zahľadeli do dobových fotografií z obdobia výstavby trate (1928-1931) a mohli tak porovnať súčasný stav alebo svoje spomienky so stavom nemo zdokumentovanom vo fotografii. Podrobné výkresy v mierke 1:1000 zase umožňovali sledovať túto 18,6km dlhú trať vo všetkých jej oblúkoch, ako sa kľukatí po násypoch, v zárezoch, na viaduktoch aj v tuneloch. Celkový počet tunelov na tejto trati je päť a ich súčtová dĺžka tvorí takmer štvrtinu celkovej dĺžky trate. Najdlhším tunelom na trati je tunel Bralský, a s dĺžkou 3011,6m je to štvrtý najdlhší tunel na Slovensku. V čase výstavby a otvorenia to bol dokonca najdlhší tunel v republike, čo stavbárov motivovalo pre pomenovanie tunela po vtedajšom prezidentovi T.G.Masarykovi pri príležitosti jeho 80-tych narodenín.

Pamätná tabuľa na obelisku v Sklenom, 2.10.2011 © reprofoto Kamil Korecz

Na zdôraznenie tejto udalosti bol v stanici Sklené postavený aj obelisk, ktorý bol neskôr využitý aj ako pamätník stavby doplnením bronzových tabúľ s menami vtedajších generalít, základnými technickými údajmi stavby a napokon s menami tých, čo pri stavbe tunela zahynuli. K pôvodnému názvu tunela sa vrátilo pravdepodobne za Slovenského štátu, keď sa rušili stopy po spoločnom politickom zriadení. Z handlovského portálu ako aj z hlavice obelisku v Sklenom tak bol odstránený štátny znak a nápis s menom tunela, o ostatné tabule z obelisku sa „postarali“ zberači farebných kovov. Žiaľ, dnes je tento pamätník bez akéhokoľvek nápisu a len pri príležitosti tohto 80-teho výročia trate bola dosadená aspoň provizórna doska.

Detail improvizovanej pamätnej dosky, 2.10.2011 © Miroslav Kožuch

Zo zaujímavostí viažucim sa k tunelu možno spomenúť, že takmer celý leží v priamke, čím vznikol súvislý, približne 2700 m dlhý priamy úsek trate. Toto je zároveň najdlhší priamy úsek celej trate vôbec. Tunel prechádza nielen hranicou medzi katastrami susedných obcí, ale zároveň prekonáva aj hranicu Trenčianskeho a Žilinského samosprávneho kraja. Tiež slúži ako zdroj pitnej vody, keď boli výdatné pramene narazené pri jeho stavbe (špičkovo až 200 litrov za sekundu!) v 60-tych rokoch napojené na verejnú vodovodnú sieť. V tuneli bola už pri výstavbe zriadená bezstyková koľaj s cieľom minimalizovať potrebné množstvo drobného koľajiva. Tomuto, na sieti ČSD priekopníckemu riešeniu napomáhala celoročne relatívne stála teplota v útrobách tunela, čo minimalizuje tepelnú dilatáciu a tým pnutie v dlhom koľajovom páse.

Handlovský portál Bralského tunela, 12.8.2006 © Martin Paučo

No a napokon spomeniem, že približne v polovici dĺžky tunela bola v 50-tych rokoch dobudovaná vetracia šachta projektovaná už pri výstavbe tunela. Bralský tunel je tak jedným zo štyroch tunelov na Slovensku s vetracou šachtou (okrem neho Bujanov, Čremošné a Lamač I). Okrem Bralského tunela je na trati niekoľko ďalších významných stavieb: z tunelov je to Pstruhársky, Hájnický, Pekelský a Štubňanský, viadukty Pstruhársky, Chotársky a Bralský, most cez Turiec a niekoľko menších mostov. Impozatné rozmery majú aj niektoré násypy a zárezy, v päte jedného násypu vedie priepust o celkovej dĺžke odhadom až 90 metrov… Celá trať je jednokoľajná, bez elektrifikácie a je na nej jediné úrovňové priecestie a to v Handlovej s cestou prvej triedy č. I/50.

Pstruhársky viadukt, 6.10.2005 © Kamil Korecz

Vráťme sa ale k oslavám. Na desiatu hodinu bolo naplánované odhalenie pamätného kameňa k 80-temu výročiu trate. Táto čestná úloha pripadla primátorovi Handlovej, Ing. Rudolfovi Podobovi. O pol jedenástej bol očakávaný príchod parného vlaku z Prievidze, pre technické problémy bol však jeho príchod odďaľovaný najskôr o 15 minút, neskôr o pol hodinu. Nakoniec prišiel až okolo 11:40, teda desať minút po plánovanom odchode. Nutnosť posunovať so súpravou a pravidelný osobný vlak z Hornej Štubne napokon posunuli čas odchodu až na 12:40. Niektorí cestujúci, najmä s najmenšími deťmi sa v obave o neskorý návrat cesty radšej zriekli a cestovné lístky vrátili. Z tejto situácie naopak vyťažili tí, ktorým sa lístky neušli v predpredaji a mohli tak zaujať uvoľnené kapacity. Nuž využil som aj ja tejto možnosti.

Blížime sa k Pstruhárskemu tunelu, 2.10.2011 © Kamil Korecz

Cesta samotná prebehla bez problémov na kulise detičiek výskajúcich od radosti najviac samozrejme pri prejazdoch tunelov. Jedinečnosť tejto jazdy spočívala aj v možnosti sledovania jazdy z otvorených okien, čo dnes už modernizované motoráčiky nasadzované na tejto trati neumožňujú. V stanici Sklené pri Handlovej prebehlo kladenie vencov k pamätníku obetí stavby Bralského tunela, po ktorom nasledoval už len krátky úsek do cieľovej stanice, do Hornej Štubne. Tu bola po obehnutí súpravy opäť možnosť odfotografovať sa s ušatou alebo nahliadnuť na pracovisko rušňovodiča.

Parný vlak v Hornej Štubni, 2.10.2011 © Kamil Korecz

Čas 14:15, tentokrát 15 min. skôr oproti plánu bol čas odchodu, aby sa prevažne historické súprava s piatimi vozňami ladne dokotúľala do Handlovej, svojej konečnej stanice. A práve tu nastala ta pravá chvíľa pre potešenie fotografickej duše, keď stanica takmer osirela a pokoj rušil len pozvoľný posun so súpravou a jej spájanie s požiarnym vlakom. Slniečko síce neumožňovalo vyhotoviť efektné zábery s jedinečným industriálnym pozadím banského triediča uhlia, no myslím že to aj tak stálo za to, ako vlastne celá táto akcia.

Titulná snímka: Netrpezlivo očakávaný vlak dorazil do Handlovej © Kamil Korecz