Letné vlakové šialenstvo 2011

Oboznámime sa s vlakovým harmonogramom. Cestu začneme na Bratislavskej hlavnej stanici. Čaká nás cesta do Budapešti, kde nasadneme na nočný vlak EN do Zürichu. Krížom cez Švajčiarsko si pocestujeme do Talianska. V taliansku si plne oddýchneme pri mori. Počas pobytu v Taliansku navštívime mesto Miláno, tu sa povozíme miestnou dopravou, konkrétne metrom a električkami. Posledný deň pobytu strávime opäť na pláži. Začiatok nového týždňa sa bude niesť v znamení cesty do Švajčiarska. Našim cieľom bude alpské mestečko Interlaken ležiace pri brehu dvoch jazier Thunersee a Brienzersee.

Vlakový harmonogram a použité vlaky

Počet dní: 9
Počet nocí vo vlaku: 2
Čas strávený vo vlaku: 62,22 hodín
Prejdené štáty: Maďarsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Taliansko, Nemecko,Česko
Prejdené železnice: MAV, OBB, SBB, FS, DB, ČD
Použitý sieťový cestovný lístok: Interrail Global Pass
Počet prejdených kilometrov spolu: 4867 km

Pondelok 8.8.2011

Opäť po roku sa môže začať vlakové šialenstvo. Ráno sa prebúdzame do daždivého počasia. Balíme si posledné veci. Po obede vyrážame na hlavnú stanicu, kde nám krátko pred 14 hodinou ide vlak do Budapešti. Po príchode na 2. nástupište zažívam mierny šok. Veľké množstvo ľudí idúcich na náš vlak, vo mne vyvoláva miestami určitú neistotu, či si niekde aj vo vlaku sadneme. EC 279 Jaroslav Hašek idúci z Prahy mešká na príchode 10 minút. Nastupujeme do posledného vozňa. Prisadli sme si do kupé k mladému páru. Opúšťame hlavnú stanicu a čaká nás vyše 2 hodinová cesta do Budapešti. Na trase zastavujeme v staniciach Nové Zámky, Štúrovo, Szob a ešte stojíme v zopár staniciach v Maďarsku. Cesta ubieha rýchlo. Postupne sa začínajú objavovať prvé predmestia maďarskej metropoly. Zhruba s 30 minútovým meškaním vchádzame k jednému z nástupíšť stanice Budapest Keleti pu. Po vystúpení nás omráči neskutočne teplé počasie. Ostal som dosť prekvapený, keď som videl že naša slovenská „gorila“ priviezla vlak až do samotnej Budapešti.

Ďalšie prekvapenie nenechalo na seba dlho čakať. V čase keď sme vchádzali k nástupišťu som zazrel na vedľajšom nástupišti vlak so spacími a ležadlovými vozňami. Po zistení že to bol EN Venezia do Benátok som ostal mierne v rozpakoch. Dôvod? Pôvodný návrh v grafikone 2010/2011 počítal so zrušením tohto nočného EN, respektíve mal jazdiť len po stanicu Zagreb G.K Navyše mal radené aj priame vozne do Splitu. Zvyšok času fotím stanicu, prichádzajúce a odchádzajúce vlaky. Jedna vec mi však nešla do hlavy. Prechádzanie ľudí voľne cez koľaje z jedného nástupišťa na druhé a preliezať cez stojace vozne, mi prišlo dosť hazardné. Navyše som si nikde nevšimol žiadny nápis alebo zmienku o tom že cez koľaje je zakázané prechádzať. Ešte som odfotil IC do Rumunska do mesta Brasov s modernými vozňami CFR. Ešte pred príchodom nášho vlaku dorazila k jednému z mnohých nástupíšť súprava zrejme letného vlaku do stanice Bar s českými vozňami.

Zhruba hodinu pre odchodom pristavujú súpravu EN 466 Wiener Walzer do Zürichu. Vlak je tvorený jedným lôžkom, ležadlom a vozňom na sedenie. Predná časť je tvorená vozňami na sedenie a reštauračným vozňom, ktoré sa vo Viedni odpájajú. Nastupujeme do vlaku, postupne si skladáme veci do nášho kupé. Presne na čas sa dávame do pohybu. Prechádzame mestom, následne ešte stojíme v stanici Budapest Kelenföld. Vlak máva pravidelný príchod do Zürichu ráno 7:20. Tento krát si však pocestujeme o 2 hodiny dlhšie. Euronight ide odklonom cez Mníchov,Lindau,Bregenz, Feldkirch. Dôvodom sú stavebné práce na úseku Landeck-Bludenz. Po príchode do Viedne nás odpájajú a po pár minútach sme sa pripojili k rakúskej časti Euronightu 466 Wiener Walzer. Na odchode máme asi 15 minút meškanie. Cesta ubieha rýchlo a my pomaly zaspávame. V noci sa prebúdzam lebo stojíme už dlhšiu dobu na jednej z Mníchovských staníc. Znova som tvrdo zaspal a prebúdzam sa až ráno v stanici Lindau.

Utorok 9.8.2011

Ranné prebudenie v Lindau a pohľad na hodinky nám avizuje že predpokladaný príchod do Švajčiarska krátko po 9 hodine sa zrejme nepodarí dodržať. V Tomto malebnom mestečku na brehu jazera Bodensee nám vymieňajú dieslový rušeň za elektrický. Smerujeme do Feldkirchu, pričom stojíme aj v meste Bregenz. Vo Feldkirchu máme dlhšie státie, tak isto máme väčšiu prestávku v hraničnej stanici Buchs. Dávame sa znova do pohybu a už smerujeme priamo do Zürichu. Po dlhej ceste prichádzame oproti pôvodnému času s 3 hodinovýmmeškaním k jednému z mnohých nástupíšť stanice Zürich Hbf. Naše kroky vedú hneď po vystúpení do centra predaja lístkov. Tu si kupujeme miestenku na IC vlak Milano Centrale-Savona. Pred odchodom na dovolenku sme si zakúpili v Bratislave miestenky na EC do Milána, keďže v taliansku sú povinne miestenkové vlaky.

K nášmu nástupišťu prichádza talianska naklápacia jednotka. Obsadzujeme si svoje miesta. Vlak ide dosť plný. Na minútu presne opúšťame Zürich Hbf. Na trase dlhej 293 kilometrov nás čaká 6 staníc. V neposlednom rade budeme prechádzať Gotthardskou železnicou, ktorá je doslova stavebným dielom. Cesta ubieha rýchlo. Zastavujeme v staniciach Zug, Arth-Goldau, Bellinzona, Lugano, Chiasso, Como. Výhradne horská železničná záležitosť to začína byť od stanice Erstfeld. Od tohto úseku začína vlak postupne stúpať k vrcholovému portálu 15 kilometrov dlhého Gotthardského tunela. Po prekonaní Gotthardského tunela sa dostávame do južného Švajčiarska. Presnejšie sa nachádzame v kantóne Ticino. Typickými znakmi tohto regiónu je stredomorská teplejšia klíma a teploty sú tu o dosť vyššie ako na nemeckej strane.

Do Milána prichádzame presne na čas. Po vystúpení sa ideme občerstviť do miestneho Burger kingu. Vlak IC je už pristavený a tak si obsadzujeme v kupé naše miesta. Musím však povedať, že oproti minulým rokom sa Trenitalia o dosť zlepšila čo sa týka časových odchodov a príchodov vlakov. Smerujeme už priamo k moru, je to i naša posledná časť cesty dnešného dňa. Jeden prestup ešte máme v meste Savona a odtiaľ je to už kúsok do Pietra Ligure, ktorá je naším dovolenkovým cieľom. Na trase do stanice Genova Piazza Principe zastavujeme v staniciach Pavia a Voghera. V stanici Genova P.P prepriahajú rušeň a tak zhruba po 15 minútach sa môže pokračovať v ceste. Večer okolo 18 hodiny prichádzame do Pietra Ligure. Ubytovávame sa a zvyšok večera oddychujeme po dlhej ceste.

Streda 10.8.2011 - piatok 12.8.2011

Nasledujúce 3 dni sa nesú v znamení nič nerobenia. Zaslúžený oddych, slnenie a kúpanie sa v mori.

Sobota 13.8.2011

Po 3 dňoch aktívneho oddychu bolo na čase urobiť určitú zmenu. Našim sobotňajším cieľom bolo mesto Miláno. Samozrejme sme nemohli zabudnúť na miestnu dopravu. Ráno skoro vstávame, balíme si veci na jedenie. Krátko po 6 hodine vyrážame na vlakovú stanicu, odkiaľ nám ide priamy vlak do Milána. Odchádzame presne na čas. Počas cesty do Milána zastavujeme iba v niektorých staniciach. Menšie zástavky a stanice míňame závratnou rýchlosťou. Zväčša ideme okolo 150 km/h. Menšiu prestávku máme v stanici Genova Piazza Principe, kde nám pripájajú iný rušeň. Zhruba po 15 minútach pokračujeme v ceste. V dlhých tuneloch prekonávame vysoké kopce a postupne sa dostávame na úplnú rovinu. Zastavujeme ešte v mestách Tortona, Pavia, Voghera. V Tortone zastavujú prevažne len regionálne vlaky. Do Milána prichádzame na čas, hodiny ukazujú niečo po 9:30. Po vystúpení z vlaku si zisťujeme spiatočný vlak do Pietra Ligure. Ide nám to presne 18:25 a znova to bude regionálny vlak. Zakupujeme si celodenné lístky na MHD.

Naše prvé kroky vedú priamo do metra. Metro v Miláne disponuje 3 linkami, červená, zelená a žltá. Priamo do centra ideme žltou linkou. Na tejto linke jazdia postaršie súpravy. Avšak interiér je zachovalý. Po niekoľkých minútach vystupujeme priamo pri Milánskom dome (Duomo). Na programe bolo ešte vyfotenie si vlaku Moskva-Nice, žiaľ pešia prechádzka po meste bola dlhšia, ale stála za to. Krátko po 13 h sa vezieme metrom na železničnú stanicu Milano Rogoredo. V staničnom bufete si dávame menší obed. Medzitým fotím prechádzajúce vlaky a celkovo stanicu. Znova sa vraciame na stanicu metra a pokračujeme v prehliadke mesta. Po niekoľko hodinovom chodení prichádza na rad vozenie sa a spoznávanie električkových liniek. Ako prvú jazdu absolvujeme v starej elektríčke, ktorá už toho veľa prežila.

Postupne prichádzajú na radu novšie a novšie súpravy až po tú najmodernejšiu. Pomaly sa blíži čas nášho presunu späť na hlavnú vlakovú stanicu Milano Centrale. Presúvame sa metrom. Pred odchodom vlaku sa ideme občerstviť do miestneho Burger Kingu. Zvláštne a do určitej miery nepochopiteľné pre mňa bolo to že na tak veľkej stanici akou je Milano Centrale bol fakt iba Burger King, zopár kaviarni a nejaký ten menši predaj obložených bagiet. Keď to tak zhrnieme, občerstvovacích možností tam prakticky bolo úplné minimum. Samozrejme obchodov s oblečením tam bolo neúrekom, ale z toho sa človek najesť nedokáže. Nastupujeme znova do regionálneho vlaku. Vyrážame presne na čas. Cesta ubieha rýchlo. Po vyše troch hodinách vystupujeme v Pietra Ligure.

Prichádzame na naše ubytovanie a plný zážitkov postupne zaspávame.

Nedeľa 14.8.2011

Posledný deň nášho pobytu pri mori trávime na pláži

Pondelok 15.8.2011

Nadišiel deň nášho odchodu z Talianska. Ráno vstávame a balíme si posledné veci. Ideme sa naraňajkovať. Potom vyplatíme pobyt a môže sa vyraziť na stanicu. Vlak prichádza na čas. Ideme tento krát opäť regionálnym vlakom avšak iba do stanice Savona. Máme štastie prichádza poschodová jednotka, síce jedna z tých postarších, ktorými Treniitalia disponuje. Napriek tomu je však jazda tichá a naše podmienky komfortná. Cesta ubieha plynulo. Po vystúpení v Savone, máme takmer hodinu čas. Prichádzame do staničnej haly, ktorá aktuálne prechádza rekonštrukciou. Do Milána budeme pokračovať IC vlakom. Pred príchodom nášho vlaku si ešte fotím stanicu a okolie. Vlak prichádza presne na čas. Ešte v sobotu v Miláne sme si kúpili miestenky, tak aby sme sa nemuseli tlačiť vo vlaku v uličke. Cesta ubieha opäť plynulo a rýchlo. Na Milano Centrale prichádzame na čas.

Prestupujeme na EC do Švajčiarska. Miestenky máme do stanice Bellinzona. Prichádzame k nástupišťu, kde už je pristavená súprava EC vlaku. Nastáva mierne rozčarovanie, keďže mala ísť pôvodne jednotka ETR. Namiesto nej šli klasické vozne Eurostar city, takže 20 eurové miestenky nám boli na nič. Opäť ponaučenie do budúcich ciest do a z talianska, už žiadne miestenky kupovať nebudem. Nielen že šla náhradná súprava, čo by sa dalo ešte pochopiť. Ďalšie „prekvapenie“ prišlo vo vlaku, keď nám sprievodca oznámil že vlak ide do pohraničnej stanice Chiasso. Na hraniciach sa bude musieť prestúpiť do ďalšieho vlaku už priamo do Zürichu. Odchádzame znova na čas. Cesta ide plynulo. Zhruba po hodine cesty zastavujeme v hraničnej stanici Chiasso. Hneď vedľa stojí súprava EC do stanice Zürich Hbf. Obsadzujeme si miesta. Meškanie na odchode už je takmer 20 minút. Pomaly sa začíname rozbiehať. Zastavujeme ešte v Lugáne. Do Bellinzony prichádzame takmer s 20 minútovým meškaním. V tejto stanici máme menšiu prestávku. Následne pokračujeme IR vlakom do stanice Göschenen.

Počas cesty fotíme a kocháme sa nádhernou alpskou prírodou. Po prejdení 15 km dlhého Gotthard tunela vystupujeme v nádhernej horskej stanici Göschenen. Prichádzame k nástupišťu súkromnej úzkorozchodnej železnice spoločnosti Matterhorn Gotthard Bahn. Nasadáme do vlaku a máme pred sebou vyše 2 hodinovú alpskú cestu do stanice Brig. Začíname už priamo od stanice prudko stúpať do kopcov, samozrejme za pomoci ozubnice. Následne zastavujeme v stanici Andermatt, máme tu dlhšie státie. Mimochodom delia sa tu trate, pričom jedna ide smer Brig, druhá smer Disentis a napokon tretia do stanice Göschenen, ktorou sme sem prišli. Na čas opúšťame Andermatt. Zvyšok cesty sa nesie v čisto horskom duchu. Do stanice Brig prichádzame okolo 18:30, odtiaľto smerujeme do Interlakenu, kde máme rezervované ubytovanie. Nastupujeme do poschodovej súpravy. Na ceste do Spiezu, kde máme prestup na vlak do Interlakenu, absolvujeme jazdu novým Bassis Lotschberg tunelom. Po príchode do Spiezu ideme k prvému nástupišťu, kde nám o malú chvíľu prichádza ICE vlak. Posledný vlakový úsek dnešného dňa je už priamo do stanice Interlaken West. Večer sa ubytovávame v našom hoteli a pomaly zaspávame.

Utorok 16.8.2011

Ráno sa prebúdzame do slnečného letného dňa. Lepšie počasie na výlet sme si nemohli ani priať. Po výdatných raňajkách a vyplatení hotela smerujeme na stanicu. Nastupujeme do autobusu a ideme ním až do dedinky Wilderswill. V autobuse sa preukazujeme u šoféra ubytovacími preukazmi a tak ideme zadarmo. Našimi dnešnými turistickými cieľmi budú Schynige Platte a Harder Kulm. Jazda autobusom je plynulá, vystupujeme v stanici Wilderswill. Máme tu prestup na ozubnicovú železnicu vedúcu na Schynige Platte. Taktiež tu je prestup na vlak úzkorozchodnej železnice Berner Oberland Bahn, ktorá vedie do stanice Lauterbrunnen a do Stanice Grindelwald.. Nastupujeme do vozňa, pomaly opúšťame stanicu Wilderswill a začíname prudšie stúpať do hôr. Počas cesty máme niekoľko križovaní so súpravami ktoré idú dolu v malých horských staničkách.

Postupne sa začína otvárať panoráma 4-tisícových vrcholov Mönch, Eiger a Jungfrau. Po takmer hodinovej jazde zastavujeme vo vrcholovej stanici Schynige Platte. Počasie nám praje a tak si dávame menšiu prechádzku po okolí. Zhruba po 2 hodinách sa vraciame spať dolu. V prestupnej stanici presadáme do vlaku smer Interlaken Ost. Po pár minútach svižnej jazdy vystupujeme a smerujeme k ďalšej atrakcii. Prichádzame pred budovu nástupnej stanice pozemnej lanovky na Harder Kulm. Zároveň je to i naša posledná turistická atrakcia v tomto nádhernom regióne. Podvečer prichádzame na stanicu a čakáme na náš vlak do Bernu. Vlak prichádza na čas, avšak je takmer obsadený do posledného miesta.

Interlaken opúšťame presne na čas a smerujeme do Zürichu, s prestupom v Berne. Cesta ubieha rýchlo. Do stanice Zürich HBF prichádzame na čas. Máme necelú hodinu času do odchodu CNL do Prahy. Pomaly sa poberáme k nástupišťu, kde už je pristavená súprava CNL 459 Canopus do stanice Praha Hlavní nádraží. Zadná časť súpravy ide do Berlína ako CNL 1259 Sirius. Náš lôžkový vozeň je radený ako prvý hneď za rušňom. Spací vozeň patrí ČD a jazdí samozrejme pod záštitou DB. Jedná sa o to najnovšie z dielne Siemensu. Servis je český a zaisťuje ho firma JLV, v neposlednom rade aj steward bol Čech. Ubytovávame sa, oddychujeme a sledujeme cestu. Väčšie státie máme ešte v stanici Basel SBB, tu sa menia aj stewardi. Opäť nastupuje český steward. Po opustení Bazileju si objednávame do kupé večeru.Pomaly zaspávame a v noci takmer 5 hodín nikde nestojíme. Stojíme iba v stanici Fulda, kde sa odpájame od súpravy, ktorej časť pokračuje ďalej do Berlína.

Streda 17.8.2011

Ráno sa prebúdzam až v Drážďanoch. Neskôr dostávame raňajky priamo do kupé. Následne mám menší rozhovor so stewardom. Spolu diskutujeme na tému nočných vlakov CNL. Dozvedám sa dôvod, prečo bola zrušená linka Miláno-Amsterdam, kde sa pripájala aj súprava CNL z Viedne. Podľa jeho slov, dôvodom bolo neúmerné množstvo ľahkých drog, ktoré putovali najmä z Amsterdamu. Ďalším faktorom bola skutočnosť že spomínaný vlak v noci prechádzal cez územie Švajčiarska. Švajčiarske železnice pri tvorbe nového GVD povedali, že oni sa nebudú prizerať na to ako cez ich krajinu pašujú drogy a to bol hlavný dôvod zrušenia tohto nočného vlaku. Pred Prahou zastavujeme ešte v staniciach Dečín, Ústí nad Labem. Do Prahy prichádzame na čas.

Máme tu čas zhruba 45 minút. Pokračovať budeme do Bratislavy cez Nemecko a Rakúsko. O 11:10 nám ide vlak do stanice Železná ruda (Bayerisch Eisenstein). Obsadzujeme si kupé. Vlak odchádza na čas, počas 4 hodinovej cesty budeme stáť v mestách ako Beroun, Plzeň, Klatovy a podobne. Cesta ubieha pomerne svižným tempom, ale v stanici Hořovice máme dlhšie státie. Nielen u nás ale aj v Čechách stále prebieha modernizácia koridorov a to bol dôvod, kvôli ktorému sme nabrali takmer 20 minútové meškanie. Do Plzně sa stále buduje koridor, ktorý má byť rýchlejšou spojnicou Praha-Mníchov. V Plzni si k nám prisadá mladý chalan. Počas cesty spolu diskutujeme na tému železničné koridory. Dozvedám sa, že hlavný koridor do bavorskej metropoly Mníchov bude viesť cez Cheb. Pôvodný zámer, ktorý presadzujú nemecké železnice je trať viesť cez Plzeň – Domažlice – Furth im Wald. To sa však nepozdáva českým dráham, ktoré presadzujú viesť železnicu cez spomínaný Cheb.

Po zvyšku cesty prechádzame prevažne rovinatou krajinou, avšak od stanice Klatovy pozvoľna začíname stúpať do stanice Železná ruda. Bayerisch Eisenstein (Železná ruda) je naša prestupná stanica. Na nemeckej strane stanice je pristavená motorová nízkopodlažná jednotka. Vlakom sa presunieme do stanice Plattling, odkiaľ pocestujeme do Passau. Následne z Passau pocestujeme už priamo do Viedne, do Bratislavy je to už iba na skok. Do stanice Plattling ideme železnicou Wald bahn, samozrejme jazda je komfortná a o poznanie rýchlejšia. V spomínanej stanici v Bavorsku máme prestup. Pokračujeme do Passau, opäť regionálnym vlakom, ktorý tvorí nízkopodlažná elektrická jednotka. Nemeckým ICE ideme z Passau už priamo do Viedne. Následne odtiaľ už régiom na Bratislavskú hlavnú stanicu, kde prichádzame okolo 22:30. Príchodom do Bratislavy sa končí letné vlakové šialenstvo 2011.

Titulná snímka: Rozprávková alpská príroda pri ceste na Schynige Platte © Martin Kóňa